Pápež na univerzite v Bangkoku: Thajsko môže exportovať úctu k starším

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Vo veľkej posluchárni Chulalongkornovej univerzity v Bangkoku pápež František najprv pochválil jej dobré meno a pozdravil náboženských predstaviteľov i členov akademickej obce. Univerzita s vyše storočnou tradíciou je pomenovaná po siamskom kráľovi Ramovi V., ktorý v druhej polovici 19. storočia zrušil otrokárstvo a vytváraním osobných kontaktov s Európou dokázal krajinu uchrániť pred kolonializmom. Podnikol viacero ciest do Európy a stretol sa aj s pápežom Levom XIII.

S približne 1500 prítomnými sa Svätý Otec vo svojom príhovore podelil s viacerými podnetmi:

„Pred stodvadsiatimi rokmi, v roku 1897, kráľ Chulalongkorn, ktorého meno nesie táto univerzita, navštívil Rím a mal audienciu u pápeža Leva XIII. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo bola vo Vatikáne prijatá hlava štátu, ktorý nebol kresťanským. Nech spomienka na toto výnimočné stretnutie, ako aj na vládu kráľa Chulalongkorna, počas ktorej došlo k zrušeniu otroctva, je pre nás výzvou, aby sme v našich časoch pokračovali na ceste dialógu a vzájomného porozumenia, a aby sme to robili v duchu bratskej solidarity, ktorá pomôže ukončiť mnohé súčasné formy otroctva, najmä pliagu obchodovania s ľuďmi.

Potreba vzájomného rešpektovania sa, dôstojnosti a spolupráce medzi náboženstvami je dnes ešte omnoho naliehavejšia. Náš svet čelí komplexným výzvam, ako je ekonomicko-finančná globalizácia s jej závažnými dôsledkami pre rozvoj miestnych komunít; rapídne progresy – ktoré zdanlivo ponúkajú lepší svet – sú tu spoločne s tragickým pretrvávaním občianskych konfliktov - týkajúcich sa či už migrácie, utečencov alebo hladu - i konfliktov vojenských. A je tu rovnako prítomná aj degradácia a ničenie nášho spoločného domova.

Tieto výzvy nám pripomínajú, že žiadny región či sektor ľudskej rodiny sa nemôže zamerať iba na seba a hľadieť na svoju budúcnosť izolovane a nezávisle od ostatných. Všetky tieto situácie si vyžadujú, aby sme odvážne nachádzali nové spôsoby utvárania súčasných dejín, ktoré by nikoho neponižovali ani neurážali. Pominuli sa časy, keď logika izolovanosti mohla určovať vnímanie času a priestoru a presadzovať sa ako platný nástroj riešenia konfliktov. Teraz je tu čas predstaviť si s odvahou, že logika vzájomného stretnutia a dialógu je tu cestou, vzájomná spolupráca je tu štýlom konania, a vzájomné spoznávanie sa je tu metódou a kritériom. A takýmto spôsobom môžeme ponúknuť novú paradigmu na riešenie konfliktov a prispieť k svornosti medzi ľuďmi a k ochrane stvorenstva.

Verím, že na tomto poli majú náboženstvá, tak ako aj univerzity, veľa čo priniesť a ponúknuť, a to bez toho, aby sa museli zriecť svojich špecifík a osobitných darov. Všetko, čo v tomto smere robíme, je významným krokom vpred na zaručenie mladším generáciám ich práva na budúcnosť, a poslúži to aj spravodlivosti a mieru. Len takto im dáme potrebné prostriedky, aby oni sami boli protagonistami vytvárania udržateľných a inkluzívnych životných štýlov.“

Pápež František ďalej pripomenul zásady rešpektovania ľudskej dôstojnosti a integrálneho humanizmu, ktorý dbá aj o životné prostredie. Veľké náboženské tradície majú podľa jeho slov solídny príspevok pre vzájomné obohatenie v tomto zmysle. Ďalej pokračoval:

„Všetci sme pozvaní nielen počúvať volanie chudobných, ktorí sú okolo nás: marginalizovaných, utláčaných, domorodé etniká a náboženské menšiny, ale aj nebáť sa vytvárať príležitosti, tak ako sa to potichu deje, ktoré nám umožnia sa zjednotiť a pracovať spoločne. Žiada si to od nás ujať sa povinnosti brániť ľudskú dôstojnosť a rešpektovať právo na slobodu svedomia a náboženstva; vytvárať priestor pre svieži nádych v istote, že «nie je všetko stratené, pretože ľudia, ktorí sú schopní upadnúť do extrému, sa vedia aj prekonať, znova sa rozhodnúť pre dobro a obrodiť sa bez ohľadu na akúkoľvek spoločenskú alebo 

psychologickú podmienenosť» (Laudato si’, 205).

Tu v Thajsku, v krajine veľkých prírodných krás, chcem zdôrazniť jednu typickú črtu, ktorú považujem za kľúčovú a do istej miery aj za súčasť toho bohatstva, ktoré môžete „exportovať“ a podeliť sa s ostatnými oblasťami našej ľudskej rodiny. Vy si ctíte vašich starých ľudí a dbáte o nich, sú vám veľkým bohatstvom, rešpektujete ich a dávate im prednostné miesto, aby vám zaistili nevyhnutné korene a aby sa tak váš národ nespustil a nenaletel určitým sloganom, ktoré vedú k vyprázdneniu a ujarmeniu duše nových generácií.

V rastúcej tendencii diskreditovať hodnoty a kultúru miestneho charakteru vnucovaním jednotného modelu «vidíme tendenciu ‘homogenizovať’ mladých ľudí, zahmlievať to, čo je charakteristické pre ich pôvod, a meniť ich na tvárne predmety hromadnej výroby. Takto sa vytvára ničenie kultúry, ktoré je tak vážne, ako je vážne vymieranie zvieracích a rastlinných druhov» (Christus vivit, 186).

Naďalej pomáhajte čím viac mladým ľuďom spoznávať kultúrne dedičstvo spoločnosti, v ktorej žijú. Pomáhať mladým objavovať živé bohatstvo minulosti, byť v kontakte s vlastnými koreňmi a udržiavať si pamäť stretávaním sa so staršími, to je opravdivý prejav lásky voči nim, aby rástli a dozrievali vzhľadom na rozhodnutia, ktoré sú povolaní urobiť (porov. tamtiež, 187).“

(Preklad: Slovenská redakcia VR / Martina Korytiaková)