Pápež František ustanovil prístup k lektorátu a akolytátu i pre ženy

Zastúpenie žien pri prednášaní Božieho slova počas liturgického slávenia nie je v Cirkvi novinkou. Na mnohých miestach sveta je aj účasť žien na miništrovaní alebo rozdávaní Eucharistie praxou schválenou biskupmi. Dodnes sa to však dialo bez inštitucionálneho mandátu v plnom zmysle.

Pápež František rozhodol o úradnom ustanovení tejto prítomnosti žien pri oltári na základe rozlišovania v línii posledných biskupských synod. Listom motu proprio Spiritus Domini, podpísaným 10. januára, upravil prvý paragraf kánonu 230 Kódexu kánonického práva, v ktorom nahradil termín „laickí muži“ slovom „laici“. Nová formulácia kánonu tak znie:

„Laici, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom natrvalo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie hmotného zabezpečenia alebo mzdu zo strany Cirkvi.“

Pápež teda ustanovuje, že ako muži, tak i ženy majú prístup 

k týmto laickým ministériám, ktoré sa inštitucionálne zverujú príslušnou liturgickou formou. Keď sv. Pavol VI. v roku 1972 zrušil tzv. „nižšie svätenia“, no ponechal prístup k ministériám lektorátu a akolytátu vyhradený len osobám mužského pohlavia, urobil tak v tom zmysle, že sa tieto ministériá považovali za predprípravu k neskoršiemu prijatiu posvätného rádu.

Pápež František upresňuje, že pri terajšom rozhodnutí vychádzal z odporúčaní, ktoré vzišli z rôznych synodálnych zhromaždení, keďže „v posledných rokoch sa dospelo k vývoju náuky, ktorý jasne ukázal, ako dané ministériá ustanovené Cirkvou majú za svoj základ spoločný stav pokrstených a kráľovské kňazstvo prijaté vo sviatosti krstu“.

Je potrebné si uvedomiť, že ide o laické ministériá „zásadne odlišné od ordinovaného  ministéria, ktorá sa prijíma sviatosťou vysviacky“. Motu proprio Spiritus Domini sprevádza list adresovaný prefektovi Kongregácie pre náuku viery kardinálovi Luisovi Ladariovi, v ktorom Svätý Otec vysvetľuje teologické dôvody svojho rozhodnutia.

Pokoncilová teológia v skutočnosti znovuobjavila význam lektorátu a akolytátu nielen vo vzťahu k sviatostnému kňazstvu, ale tiež a predovšetkým v súvislosti s krstným kňazstvom. Tieto ministériá majú svoje miesto v dynamike vzájomnej spolupráce, ktorá existuje medzi oboma druhmi kňazstva, a stále väčšmi sa zdôrazňuje ich „laická“ povaha spojená s výkonom toho kňazstva, ktoré prislúcha všetkým pokrsteným práve na základe krstu.

-jb-