Mozaika spolužitia – pápež prehovoril k predstaviteľom Severného Macedónska

V mene celého zhromaždenia hosťa privítal prezident Gjorge Ivanov. V úvodnom prejave pripomenul 25 rokov nadviazania diplomatických vzťahov medzi Macedónskom a Svätou 

 stolicou a poďakoval sa pápežovi za podporu zo stranu Svätej stolice pre integráciu krajiny do Európskej únie. Citovaním starokresťanského Listu Diognetovi poukázal na aktívnu úlohu kresťanov v spoločnosti vytváraním jednoty a zároveň zachovávaním ducha slobody. Ocenil úsilie pápeža o pokoj a jednotu vo svete.

Prezident, ktorý je už na konci obdobia svojho úradu, pripomenul z macedónskych duchovných dejín svätého Pavla – Apoštola Macedónska, misiu sv. Cyrila a Metoda a pôsobenie ich žiakov sv. Klimenta Ochridského a sv. Nauma a napokon sv. Matku Terezu, ktorú nazval „Matkou 20. storočia“.

Po prezidentovi sa už ujal slova Svätý Otec František, ktorého príhovor prinášame v plnom znení:

Príhovor Svätého Otca verejným predstaviteľom Severného Macedónska

Vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, ctení členovia diplomatického zboru, veľavážení občianski a náboženskí predstavitelia, drahí bratia a sestry!

Srdečne ďakujem pánovi prezidentovi za jeho zdvorilé slová privítania, ako aj za cenné pozvanie prísť navštíviť Severné Macedónsko, ktoré mi adresoval spoločne s pánom predsedom vlády.

Taktiež ďakujem predstaviteľom tu prítomných ostatných náboženských spoločenstiev. Vrúcne pozdravujem katolícku komunitu zastúpenú biskupom Skopje a eparchom Eparchie Nanebovzatej Panny Márie v Strumici-Skopje, ktorá je aktívnou a integrálnou súčasťou vašej spoločnosti, plne zdieľajúcou radosti, obavy a každodenný život vášho ľudu.

Je to prvýkrát, čo nástupca apoštola Petra prichádza do Macedónskej republiky. Som preto rád, že tak môžem urobiť pri príležitosti 25. výročia nadviazania diplomatických vzťahov so Svätou stolicou, k čomu došlo pár rokov po vyhlásení nezávislosti, ktoré sa udialo v septembri 1991.

Vaša krajina, most medzi Východom a Západom a miesto zbiehania sa početných kultúr, zahŕňa mnohé špecifiká tohto regiónu. Ušľachtilí svedkovia byzantskej a osmanskej minulosti, nebojácne pevnosti v horách a nádherné ikonostasy starých chrámov, ktoré dokazujú kresťanskú prítomnosť od apoštolských čias, to všetko je prejavom hutnosti a bohatosti tisícročnej kultúry, ktorá tu prebýva. No dovoľte, aby som povedal, že toto kultúrne bohatstvo je iba zrkadlom vášho oveľa vzácnejšieho a hodnotnejšieho dedičstva: mnohoetnického a mnohonáboženského zloženia tváre vášho národa, ako ovocie bohatej a, prečo nie, aj zložitej histórie vzťahov utkávaných počas storočí.

Toto miešanie sa kultúr a etnických i náboženských príslušností vytvorilo priestor pre pokojné a trváce spolunažívanie, kde sa jednotlivé identity mohli prejavovať a rozvíjať bez toho, aby popierali, utláčali alebo diskriminovali ostatné. Mali postoj prevyšujúci toleranciu: vedeli mať úctu. Skrze tieto rozličné identity sa tak vytvorila sieť vzťahov a situácií, ktoré vás z tohto pohľadu môžu urobiť príkladom a referenčným bodom radostného a bratského spolunažívania v odlišnosti a vo vzájomnom rešpektovaní sa.

Tieto špeciálne charakteristiky majú zároveň dôležitý význam na ceste užšej integrácie s európskymi krajinami. Želám vám, aby táto integrácia prebiehala pozitívne pre celý región západného Balkánu, ako aj to, aby sa vždy uskutočňovala s rešpektom k rozdielnostiam a základným právam.

Jednak rozličná náboženská príslušnosť pravoslávnych, moslimov, katolíkov, židov a protestantov, ako aj rozdielne etniká Macedóncov, Albáncov, Srbov, Chorvátov a osôb iného pôvodu, tu spoločne vytvorili mozaiku, ktorej každý kúsok je potrebný pre výslednú originálnosť a nádheru celého obrazu. Jeho krása dosiahne svoj najvyšší lesk do tej miery, ktorou ju vy dokážete odovzdávať ďalej a zasievať ju do sŕdc nových generácií.

