Návrat k pápežovej návšteve: Štvoraká blízkosť v živote kresťana

V kresťanskej tradícii mali zasvätené osoby vždy privilegované miesto, a to hlavne pre ich radikálne nasledovanie Krista vďaka trom rehoľným sľubom chudoby, čistoty a poslušnosti. Rehoľné sľuby nazývame i evanjeliovými radami, pretože sú to len odporúčania a nie sú záväzné pre všetkých kresťanov. To však neznamená, že tieto rady sa netýkajú všetkých veriacich. I oni majú správne a múdro užívať všetky materiálne prostriedky, ktoré vlastnia, vyžaduje sa od nich manželská vernosť a vzťahuje sa na nich poslušnosť voči Božím a cirkevným prikázaniam. To, čo teda zasvätené osoby realizujú radikálnym spôsobom v rámci evanjeliových rád, to sa týka istým spôsobom každého kresťana.

12. septembra sa pápež František stretol v Bratislave so slovenskými jezuitmi. Na otázku, na čo by mali osobitne dbať pri pastorácii, čo by im malo ležať na srdci, odpovedal jedným slovom, ktoré bližšie rozviedol. Použil slovo „blízkosť“. Blízkosť Bohu, vzájomná blízkosť, blízkosť biskupovi a blízkosť Božiemu ľudu. Na toto by mali podľa pápeža Františka dbať jezuiti, ale kultivácia týchto štyroch blízkostí by mala ležať na srdci každému kresťanovi. Skúsme si ich preto všimnúť trochu bližšie.    

1. Blízkosť Bohu: Táto blízkosť podľa Svätého Otca znamená

predovšetkým rozvíjať osobný vzťah k Bohu prostredníctvom personálnej modlitby. Rehoľa jezuitov je kňazskou rehoľou a každý kňaz je viazaný povinnosťou modlitby liturgie hodín. Svätý Otec však kladie akcent na osobnú modlitbu srdca. Táto totiž pestuje blízkosť k Bohu a nikdy by nemala byť vytlačená na perifériu kvôli našim vonkajším aktivitám či evanjelizačnému nasadeniu.

Táto zásada podobne platí i pre každého kresťana. Účinnosť akéhokoľvek pracovného nasadenia modlitba umocňuje, podporuje a skvalitňuje. Jeden z autorov, švajčiarsky lekár a manželský poradca Theodor Bovet ponúka pre bežného kresťana niekoľko nenáročných úkonov, ktoré umožnia i počas náročného dňa nestratiť kontakt s Bohom. Hovorí:

-       Nájdi si denne pár krátkych chvíľ na to, aby si pobudol v úplnej tichosti. Pokús sa citlivo vnímať, čo ti našepkáva tvoj rozum i srdce.

-       Hovor s Bohom jednoducho, prirodzene, rozpovedz mu všetko, čo máš na duši.

-       Cvič sa v rozhovore s Bohom i pri svojej dennej práci. Môžeš privrieť na niekoľko sekúnd oči, nech si kdekoľvek, a prežiť Božiu prítomnosť. 

-       Často si pripomínaj, že Boh je pri tebe.

2. Blízkosť medzi bratmi. To bola druhá rovina blízkosti, ktorú Svätý Otec prízvukoval jezuitom. I keď poukázal na reálnu skúsenosť napätí a nedorozumení, ktoré  v Spoločnosti jestvovali už za čias sv. Ignáca, vzájomná blízkosť, vnímavosť či bratská láska je veľmi dôležitá.  Nielenže otvára nové horizonty vzájomnej pomoci a pastoračnej spolupráce, ale ani hlbšie poznanie spolubratov bez vzájomného vzťahu nie je možné.

Táto rada pápeža Františka sa vzťahuje na každého kresťana. Ide o potrebu ľudského a duchovného zázemia, ktoré každý z nás potrebuje. Rodina či spoločenstvo veriacich si nielenže nesú vzájomné ťažkosti či radosti, ale je to silný obranný múr i proti nástrahám zlého ducha, ktorého prítomnosť a nebezpečenstvá spoločenstvo odhalí oveľa ľahšie ako jednotlivec či samotár.

3. Blízkosť biskupovi. Túto rovinu blízkosti uviedol Svätý Otec na treťom mieste. I keď spomenul biskupov, ktorí jezuitov nemajú radi, žiadny člen Spoločnosti by nemal o biskupovi hovoriť zle, nemal by ho verejne kritizovať. Ak má nejaký jezuita iný názor ako on a má odvahu mu to povedať, nech to urobí v súkromnom rozhovore. 

Táto tretia blízkosť naznačená pápežom Františkom 

sa dá aplikovať ako základný princíp vzťahu k cirkevnej hierarchii a vzťahuje i na každého veriaceho. Zaiste je viacero vecí, ktoré sa dajú robiť inak a lepšie, ako ich robí biskup, kňaz či kaplán. O týchto možnostiach však musia vedieť a len tak môžu skvalitniť svoj spôsob práce. Podobne, ako je úlohou umeleckej kritiky dvíhať úroveň umeleckých diel a kultivovať umelecké cítenie percipientov, podobne i dobre mienená a dobre formulovaná rada pomôže v objavení nových riešení, ktoré sú lepšie a užitočnejšie. Preto je dôležité, aby boli forma i obsah správne a priamo komunikované s tým, koho sa to týka. Kritické poznámky, ktoré sa sprostredkovane a často i modifikovane dostanú do uší adresátov, takmer automaticky vyvolajú odmietavý postoj, nech by boli akokoľvek dobré či priam  geniálne. 

4. Ako štvrtú blízkosť Svätý Otec označil blízkosť Božiemu ľudu. Citoval slová svojho predchodcu, pápeža Pavla VI., ktorý 3. decembra 1974 povedal, že na križovatkách životných ciest či ideí sú vždy jezuiti. Podotkol tiež, že krížne cesty či hraničné situácie ideí a životných príbehov nie sú bez problémov a ťažkostí. No blízkosť Božiemu ľudu je prirodzenou ochranou pred zlými riešeniami a nezmyselnými ideológiami. Táto blízkosť nielenže nám otvára srdcia, poskytuje i bezpečný „rámec“ zdravého úsudku, ale oživuje i pamäť nášho pôvodu či našich koreňov.

Pri názorových križovatkách by žiadny kresťan nemal zabúdať na svoje korene. Je bežnou vecou, že v čase prázdnin a dovoleniek sa radi vraciame k príbuzným či do rodísk kvôli tomu, aby sme telesne a duševne pookriali. Sám na sebe som spozoroval, ako dobre si odpočiniem v rodnom kraji. Ide však i o duchovný odpočinok, kde si akosi prirodzene obnovíme naše korene, kde majú svoje miesto i spomienky srdca a zážitky z minulosti.    

Srdce je symbolom poznania, ktoré ma iné zákonitosti ako striktne racionálne či diskurzívne myslenie. Naša viera je viazaná na myšlienky či hnutia srdca, ktoré nielenže ožívajú návštevou známych miest, ale svojím jemným hnutím môžu poskytnúť i správnu orientáciu v neprehľadných zákrutách zavádzajúcich ciest. Nie náhodou odporúča sv. Ignác po každom rozhodnutí počúvať, čo nám našepkáva vlastné srdce.

Milí priatelia, je dobre vrátiť sa k príhovorom Svätého Otca, ktoré odzneli počas jeho apoštolskej návštevy Slovenska a načerpať z nich posilu pre náš duchovný život.  Nech nám k tejto posile poslúži i jeho slovíčko blízkosť, rozvedené v štyroch oblastiach.

P. Peter Dufka SJ