Rozdiel medzi evanjelizáciou a prozelytizmom je v slobode svedomia

Počas septembrovej apoštolskej návštevy Mozambiku sa Svätý Otec František stretol aj s dvoma desiatkami jezuitov, ktorí pôsobia v tejto krajine. Rehoľná provincia Zimbabwe-Mozambik má v súčasnosti 163 členov, z ktorých 90 je ešte vo formácii.

Prepis asi hodinovej konverzácie mozambických jezuitov so Svätým Otcom pri stretnutí 5. septembra 2019 na pôde nunciatúry v Mapute publikoval časopis La Civiltà Cattolica (č. 4063). Prinášame z neho odpoveď pápeža Františka na nasledujúcu otázku, ktorú mu položil páter Bendito Ngozo, kaplán strednej školy „Sv. Ignáca z Loyoly“: 

„Niektoré protestantské sekty na získavanie prozelytov používajú sľuby o bohatstve a prosperite. Chudobní sa nechajú očariť a dúfajú, že sa stanú bohatými tým, že priľnú k týmto sektám, ktoré používajú meno Evanjelium. Takto opúšťajú Cirkev. Čo by ste nám odporúčali, aby naša evanjelizácia nebola robením prozelytizmu?“

Pápež František začal svoju odpoveď rozlíšením:

„Toto, čo hovoríš, je veľmi dôležité. Treba však dobre rozlišovať medzi tými, ktorí sú nazývaní „protestanti“. Sú mnohí, s ktorými môžeme veľmi dobre spolupracovať a ktorí majú na srdci seriózny, otvorený a pozitívny ekumenizmus. No sú tu aj takí, ktorí sa snažia jedine o prozelytizmus a používajú určitú teologickú víziu prosperity. Bol si veľmi precízny pri kladení otázky.“

Svätý Otec v tejto súvislosti najprv poradil jezuitom prečítať si dva články, ktoré vyšli v už spomenutom časopise La Civiltà Cattolica práve k tejto téme. Autormi sú Antonio Spadaro a Marcelo Figueroa.

„Prvý zo spomenutých článkov hovorí o „ekumenizme nenávisti“. Druhý je o „teológii prosperity“. Pri ich čítaní budeš vidieť, že existujú sekty, ktoré skutočne nemožno označovať za kresťanské. Hlásajú Krista, to áno, ale ich posolstvo nie je kresťanské. Tu však vôbec nemám na mysli kázanie niekoho z luteránov alebo iných serióznych evanjelických kresťanov. No takzvaní „evanjelikáli“ hlásajú prosperitu, sľubujú akési evanjelium, ktoré nepozná chudobu, ale snaží sa jednoducho o získavanie prozelytov. To je presne to, čo Ježiš odsudzuje u farizejov svojej doby. Povedal som to viac krát: prozelytizmus nie je kresťanský.

Dnes som pocítil istú trpkosť po závere stretnutia s mladými. Pristúpila ku mne jedna pani s mladým chlapcom a dievčaťom. Povedali mi, že patria k istému hnutiu, tak trochu fundamentalistickému. V perfektnej španielčine mi povedala: „Vaša Svätosť, prichádzam z Južnej Afriky. Tento chlapec bol hinduistom a obrátil sa na katolícku vieru. Táto dievčina bola anglikánka a obrátila sa na katolícku vieru.“ Povedala mi to však triumfálnym spôsobom, akoby pri nejakom love skolila trofej. Cítil som sa v rozpakoch a povedal som jej: „Pani, evanjelizácia áno, prozelytizmus nie.“

To, čo chcem povedať je, že evanjelizácia oslobodzuje! Prozelytizmus naopak o slobodu oberá. Prozelytizmus nie je schopný vytvoriť proces duchovného rastu v slobode. Vždy ráta s ľuďmi, ktorí sú tým či oným spôsobom podriadení. Pri evanjelizácii je protagonistom Boh, pri prozelytizme je to „ja“.

Zaiste, existujú mnohé formy prozelytizmu. Vo futbale pri fandení nejakému mužstvu, to je samozrejme v poriadku. A potom, samozrejme, sú tu formy prozelytizmu u komerčných spoločností, u politických strán. Prozelytizmus je rozšírený, to dobre vieme. Avšak nemá to tak byť medzi nami. Musíme evanjelizovať, čo je niečo veľmi odlišné od prozelytizmu.“

Svätý Otec ďalej pripomenul slová sv. Františka adresované jeho bratom: „Choďte do sveta, evanjelizujte. A ak to bude treba, aj slovami!“ A ďalej pokračoval:

„Evanjelizácia je v zásade svedectvo. Prozelytizmus je presvedčivý, ale ide mu len o príslušnosť a oberá ťa o slobodu. Myslím si, že toto rozlíšenie môže byť veľmi osožné. Benedikt XVI. v Aparecide povedal jedu úžasnú vec, že Cirkev nerastie prozelytizmom, rastie príťažlivosťou. Príťažlivosťou svedectva. Sekty naopak vytvárajú prozelytov, oddeľujú ľudí, sľubujú im mnohé výhody a potom ich ponechajú samých na seba.“

Pápež prítomných jezuitov povzbudil, aby ako teológovia, sociológovia či filozofi štúdiom hlbšie vnikli do rozdielu medzi prozelytizmom a evanjelizáciou:

„Pozorne čítajte Evangelii nuntiandi sv. Pavla VI. Tam je jasné, že povolaním Cirkvi je evanjelizácia. Ba čo viac, samotnou identitou Cirkvi je evanjelizovať. Avšak žiaľ, nie iba v sektách, ale aj vo vnútri katolíckej Cirkvi sú fundamentalistické skupiny. Zdôrazňujú prozelytizmus viac než evanjelizáciu.   

Ďalšou typickou vecou pre postoj prozelytizmu je, že nerozlišuje medzi interným fórom a tým externým. Je to hriech, do ktorého dnes upadá mnoho náboženských skupín. Preto som požiadal Apoštolskú penitenciáriu, aby vypracovali vyhlásenie ohľadom vnútorného fóra. A vyhlásenie, ktoré vydali, je skutočne veľmi dobré.

Evanjelizácia nikdy nerobí násilie na svedomí: ohlasuje, zasieva, pomáha rasť. Pomáha. Ktokoľvek robí prozelytizmus, naopak porušuje svedomie osôb: nerobí ich slobodnými, robí ich závislými. Evanjelizácia ti dáva takú závislosť, ktorá je „otcovská“, čiže dáva ti rásť a oslobodzuje ťa. Prozelytizmus ti dáva závislosť otrockú, vo svedomí i po spoločenskej stránke. U toho, kto je evanjelizovaný, tá spomenutá „otcovská“ závislosť znamená pripomienku milosti, ktorú ti daroval Boh. Prozelyta je naopak závislý nie ako syn, ale ako otrok, ktorý nakoniec nevie čo robiť, ak mu to nie je povedané.“

-zk, jb-