Prehľad celého dňa pápeža v Nagasaki a Hirošime

Zuzana Klimanová, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

V nedeľu popoludní pápež František celebroval svätú omšu zo Slávnosti Krista Kráľa na baseballovom štadióne v Nagasaki s 35-tisícovou účasťou. Večer sa presunul do Hirošimy na medzináboženské stretnutie za mier s pietnou spomienkou a svedectvami obetí. Tu predniesol ďalšiu dôraznú výzvu proti nukleárnym zbraniam, tentoraz pripomenul nemorálnosť nielen ich použitia, ale aj samotného vlastnenia.

Nagasaki – kolíska kresťanstva v Japonsku

Štyristotisícové Nagasaki ležiace na ostrove Kjúšu je jedným z najdôležitejších prístavov Japonska. Dá sa povedať, že ide o kolísku kresťanstva v krajine. Sem spolu s obchodníkmi zo Západu prichádzali i prví misionári zo Španielska a Portugalska.

Kresťanstvo sa v počiatkoch veľmi ujímalo. V 16. storočí 

kresťanská kultúra v Nagasaki prekvitala a bolo tu vystavaných mnoho kostolov. Mesto nazývali aj „Malým Rímom“. Obrátení japonskí feudáli v roku 1585 vyslali do Ríma delegáciu štyroch mladíkov na diplomatickú misiu za pápežom. Je zaznamenané, že počas ich cesty boli na príhovor Panny Márie (Madonna dell´Orto) zázračne zachránení počas náhlej búrky na mori.

V roku 1587 však mocnár Toyotomi obávajúc sa vzrastajúceho kresťanstva vydal edikt, ktorým vyhnal misionárov a začalo sa kruté prenasledovanie kresťanov. Mnoho veriacich bolo v oblasti Nagasaki umučených. V roku 1637 prišlo dokonca o život spolu 37 tisíc katolíckych roľníkov pri vzbure Shimabara.

V roku 1630 sa začala politika národnej izolácie Sakuko, počas ktorej Japonci nemohli opustiť krajinu a zastavené boli všetky obchody so zahraničím, s výnimkou prístavného ostrova Nagasaki nazývaného Dejima. Izolácia sa skončila zásahom USA v roku 1854, tzv. Dohodou z Kanagawy.

Vôbec prvý kresťanský kostol Japonska – Oura, ktorý bol postavený v roku 1864 na pamiatku 26 japonských mučeníkov zo 16. storočia, sa tiež nachádza v Nagasaki.

Čierny dátum 9. augusta 1945

Nagasaki sa dostalo do novodobých dejín ako terč atómového útoku z 9. augusta 1945. Pri explózii druhej bomby zhodenej z amerického lietadla prišlo o život 40 tisíc ľudí priamo na mieste a mnoho ďalších zomrelo na následky ožiarenia. Tretina mesta bola zrovnaná so zemou.

Zničená bola aj dovtedy najväčšia katolícka katedrála Urakami, známa aj pod menom Mariánska katedrála či Katedrála Nepoškvrneného počatia. V jej troskách sa našla socha Panny Márie - drevená busta Immaculaty, ktorá zázračne prežila horúčavu výbuchu atómovej bomby. Katedrále ju daroval sv. Maximilián Kolbe v roku 1930 počas svojej misie v Krajine vychádzajúceho slnka.

Socha Panny Márie so stopami začadenia bola pri slávení svätej omše pápeža Františka na baseballovom štadióne v Nagasaki vystavená v blízkosti oltára. Symbolom utrpenia i nádeje je aj kríž zo zničenej nagasakskej katedrály, ktorý sa rovnako zachoval po atómovom útoku. Do katedrály, ktorá bola znovu postavená v roku 1959, sa len tento rok vrátil  z USA, kam ho po vojne s povolením odniesol istý námorník.

V Parku pokoja pápež vyzval k jadrovému odzbrojeniu

Svätý Otec začal svoju návštevu Nagasaki v Parku pokoja, pri pamätníku Atomic Bomb Hypocenter na mieste zhodenia bomby. Postavený bol v roku 1955 a jeho mramorová tabuľa nesie mená obetí. V parku s 500 stromami čerešní sa nachádzajú aj ruiny katedrály Urakami, ktorá bola kedysi najväčšou katedrálou vo východnej Ázii, no po bombardovaní bola kompletne zničená.

