Pápež sa stretol s diplomatmi: Bratstvo je skutočný liek na pandémiu

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Medzi stovkou diplomatov bol prítomný aj veľvyslanec Slovenskej republiky Marek Lisánsky. V úvodnom pozdrave cyperský veľvyslanec George Poulides ako dekan Dipomatického zboru vyslovil žičenia pápežovi do začatého roka. Svätý Otec potom v takmer hodinovom príhovore zhrnul uplynulý rok diplomatickej aktivity Svätej stolice a ponúkol podnety, ako sa postaviť k výzvam krízy, ktorou svet prechádza v dôsledku pandémie. Hlbšie sa venoval zdravotnému, environmentánemu, hospodársko-sociálnemu i politickému aspektu krízy.

Pápež František hovoril o dôležitosti pripravovanej apoštolskej cesty do Iraku začiatkom marca, zvlášť pre medzináboženský dialóg. V súvislosti so zdravotnými dopadmi krízy dal silný dôraz na ochranu ľudského života v každej jeho fáze a na právo všetkých na základnú zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nemôže riadiť logikou trhu. Týka sa to aj spravodlivej distribúcie vakcín s braním ohľadu na chudobnejších a ohrozenejších.

Kopernikovský obrat v ekonomike

V oblasti krízy životného prostredia upozornil pápež na oblasť 

afrického Sahelu, ako aj ďalšie časti sveta, pripomenul i význam najbližšieho klimatického samitu v Glasgowe. Podľa jeho slov je kríza v hospodárskej oblasti výzvou k „novému kopernikovskému obratu,“ ktorý dá ekonomiku do služby človeka, a nie naopak. Udržať pri živote demokratické štruktúry je podľa slov pápeža politická výzva tejto doby, ktorá sa týka všetkých štátov bez rozdielu. Konkrétne vyjadril svoje obavy o situáciu v Mjanmarsku.

Na úrovni medzinárodného spoločenstva zdôraznil Svätý Otec potrebu posilniť multilateralizmus a reformovať medzinárodné organizácie, aby slúžili svojmu základnému poslaniu. Dôraz dal aj na oblasť odzbrojenia, a to ako v jadrovej oblasti, tak aj v oblasti konvenčných zbraní: „Vo svete je priveľa zbraní!“ varoval pápež.

Desať rokov vojny v Sýrii

Ďalej Svätý Otec veľmi dôrazne apeloval na ukončenie vojnovej krízy v Sýrii, ktorá trvá už desať rokov. Podobne spomenul aj konflikty v Jemene, Líbyi a na ďalších miestach. V súvislosti s humanitárnou a politickou krízou v Libanone upozornil aj na závažné oslabovanie prítomnosti kresťanov v blízkovýchodnom regióne.

Spomenul i ďalšie ohniská napätia, ako etiópsky región Tigray, Mozambik, Stredoafrickú republiku, krajiny Latinskej Ameriky, a tiež potrebu obnovenia palestínsko-izraelského dialógu. V súvislosti s tohtoročným 20. výročím útokov z 11. septembra v New Yorku hovoril o vážnej výzve šírenia sa terorizmu.

V záverečnej časti 55-minútového príhovoru dal pápež František do osobitnej pozornosti dva závažné problémy prehĺbené pandémiou. Prvým je „kríza medziľudských vzťahov, ktorá je prejavom širšej antropologickej krízy, týkajúcej sa samotného ponímania ľudskej osoby a jej transcendentnej dôstojnosti“.

Edukatívna katastrofa

Druhý problém sa týka výchovnej oblasti. Pápež ho expresívne  pomenoval „edukatívnou katastrofou“, keďže výchova je podľa jeho slov „prirodzeným protiliekom na individualistickú kultúru, ktorá neraz degeneruje do podoby skutočného kultu vlastného ega a panovania ľahostajnosti“. Skonštatoval zaostávanie mladej generácie vo vzdelávaní z dôvodu pandémie, prehĺbenie rozdielov v prístupe k technickým prostriedkom a zvýšenie ohrozenia detí spojeného s využívaním internetu.

Pápež v súvislosti s pandémiou zdôraznil aj zásahy do oblasti základných ľudských práv a slobôd. Zdôraznil pri tom zásadný význam náboženskej slobody a slobody kultu, pretože „duchovný a morálny rozmer ľudskej osoby nemožno považovať za druhoradý voči fyzickému zdraviu“. Pripomenul, že „právo na náboženskú slobodu je prvým a základným ľudským právom.“

Bratstvo rovnako dôležité ako vakcíny

Prv ako sa Svätý Otec po jednom pozdravil s prítomnými veľvyslancami – tentoraz s vyše metrovým odstupom a bez podávania rúk –, povzbudil ich týmito slovami:

„Drahí veľvyslanci, rok 2021 je čas, ktorý nesmieme stratiť. A nebude vyplytvaný v tej miere, v akej dokážeme spolupracovať s veľkodušnosťou a nasadením. V tomto zmysle tvrdím, že bratstvo je skutočným liekom na pandémiu i na mnohé zlá, ktoré nás zasiahli. Bratstvo a nádej sú ako medikamenty, ktoré dnes svet potrebuje, rovnako ako vakcíny“.

Z dôvodu zdravotnej prevencie sa tento rok stretnutie pápeža s diplomatmi nekonalo v Klementínskej sále, ale v priestrannej Aule požehnaní nad priečelím Baziliky sv. Petra. Audiencia bola presunutá na dnešný 8. február po tom, ako sa pôvodne plánovaný termín 25. januára skomplikoval zdravotnými ťažkosťami Svätého Otca.