Pápež u karmelitánok na Madagaskare: Záchrana sveta sa začína malými činmi lásky

Zuzana Klimanová - Vatikán

Pápež sa sestrám prihovoril spontánne. Svoj pripravený príhovor im odovzdal v písomnej podobe. Ako sám povedal, chcel im predovšetkým ponúknuť vlastnú skúsenosť s dobre známou sväticou sv. Teréziou z Lisieux, ktorá pápeža sprevádza jeho povolaním na každom kroku.

Medzi viac než stovkou prítomných v kaplnke kláštora boli rehoľné sestry viacerých kontemplatívnych rádov. Vonku pred kaplnkou bolo zídených ďalších 70 noviciek.

V úvode stretnutia pápeža pozdravila priorka kláštora sestra Mária Magdaléna od Zvestovania OCD, ktorá sa Svätému Otcovi poďakovala za nedávno vydané vatikánske dokumenty týkajúce sa ženského kontemplatívneho života (Vultum Dei querere a Cor orans). Svätého Otca ubezpečila, že má osobitné miesto v ich modlitbách a pripomenula, že karmelitánky na Madagaskare sa pripravujú na oslavy 100. výročia prítomnosti rehole v krajine. Do hlavného mesta prišli v roku 1927.

Skutky lásky sú laná, ktorými k sebe priťahujeme Boha

Svätý Otec sa spolu so sestrami pomodlil liturgiu hodín. Vo svojej homílii kontemplatívnym rehoľníčkam porozprával príbeh zo života sv. Terézie z Lisieux, ktorý jemu samotnému pomáha v jeho povolaní – príbeh o tom, ako sa Terézia s láskou a trpezlivosťou starala o  chorú staršiu spolusestru, ktorá k nej nebola veľmi prívetivá. Láskavosť, úsmev i neha Terézie k netrpezlivej sestre a Teréziina poslušnosť nám ukazuje, s akým duchom sa dá žiť komunitný život, povedal Svätý Otec.

Svätosť spočíva v „malých krôčikoch lásky k blížnemu na ceste poslušnosti“, pripomenul sestrám Petrov nástupca. Takéto skutky prirovnal k lanám lásky, ktorými k sebe priťahujeme Boha. Ten prejavom lásky k blížnemu nemôže odolať. Ku konaniu takýchto skutkov však treba mať odvahu, povedal pápež.

„Buď odvážna! Maj odvahu robiť malé krôčiky, odvahu veriť, že Boh má záľubu v mojej maličkosti a že aj prostredníctvom nej prináša svetu spásu. (...) Ak chceš zmeniť a zachrániť nielen kláštor, nielen zasvätený život či svet - záchrana sveta sa začína týmito maličkými skutkami lásky a sebazaprenia, ktoré priťahujú Boha a privádzajú ho medzi nás.“

Treba rozlišovať – diabol hľadá rafinované spôsoby

Pápež František sa dotkol aj témy svetskosti a dôležitosti rozlišovania: „Istotne k vám svetskosť príde v mnohých skrytých formách. Dokážte rozlišovať – s predstavenou, s komunitou na kapitule – dokážte rozlišovať hlasy svetskosti, aby nevstúpili do klauzúry.“

Kontemplatívnym sestrám Svätý Otec pripomenul taktiku diabla, 

ktorý nikdy nespí a pokúša aj v priestoroch kláštora. Pokušiteľ  hľadá rafinované a vychované spôsoby, ako zviesť z cesty rehoľníka. Rizikom je počúvať jeho hlas a nechať ho vstúpiť príliš hlboko do srdca.

Riešením je podľa Petrovho nástupcu transparentnosť srdca – treba hovoriť o tom, čo nás vnútorne vyrušuje, hľadať pomoc komunity a predstaveného, a to včas. Tak, ako to robila sv. Terezka – vždy sa šla zveriť predstavenej, i napriek tomu, že ju nemala rada. Víťazstvom je hovoriť o probléme. Diabol totiž nechce byť odhalený, povedal Svätý Otec a dodal, že pomoc a ochranu treba hľadať v komunite:

„Dám vám túto radu: Keď je tu niečo, čo vás oberá o vyrovnanosť, viac než len o pokoj, neodkladne o tom hovorte. Toto je obrana, ktorú máte v komunite: jedna pomáha druhej, aby vytvorili zjednotený front na obranu svätosti, na obranu Božej slávy, na obradu lásky, na obranu kláštora.“

Svätý Otec hovoril aj o sile poslušnosti a pripomenul, že predstavená – priorka – v kláštore predstavuje Ježiša. Poslúchať treba rovnako aj rozhodnutie kapituly.

Skutky lásky, otvorenosť srdca a modlitba

Skutky lásky, odvaha prosiť včas o radu a modlitba sú podľa pápeža Františka pravým spôsobom ako čeliť pokušeniam diabla. Bojovať proti nemu však treba až do poslednej chvíle na zemi – tak ako to bolo u sv. Terezky, skonštatoval Svätý Otec.

„Kvôli pokušeniam duchovný boj, praktizovanie lásky k blížnemu nejde do dôchodku: budeš musieť bojovať až do úplného konca. Až do konca. A to aj v temnote.  (...) Boj v kláštore je až do úplného konca. Je však pekný, pretože tento boj – krutý, no pekný –ak je skutočný, nestrácame pokoj.“

O svojom vzťahu k sv. Terézii z Lisieux pápež povedal: „Vždy ma sprevádzala, na každom kroku ma sprevádza. Naučila ma robiť kroky. (...) Je to verná priateľka...“

(Text s duchovnými podnetmi, ktorý Svätý Otec odovzdal sestrám v písomnej podobe, bude publikovaný samostatne v plnom znení.)