Symbolom parku je 10-metrová socha „Modlitby za pokoj“, znázorňujúca sediaceho muža s očami privretými v modlitbovom sústredení a s rukou smerujúcou k nebu. Socha spája umelecké, myšlienkové a náboženské prvky Východu i Západu.

Svätého Otca v Parku pokoja privítali guvernér a primátor Nagasaki. Veniec bielych kvetov, ktorý pápež umiestnil pred pomníkom, mu priniesli niektoré z obetí zhodenia atómovej bomby. Svätý Otec tu symbolicky zapálil sviecu a predniesol svoj apel za jadrové odzbrojenie. V príhovore okrem iného povedal:

„Tu, v tomto meste, ktoré bolo svedkom katastrofických humanitárnych a environmentálnych dôsledkov jadrového útoku, nikdy nebude dostatok nášho úsilia zdvihnúť hlas proti pretekom v zbrojení. Tieto preteky plytvajú vzácnymi zdrojmi, ktoré by mohli byť využité omnoho lepšie v prospech integrálneho rozvoja národov a ochrany prírodného prostredia. V dnešnom svete, kde milióny detí a rodín žijú v neľudských podmienkach, sú premrhané peniaze a majetky nahonobené prostredníctvom výroby, vývoja, údržby a predaja stále ničivejších zbraní, do neba volajúcou bezočivosťou.

Mierový svet bez jadrových zbraní je túžbou miliónov mužov a žien na celom svete. Aby sme tento ideál pretavili do reality, je nevyhnutná angažovanosť všetkých: jednotlivcov, náboženských komunít a občianskej spoločnosti, krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane i tých, ktoré ich nevlastnia, vojenského i súkromného sektora, aj medzinárodných organizácií. Naša odpoveď hrozbe jadrových zbraní musí byť jednotná a zosúladená, založená na zanietenom a neustálom úsilí budovať vzájomnú dôveru, ktorá skoncuje s dynamikou nedôvery, ktorá v súčasnosti prevláda.“

Pápežov apel za náboženskú slobodu vo svete pri pamätníku mučeníkov

Pápež František si ďalej v Nagasaki uctil pamiatku japonských mučeníkov na vŕšku Nišizaka. Tu boli 5. februára 1597 zabití pre vieru jezuita sv. Pavol Miki a 25 spoločníkov, umučení ukrižovaním. Ich pamätník má podobu múru z červených tehál, na ktorom sú vo forme kríža z bronzu zobrazené postavy mučeníkov.

Svätý Otec tu zapálil sviecu, ktorú mu podal potomok prenasledovaných kresťanov. V tichu sa pomodlil a uctil si relikvie mučeníkov. V príhovore, ktorý na tomto mieste predniesol, pripomenul aj novodobých mučeníkov a apeloval na celosvetové rešpektovanie náboženskej slobody. Vyjadril sa týmito slovami:  

„Na tomto mieste sa spájame aj s kresťanmi, ktorí dnes v mnohých častiach sveta trpia a zažívajú mučeníctvo kvôli viere. Mučeníci 21. storočia, ktorí nás vyzývajú prostredníctvom ich svedectva, aby sme s odvahou nastúpili na cestu blahoslavenstiev. Modlíme sa za nich a spolu s nimi, a pozdvihujeme hlas, aby bola náboženská sloboda zaručená všetkým a v každom kúte planéty; a dvíhame hlas aj proti akejkoľvek manipulácii s náboženstvami, konanej politikami integralizmu a rozdelenia, systémami bezohľadného zisku i tendenciami nenávistných ideológií, ktoré manipulujú činy a osudy ľudí.“

Pápež František sa potom s prítomnými pomodlil poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Tento bod nedeľného programu sprevádzalo daždivé počasie, pred ktorým sa prítomní chránili pršiplášťami.

Pri pamätníku v Nagasaki sa nachádza Národná svätyňa mučeníkov Japonska s Múzeom mučeníkov. V roku 1981 sa na tomto mieste modlil aj sv. Ján Pavol II.

Svätá omša s 35-tisícovou účasťou na baseballovom štadióne

O druhej popoludní, pre nás však ešte o šiestej ráno, slávil Svätý Otec na baseballovom štadióne svätú omšu zo Slávnosti Krista Kráľa za 35-tisícovej účasti. Medzi prítomnými boli okrem katolíkov aj ďalší, ktorí považujú pápežovu návštevu za požehnanie.

