Pápež sa rozlúčil s Mozambikom omšou na štadióne: „Máte právo na mier“

Zuzana Klimanová – Vatikán  

Ani dážď neodradil miestnych veriacich od dlho očakávaného stretnutia so Svätým Otcom. Približne 60-tisícový dav zahalený do farebných pršiplášťov či ukrytý pod 

dáždnikmi nadšene vítal Petrovho nástupcu. Nechýbali ani typické tance či tradičné africké pokriky.

Votívnu svätú omšu „za rozvoj národov“ slávil pápež v jednoduchom bielom omšovom rúchu dekorovanom leopardími vzormi. Pri liturgii použil vyrezávaný drevený pastorál – biskupskú palicu – ktorý mu dnes darovali v neďalekej nemocnici v Zimpeto. Je symbolom utrpenia národa, keďže vznikol z dreva nájdeného v ruinách domov po tohtoročných ničivých cyklónoch. Súčasťou jeho zdobenia sú aj zvyšky plechovej strechy zo zničeného prístrešku istej starenky.

Štadión, ktorý bol dejiskom dnešného slávenia, bol vybudovaný pri príležitosti 10. celoafrických  hier v septembri 2011. Svätú omšu tu slávil Svätý Otec v portugalčine, v rámci modlitby veriacich však zaznelo aj päť domorodých jazykov. Tak ako je to zvykom v mnohých afrických krajinách, obetné dary prinášal sprievod v tradičných odevoch v rytme tanca.

Svätý Otec v homílii reagoval na úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (6,27-38), kde Ježiš zdôrazňuje: «Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov» (Lk 6,27).

Nezištná dobroprajnosť voči tým, ktorí nás zranili

„Mnohí z vás môžu ešte na základe vlastnej skúsenosti rozprávať príbehy plné násilia, nenávisti a svárov...“ – skonštatoval Svätý Otec. Ako pripomenul, Ježiš nás pozýva na cestu lásky, ktorou sám prešiel ako prvý – milovať tých, ktorí nás hlboko zranili:

„Je ťažké hovoriť o zmierení, keď ešte stále existujú otvorené rany spôsobené mnohými rokmi svárov, či vyzývať ku kroku odpustenia, ktorý nebude znamenať ignorovanie utrpenia 

ani požiadavku vymazať pamäť či ideály.

Napriek tomu Ježiš pozýva milovať a konať dobro. A to je omnoho viac ako len ignorovať toho, kto nám uškodil alebo sa správať tak, že by sa naše životy s takou osobou už neskrížili: je to príkaz, ktorého cieľom je aktívna, nezištná a mimoriadna dobroprajnosť voči tým, ktorí nás zranili.

Ježiš sa tu ale nezastavuje; žiada od nás aj žehnať im a modliť sa za nich, čo znamená, že naša reč o nich má byť slovom dobra, zameraným na život a nie na smrť; že máme vyslovovať ich mená nie na urážku a pomstu, ale na nastolenie nového vzťahu, vedúceho k pokoju. Učiteľ nám teda predkladá skutočne vysokú latku!“

Právo na mier

Motorom krajiny ani rodiny či spoločenstva nemôže byť nenávisť, zdôraznil pápež:

 „Žiadna rodina, žiadna skupina blízkych ľudí, žiadna etnická skupina a tým menej nejaká krajina by mohli mať budúcnosť, ak motorom, ktorý ich spája, dáva dohromady a zakrýva rozdiely, je odplata a nenávisť. Nemôžeme hľadať dohodu a zjednocovať sa kvôli odplate, aby sme násilníkovi spôsobili to isté, čo on urobil nám, aby sme osnovali príležitosti na odvetu formami, ktoré sa javia byť legálne.

Zbrane a represálie neprinášajú riešenia, ale spôsobujú len horšie konflikty. „Rovné vyúčtovanie“ násilia bude vždy špirálou bez konca; a jej cena bude veľmi vysoká. Je však možná iná cesta, pretože je podstatné nezabúdať na to, že naše národy majú právo na mier. Vy máte právo na mier.“

Ako chcete, aby ľudia robili vám...

Ježiš nás vyzýva, aby sme sa navzájom milovali, aby sme si nezištne pomáhali a ponúka nám k tomu jasný návod – tzv. „zlaté pravidlo“: «Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im» (Lk 6,31). Svätý Pavol nás zas pozýva obliecť si milosrdenstvo a láskavosť (porov. Kol 3,12), ktoré nás poháňajú mať na srdci dobro blížneho tak, ako aj to naše vlastné, vysvetlil Svätý Otec. Ako dodal, potrebné je však každodenné úsilie:

„Prekonať časy rozdelenia a násilia nepredpokladá iba akt zmierenia či dohovorený mier ako absenciu konfliktu, ale každodenné úsilie každého z nás pozorne a aktívne vnímať ostatných, čím budeme zaobchádzať s ostatnými s takým milosrdenstvom a láskavosťou, s ktorým chceme, aby sa zaobchádzalo s nami;  konať milosrdne a láskavo najmä voči tým, ktorí sú kvôli svojmu stavu ľahko odsúvaní a vylučovaní.

Nejde o postoj slabých, ale silných, o postoj mužov a žien, ktorí zistili, že nie nevyhnutne musia s ľuďmi zaobchádzať zle, očierňovať ich alebo utláčať len pre pocit vlastnej dôležitosti; práve naopak. Takýto postoj je prorockou silou, ako nás o tom učí Ježiš Kristus, ktorý sa sám stotožnil so slabými a ukázal nám, že tou správnou cestou je cesta služby.“

Bolesť druhého je našou vlastnou

Svätý Otec v homílii varoval pred korupciou a vyzval Mozambičanov, aby boli „semienkami radosti a nádeje, pokoja a zmierenia“. Ako vysvetlil, nejde tu o akýsi prehnaný aktivizmus. Dôležité je, aby sme  druhému venovali pozornosť, aby sme ho uznali za brata a vážili si ho, a to až tak, že jeho život a jeho bolesť vnímame ako našu. Duch Svätý nám v tom prichádza na pomoc, povedal pápež.  

„Toto je ten najlepší spôsob ako odhaliť ideológie akéhokoľvek typu, ktoré sa usilujú manipulovať s chudobnými a zneužívať situáciu nespravodlivosti pre politické či vlastné záujmy. Len tak sa môžeme stať, kdekoľvek sa budeme nachádzať, nástrojmi pokoja a semiačkami a tvorcami zmierenia.“

Svätého Otca na záver pozdravil arcibiskup Maputa Mons. Francisco Chimoio, OFM Cap., ktorý spomenul rany krajiny, akými sú opakované devastácie dvoma cyklónmi v tomto roku, ako aj krvavé útoky v provincii Cabo Delgado, chudoba obyvateľstva a podobne. Pápežovi sa poďakoval za to, že prijal za svoje rany Mozambického ľudu a priniesol mu povzbudenie a nádej.

Svätý Otec adresoval Mozambičanom i záverečný pozdrav, v ktorom im poďakoval a povzbudil ich k nádeji:

„Všetkým hovorím: máte mnoho dôvodov k nádeji! Videl som to a na vlastnej koži zakúsil počas týchto dní. Prosím vás, udržujte si nádej; nenechajte si ju ukradnúť! A nie je lepší spôsob na udržanie nádeje, než to, že zostanete zjednotení.“