Pápež František: Myslím na Hagiu Sofiu s veľkým zármutkom

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Na Námestie sv. Petra dýchajúce letnou horúčavou prišlo na spoločnú modlitbu so Svätým Otcom niekoľko stoviek veriacich. V úvodnom príhovore pápež František rozobral evanjeliový text 15. cezročnej nedele, ktorým je podobenstvo o rozsievačovi:

„Toto podobenstvo o rozsievačovi je akoby „matkou“ všetkých podobenstiev, lebo hovorí o počúvaní Slova. Pripomína nám, že ono je úrodným zrnkom s účinkom; a Boh ho rozsieva všade v štedrosti, nedbajúc o plytvanie. Také je srdce Boha! Každý z nás je pôdou, na ktorú padá semeno Slova, nikto nie je výnimka. Slovo je dané každému z nás.“

Svätý Otec pripomenul ostražitosť na nebezpečenstvá rozptýlenosti, chýbajúceho zakorenenia a vplyvu lákadiel, ktoré vedú k riziku neprijatia Božieho slova a nebezpečenstvu straty viery. Pozval položiť si otázku, akým typom „pôdy“ sme: „Podobám sa ceste, skalnatej pôde, tŕniu?“ Odporúčal pestovať si vzťah k Božiemu slovu jeho počúvaním a pravidelným čítaním, pričom zopakoval svoju radu denne mať pri sebe vreckové evanjelium.

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania pápež František pripomenul, že druhá júlová nedeľa je aj Medzinárodným dňom mora:

„Srdečne zdravím všetkých, čo pracujú na mori, osobitne tých, ktorí sú vzdialení od svojich drahých a od ich krajiny.“

Svätý Otec na diaľku pozdravil aj účastníkov liturgického slávenia, ktoré sa pri príležitosti nedele „apoštolátu mora – Stella Maris“ konalo v prístave Civitavecchia-Tarquinia neďaleko Ríma.

Pápež ďalej s vážnou tvárou a ustarostenou odmlkou 

reagoval na rozhodnutie predstaviteľov Turecka spred dvoch dní o zmene starobylého byzantského chrámu Božej Múdrosti Hagia Sofia z múzea na mešitu:

„A more ma vedie v myšlienkach viac do diaľky: do Istanbulu. Myslím na Svätú Sofiu, a som veľmi zarmútený.“

Pred rozlúčkou s veriacimi pápež František osobitne poďakoval všetkým, čo sú v rámci Rímskej diecézy zapojení v pastorácii v zdravotníctve, kňazom, rehoľným osobám i laikom, ktorí počas pandémie stáli a stoja pri chorých: „Ďakujem vám za všetko čo ste vykonali a čo konáte.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V Evanjeliu dnešnej nedele (porov. Mt 13,1-23) Ježiš hovorí veľkému zástupu podobenstvo, ktoré všetci dobre poznáme, podobenstvo o rozsievačovi, ktorý rozsieva zrná do štyroch rôznych typov pôdy. Slovo Božie, symbolicky znázornené v podobe zrniečok, nie je nejaké abstraktné slovo, ale samotný Kristus, Slovo Otca, ktoré sa stalo telom v lone Márie. Preto, prijímať Božie slovo znamená prijímať osobu Krista, samotného Krista.

Existujú rôzne spôsoby ako prijímať Božie slovo. 

Môžeme to robiť akoby sme boli cesta, na ktorú ihneď priletia vtáci a zrnká pojedia. Cesta teda znamená rozptýlenosť, čo je jedno veľké nebezpečenstvo v našej dobe. Obťažovaní mnohými klebetami, ideológiami, neustálymi príležitosťami k rozptýlenosti či už doma alebo vonku, môžeme stratiť chuť na ticho, rozjímanie, dialóg s Pánom, dokonca s rizikom straty viery, neprijatia Božieho slova. Hľadíme na všetko a všetky tie svetské veci nás rozptyľujú.

Ďalšia možnosť je, že prijmeme Božie slovo ako skalnatá pôda, kde je málo zeminy. Tam zrnko rýchlo vyklíči, ale rovnako rýchlo i uschne, lebo sa nedokáže zakoreniť do hĺbky. Je to obraz tých, ktorí prijímajú Božie slovo s chvíľkovým zanietením, to ale zostane povrchné, neabsorbuje Božie slovo. A tak pri prvej ťažkosti, povedzme nejakom utrpení, nejakom životnom trápení, tá ešte slabá viera sa rozpadne tak, ako uschne zrnko, ktoré padne medzi skaly.

A tiež môžeme – a to je tretia možnosť, o ktorej hovorí Ježiš v podobenstve – prijať Božie slovo ako taká pôda, kde rastie tŕnisté krovie. Tŕne značia klam bohatstva, úspechu, svetských zaujatí... Tam Slovo trochu vyrastá, no zostáva pridusené, nemá silu, hynie alebo neprináša ovocie.

Nakoniec je tu tá štvrtá možnosť, že ho môžeme prijať ako dobrá zem. V nej, a iba v nej, sa zrnko ujme a prinesie úrodu. Semiačko, ktoré padne do takejto úrodnej pôdy, predstavuje tých, ktorí počúvajú Slovo, prijímajú ho, uchovávajú si ho v srdci a uskutočňujú ho v každodennom živote.

Toto podobenstvo o rozsievačovi je akoby „matkou“ všetkých podobenstiev, lebo hovorí o počúvaní Slova. Pripomína nám, že ono je úrodným zrnkom s účinkom; a Boh ho rozsieva všade v štedrosti, nedbajúc o plytvanie. Také je srdce Boha! Každý z nás je pôdou, na ktorú padá semeno Slova, nikto nie je výnimka. Slovo je dané každému z nás.

Môžeme sa spýtať: akým typom pôdy som ja? Podobám sa ceste, skalnatej pôde, tŕniu? Ak chceme, s Božou milosťou sa môžeme stať dobrou zemou, skyprenou a starostlivo pestovanou, aby v nás mohlo semiačko Slova dozrievať. Ono je už prítomné v našom srdci, ale to, či prinesie úrodu, závisí od nás, závisí to od toho, akým spôsobom toto zrnko prijmeme.

Často nás rozptyľuje priveľa záujmov, priveľa lákadiel, a je ťažké rozlíšiť medzi toľkými hlasmi a slovami to Pánovo, jediné, ktoré oslobodzuje. Preto je dôležité navyknúť si počúvať Božie slovo, čítať ho. A znova sa vrátim k odporúčaniu: noste vždy so sebou malé Evanjelium, vreckové vydanie Evanjelia, noste ho vo vrecku, v taške... A čítajte si takto každý deň kúsok, aby ste boli naučení na čítanie Božieho slova a dobre chápali, čo je tým zrnkom, ktoré ti Boh ponúka, a mysleli na to, do akej pôdy ho prijímam.

Panna Mária, dokonalý vzor dobrej a úrodnej zeme, nech nám pomáha svojou modlitbou, aby sme sa stali pripravenou pôdou, bez tŕnia a skál, a mohli tak prinášať dobré ovocie pre nás a pre našich bratov.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Martina Korytiaková)