V homílii sa pápež František zameral na Ježišove posledné momenty na kríži a osobitne na odvážny a úprimný postoj kajúceho zločinca, ktorý napriek hlasom posmievačov uznal Ježiša za kráľa: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Svätý Otec zakončil homíliu týmito slovami:

„Vtedy na Kalvárii mnohé hlasy mlčali, mnohé ďalšie sa posmievali; len hlas zločinca sa vedel pozdvihnúť a zastať sa trpiaceho nevinného: to je jedno odvážne vyznanie viery. Na každom z nás je rozhodnutie, či budeme mlčať, vysmievať sa, alebo prorokovať.

Drahí bratia a sestry, Nagasaki nesie vo svojej vlastnej duši ranu, ktorú je ťažké zahojiť, znak nevýslovného, nevysvetliteľného utrpenia mnohých nevinných; obetí zasiahnutých vojnami včerajška, ale ktoré ešte i dnes trpia pre túto rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu.

Pozdvihnime tu naše hlasy v spoločnej modlitbe za všetkých tých, ktorí dnes na vlastnom tele trpia následky tohto hriechu, ktorý volá do neba, a aby bolo stále viac tých, ktorí, ako ten kajúci zločinec, dokázali nemlčať, ani sa neposmievať, ale prorokovať vlastným hlasom kráľovstvo pravdy a spravodlivosti, svätosti a milosti, lásky a pokoja.“ 

Veriace rodiny z diecézy Nagasaki pripravili pre Svätého Otca pri príležitosti jeho návštevy spoločný darček v podobe modlitbových úmyslov napísanými na 30 tisíc pestrofarebných lístočkoch. Do ich prípravy sa zapojilo 12 tisíc rodín.

Pápež v Hirošime: Jadrové zbrane je nemorálne čo i len vlastniť

Z Nagasaki sa večer Svätý Otec za hodinu presunul letecky do Hirošimy. Pri Pamätníku mieru na mieste výbuchu atómovej bomby, kam prišiel už po zotmení, ho čakali predstavitelia mesta a zástupcovia rozličných náboženstiev i niekoľko žijúcich obetí tragédie zo 6. augusta 1945.

Svätý Otec pri pamätníku položil kyticu bielych kvetov a zapálil sviecu na striebornom svietniku s nápisom PAX, ktorý na tomto pietnom mieste zanechal ako svoj dar. Do pamätnej knihy sa podpísal ako „pútnik pokoja“. Pred celým zhromaždením predniesol príhovor, v ktorom označil za nemorálne nielen použitie jadrových zbraní, ale aj ich samotné vlastnenie:

„S presvedčením chcem zdôrazniť, že použitie atómovej energie na účely vojny je dnes viac než kedykoľvek zločinom, nielen proti človeku a jeho dôstojnosti, ale aj proti nádeji na budúcnosť nášho spoločného domova. Použitie jadrovej energie na účel vojny je nemorálne, tak ako je rovnako nemorálne vlastnenie jadrových zbraní, ako som to už povedal pred dvoma rokmi.

Budeme za to súdení. Nové generácie odsúdia naše zlyhanie, ak sme hovorili o mieri, no neuskutočnili ho našimi činmi medzi národmi sveta. Ako môžeme hovoriť o mieri, ak stále vyrábame nové a strašnejšie vojnové zbrane? Ako môžeme hovoriť o mieri, ak pritom ospravedlňujeme nezákonné činy rečami plnými diskriminácie a nenávisti?

Som presvedčený, že mier nie je viac než prázdne slovo, ak sa nezakladá na pravde, ak sa nebuduje podľa spravodlivosti, ak nie je preniknutý láskou a ak sa neuskutočňuje v slobode.

Budovanie mieru v pravde a spravodlivosti znamená uvedomovanie si toho, že ľudia sa medzi sebou veľmi často a v značnej miere líšia čo do vzdelania, cností, nadania a majetkov; avšak to nikdy nemôže ospravedlniť úmysel nanútiť iným vlastné záujmy. Naopak, toto všetko môže byť dôvodom pre väčšiu zodpovednosť a rešpekt. Rovnako politické spoločenstvá, ktoré sa môžu oprávnene medzi sebou líšiť v stupni kultúry alebo ekonomického rozvoja, sú pozvané k úsiliu pracovať „pre spoločný rast“, pre dobro všetkých.“

Z Hirošimy sa pápež František vrátil do Tokia, kde je ubytovaný na Apoštolskej nunciatúre. V pondelok sa v Tokiu stretne s obeťami živelných pohrôm, navštívi cisára Naruhita, stretne sa s mládežou a bude sláviť Eucharistiu na krytom štadióne.