Akékoľvek úsilie, ktoré sa vynakladá na to, aby rozličné náboženstvá a rôzne etniká mohli nájsť miesto vzájomnej zhody s rešpektom k dôstojnosti každej ľudskej bytosti a s následnou garanciou základných slobôd, nevyjde nikdy nazmar. Naopak, toto úsilie je nevyhnutným osivom pre pokojnú a plodnú budúcnosť.

Chcel by som tiež ďalej poukázať na veľkodušné úsilie, ktoré uskutočnila vaša republika – tak skrze štátnych predstaviteľov ako aj cenným prispením rôznych medzinárodných organizácií, Červeného kríža, Katolíckej charity a niektorých mimovládnych organizácií – pri prijímaní a poskytovaní pomoci veľkému počtu migrantov a utečencov pochádzajúcich z rôznych krajín Blízkeho východu. Títo utekali pred vojnou alebo pred podmienkami extrémnej chudoby, často spôsobenými práve vážnymi vojnovými udalosťami, a v rokoch 2015 a 2016, keď prekračovali vaše hranice smerujúc zväčša na sever a západ Európy, nachádzali u vás cenné útočisko. Pohotová solidárnosť ponúknutá tým, ktorí sa vtedy nachádzali vo veľmi závažnej núdzi, pretože stratili mnoho svojich drahých príbuzných, okrem straty domova, práce a vlasti, vám slúži ku cti a hovorí o duši tohto národa, ktorý i keď sám poznajúc núdzu, vidí v solidárnosti a podelení sa o dobrá s druhými cestu pravého rozvoja. Želám si, aby sa reťaz solidárnosti, ktorá charakterizovala túto pohotovosť, stala pokladom na prospech každej dobrovoľníckej činnosti pri mnohých formách nedostatku a núdze.

Chcel by som tiež špeciálnym spôsobom vzdať hold jednej vašej veľmi vzácnej rodáčke, pre ktorú sa z podnetu lásky k Bohu stala služba lásky k blížnemu najvyšším zákonom jej existencie, a preto si získala obdiv na celom svete. Zaviedla osobitý a radikálny spôsob služby opusteným, vyradeným a najchudobnejším. Hovorím samozrejme o tej, ktorá je celosvetovo známa ako Matka Tereza z Kalkaty. Ako Anjezë Gonxha Bojaxhiu sa narodila na predmestí Skopje v roku 1910 a svoj apoštolát v pokornom a úplnom sebadarovaní uskutočňovala v Indii. Prostredníctvom spolusestier jej služba dosiahla najrôznejšie geografické a existenčné hranice. Teším sa, že sa o chvíľu budem môcť odobrať na modlitbu k jej pomníku, ktorý bol vybudovaný  na mieste, kde stál kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, v ktorom bola Matka Tereza pokrstená.

Ste právom pyšní na túto veľkú ženu. Vyzývam vás, aby ste pokračovali v práci Matky Terezy s úsilím, odhodlaním a nádejou, aby synovia a dcéry tejto krajiny mohli podľa jej príkladu objaviť, dosiahnuť a rásť v povolaní, ktoré má Boh pre nich prichystané.

Vážený pán prezident,

Svätá stolica, od momentu kedy Severné Macedónsko získalo nezávislosť, so živým záujmom sleduje pokroky, ktoré táto krajina uskutočňuje v dialógu a oblasti porozumenia medzi predstaviteľmi verejného života a náboženskými vierovyznaniami.

Dnes mi Prozreteľnosť ponúka príležitosť, aby som Vám túto jej blízkosť vyjadril osobne; a tiež aby som vyjadril vďačnosť za každoročnú návštevu Vatikánu Vašou oficiálnou delegáciou pri príležitosti sviatku svätých Cyrila a Metoda. Chcem Vás povzbudiť, aby ste naďalej verne pokračovali na začatej ceste urobiť z Vašej krajiny maják mieru, pohostinnosti a integrácie medzi kultúrami, náboženstvami a národmi. Počnúc ich príslušnou identitou a dynamikou ich kultúrneho a občianskeho života, oni tak budú môcť spoločne budovať svoj osud, otvoriac sa bohatstvu, ktoré každý z nich prináša.

Nech Boh ochraňuje a žehná Severnému Macedónsku, nech ho zachováva vo svornosti a udelí mu prosperitu a radosť!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-