Prvý príhovor na pôde Japonska venoval Svätý Otec biskupom

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Japonská biskupská konferencia má svojej počiatky v roku 1941 a od 1952 funguje v súčasným názvom „Katolícka konferencia Japonska“. Tvoria ju duchovní pastieri troch arcidiecéz a 13 diecéz. Svätého Otca na úvod privítal jej predseda Mons. Jozef Mitsuaki Takami PSS, arcibiskup Nagasaki.

Svätý Otec bude mať v Japonsku len niečo vyše dvoch plných dní čistého času, a tak je jeho program veľmi hustý. Sám na úvod zažartoval, že skutočnosť, že hneď po prílete sa začína pracovať, je len potvrdením známej japonskej dôslednosti a pracovitosti.

Vo svojom prvom príhovore na pôde Japonska sa pápež najprv podelil s biskupmi s niečím osobným:

„Neviem, či to viete, ale od mladosti som cítil sympatiu a lásku k týmto krajinám. Prešlo mnoho rokov od toho misionárskeho podnetu, ktorého realizácia nechala na seba čakať. Dnes mi Pán ponúka príležitosť byť medzi vami ako misionársky pútnik po stopách veľkých svedkov viery.“

Veľké osobnosti a svedectvo „skrytých kresťanov“

Ďalej pápež František pripomenul veľké osobnosti histórie japonského kresťanstva:

„Už 470 rokov ubehlo od príchodu sv. Františka Xaverského do Japonska, 

čo znamenalo začiatok šírenia sa kresťanstva v tejto zemi. Pri spomienke na neho sa chcem zjednotiť s vami, aby sme poďakovali Pánovi za všetkých tých, ktorí sa v priebehu storočí venovali rozsievanou evanjelia a službe japonskému ľudu s veľkou duchovnou silou („pomazaním“) a láskou.

Táto ich oddanosť dala japonskej cirkvi veľmi osobitú tvár. Myslím na mučeníkov sv. Pavla Mikiho a jeho spoločníkov a bl. Justa Takayamu Ukona, ktorý uprostred toľkých skúšok vydal svedectvo až na smrť. Toto sebaobetovanie na udržanie živej viery počas prenasledovania pomohlo malej kresťanskej komunite rásť, upevňovať sa a prinášať ovocie.

Myslíme aj na tých „skrytých kresťanov“ z oblasti Nagasaki, ktorí si po generácie uchovávali vieru vďaka krstu, modlitbe a katechéze. Autentické domáce cirkvi, ktoré žiarili v tejto krajine, azda si to ani neuvedomujúc, ako zrkadlá Nazaretskej rodiny.“

Chrániť každý život

Motto apoštolskej návštevy „Chráň každý život“ bolo ďalším bodom pápežovho príhovoru:

„Chrániť každý život znamená na prvom mieste mať kontemplatívny pohľad schopný milovať život všetkého vám zvereného ľudu, aby ste v ňom predovšetkým rozpoznali dar od Pána. Pretože len to, čo je milované, môže byť zachránené. Len to, čo je objaté, sa môže zmeniť.“

„Chrániť každý život a ohlasovať Evanjelium nie sú dve oddelené veci, ani stojace proti sebe. Navzájom si vyžadujú jedna druhú,“ poznamenal ďalej pápež František a zdôraznil potrebu „pozorného pohľadu, ostražitého na všetko, čo dnes môže v týchto krajoch prekážať integrálnemu rozvoju ľudí zverených svetlu Ježišovho Evanjelia“.

Svätý Otec poukázal aj na silne menšinovú pozíciu katolíkov v Japonsku, pričom vyše polovice z nich tvoria ľudia zo zahraničia, ktorí pricestovali za prácou. Toto slúži jednak ako svedectvo pre samotnú japonskú spoločnosť, ale je to aj výrazom univerzality Cirkvi, vysvetlil Svätý Otec.

Ďalej spomenul dôraz na mier a spravodlivosť vo svete, aký chce vyjadriť svojimi návštevami Nagasaki a Hirošimy v nasledujúci deň. Aj stretnutím sa s ľuďmi trpiacimi následkami tzv. „trojitého nešťastia“ – zemetrasenia, cunami a jadrovej kontaminácie po havárii vo Fukušime – má v úmysle priniesť evanjeliové posolstvo nádeje, uzdravenia a zmierenia a prejaviť postoj zastávania sa života ako vzácneho Božieho daru.

Mentalitu výkonnosti otvoriť kultúre nezištnej lásky

Vo svedectve vydávanom miestnou cirkvou pápež ocenil „výchovno-vzdelávací apoštolát Cirkvi, ktorý predstavuje veľký zdroj pre evanjelizáciu a dáva najavo zaangažovanie sa na širokom poli intelektuálnych a kultúrnych prúdov“.  

Pápež vymenoval aj viaceré konkrétne ohrozenia, ktoré dopadajú na životy ľudí poznačených samotou, zúfalstvom a izoláciou:

„Nárast počtu samovrážd vo vašich mestách, ako aj šikanovania (jap. ijime) a rôznych foriem upätosti na vlastný úspech, vytvárajú nové typy odcudzenia a duchovnej dezorientácie. Ako veľmi toto všetko zasahuje zvlášť mladých ľudí!“

Svätý Otec japonských biskupov povzbudil k osobitnej pozornosti v tejto veci, aby sa snažili o „vytváranie priestorov, kde sa kultúra výkonnosti, funkčnosti a úspechu môže otvoriť kultúre nezištnej a altruistickej lásky schopnej ponúknuť všetkým, a nie iba tým kariérne úspešným, možnosť šťastného a vydareného života“.

Vďaka správnej výchove a sprevádzaniu sa naopak mladý človek môže stať dôležitým zdrojom nádeje pre svojich vrstovníkov a vydať svedectvo kresťanskej lásky, preto je takáto investícia zo strany Cirkvi veľmi cenná, dodal pápež František.

Biskupov Svätý Otec povzbudil aj k zapájaniu rodín a úsiliu prichádzať k ľuďom tam, kde žijú, uprostred mesta, na pracoviskách či na univerzitách: „Viem, že žatva je veľká a robotníkov málo, preto vás povzbudzujem.“