Slová pápeža Františka na mieste ukrižovania mučeníkov v Nagasaki

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Túžobne som očakával túto chvíľu. Prichádzam ako pútnik, aby som sa modlil, aby som upevňoval vo viere a aj ja v nej bol upevnený týmito bratmi, ktorí nám 

prostredníctvom ich svedectva a oddanosti ukazujú cestu. Som vám vďačný za pohostinnosť.

Táto svätyňa pripomína obrazy a mená kresťanov, ktorí boli umučení pred mnohými rokmi, počínajúc Pavlom Mikim a jeho spoločníkmi, 5. februára 1597 i množstvo ďalších mučeníkov, ktorí posvätili túto zem svojím utrpením a svojou smrťou.

Bez pochyby, táto svätyňa nám viac než o smrti hovorí o víťazstve života. Sv. Ján Pavol II. videl toto miesto nielen ako horu mučeníkov, ale ako skutočný Vrch blahoslavenstiev, kde môžeme vnímať svedectvo ľudí plných Ducha Svätého, slobodných od egoizmu, od pohodlnosti a pýchy (porov. Apošt. exhort. Gaudete et exsultate, 65). Pretože tu svetlo Evanjelia zažiarilo v láske, ktorá triumfovala nad prenasledovaním a nad mečom.

Toto miesto je predovšetkým pamätníkom ohlasujúcim Veľkú noc, pretože hlása, že posledné slovo – aj napriek všetkým protikladným dôkazom – nepatrí smrti, ale životu. Nie sme povolaní k smrti, ale k Životu v plnosti. Oni to hlásali. Áno, tu je temnota smrti a mučeníctva, avšak hlása sa tu aj svetlo zmŕtvychvstania, kde sa krv mučeníkov stáva semenom nového života, ktorý Kristus chce darovať nám všetkým. Ich svedectvo nás upevňuje vo viere a pomáha nám obnoviť našu oddanosť a naše nasadenie, aby sme žili misionárske učeníctvo, ktoré vie pracovať pre takú kultúru, ktorá je schopná vždy chrániť a obraňovať každý život, prostredníctvom „mučeníctva“ každodennej a tichej služby všetkým, osobitne tým najnúdznejším.

Prichádzam k tomuto pamätníku venovanému mučeníkom, aby som sa stretol s týmito svätými mužmi a ženami a chcem to urobiť s maličkosťou toho mladého jezuitu, ktorý prišiel „z konca sveta“ a našiel hlboký zdroj inšpirácie a obnovy v príbehu prvých japonských mučeníkov. Nezabúdajme na lásku ich obety! Nech nezostane akousi slávnou relikviou činov minulosti, dobre uschovanou a poctenou v múzeu, ale nech je pamäťou a živým plameňom duše každého apoštolátu v tejto zemi, schopným obnovovať a neustále rozpaľovať evanjelizačný zápal. Nech sa Cirkev v Japonsku našich čias, so všetkými svojimi ťažkosťami a prísľubmi, cíti povolaná denne počúvať posolstvo hlásané sv. Pavlom Mikim z jeho kríža a deliť sa so všetkými mužmi a ženami s radosťou a krásou Evanjelia, ktoré je Cestou, Pravdou a Životom (porov. Jn 14,6). Nech sa môžeme každý deň oslobodzovať od toho všetkého, čo nám ako záťaž zabraňuje kráčať s pokorou, slobodou, paréziou (odvážnou priamosťou) a láskou k blížnemu.

Bratia, na tomto mieste sa spájame aj s kresťanmi, ktorí dnes v mnohých častiach sveta trpia a zažívajú mučeníctvo kvôli viere. Mučeníci 21. storočia, ktorí nás vyzývajú prostredníctvom ich svedectva, aby sme s odvahou nastúpili na cestu blahoslavenstiev. Modlíme sa za nich a spolu s nimi, a pozdvihujeme hlas, aby bola náboženská sloboda zaručená všetkým a v každom kúte planéty; a dvíhame hlas aj proti akejkoľvek manipulácii s náboženstvami, konanej «politikami integralizmu a rozdelenia, systémami bezohľadného zisku i tendenciami nenávistných ideologií, ktoré manipulujú činy a osudy ľudí» (Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. feb. 2019).

Prosme Pannu Máriu, Kráľovnú mučeníkov, sv. Pavla Mikiho a všetkých jeho spoločníkov, ktorí v priebehu dejín hlásali svojím životom Pánove úžasné divy, aby orodovali za vašu zem a za celú Cirkev, aby ich obeta vyvolala a udržiavala živou radosť z misie.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-