Pápež začal cyklus katechéz o svätom Jozefovi

Pápež začal nový cyklus v aktuálnom Roku sv. Jozefa, ktorý Cirkev slávi  pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna univerzálnej Cirkvi. „V tomto čase poznačenom globálnou krízou s rôznymi jej súčasťami, nám sv. Jozef môže byť oporou, útechou a vodcom“, uviedol pápež.

Sv. Jozef je „človek plný viery v Boha, v jeho prozreteľnosť“, skonštatoval Svätý Otec a vysvetlil, že Boh si spolu so sv. Jozefom vybral i periférie, z ktorých pochádzal: Betlehem a Nazaret. Petrov nástupca zdôraznil:

 „Dnes nás Jozef učí tomuto: „Nehľaď až tak na veci, ktoré svet chváli, hľaď na kúty, na to, čo je v tieni, hľaď na periférie, na to, čo svet nechce.“ Každému z nás pripomína, aby sme prikladali dôležitosť tomu, čo iní zavrhujú, skartujú. V tomto zmysle je skutočne majstrom toho podstatného: pripomína nám, že to, čo je skutočne cenné, nepriťahuje našu pozornosť, ale vyžaduje si trpezlivé rozlišovanie, aby sme to objavili a docenili. ... Prosme ho, aby sa prihováral za to, aby celá Cirkev znovu nadobudla tento pohľad, túto schopnosť rozlišovať a doceniť to, čo je podstatné.“

Pápež tiež povedal:

„Dnes by som chcel poslať odkaz všetkým mužom a ženám, ktorí obývajú tie najzabudnutejšie geografické periférie sveta alebo ktorí zažívajú situácie existenčnej marginalizácie. Nech vo svätom Jozefovi nájdete svedka a ochrancu, na ktorého možno hľadieť.“

Apel na ochranu maloletých i pracovných miest v Benátsku

Zajtra sa v Taliansku bude sláviť prvý „Národný deň modlitby za obete zneužívania“,  podporovaný biskupskou konferenciou, pripomenul Svätý Otec a dodal:

Verím, že táto iniciatíva bude príležitosťou na zamyslenie, osvetu a modlitbu na podporu procesu ľudského a duchovného zotavenia sa obetí. Je nevyhnutnou povinnosťou tých, ktorí majú akúkoľvek výchovnú zodpovednosť v rodine, farnosti, škole, na miestach rekreácie a športu, aby chránili a ctili si dospievajúcich a mladých ľudí, ktorí sú im zverení, pretože práve na týchto miestach dochádza k najväčšiemu zneužívaniu.“

Pápež vyjadril podporu pracovníkom, ktorým hrozí strata zamestnania kvôli zatvoreniu dvoch veľkých podnikov v oblasti Benátska:

„Moje myšlienky smerujú k pracovníkom z Borgo Valbelluna a okolia, ktorí sa obávajú o budúcnosť v súvislosti s ich zamestnaním. Tvárou v tvár ich naliehavým problémom sa pripájam k biskupom a farárom tejto oblasti a vyjadrujem im svoju blízkosť. Vyslovujem naliehavú výzvu, aby v tejto situácii, tak ako aj v iných podobných situáciách, ktoré dostávajú do ťažkostí toľko rodín, neprevládla logika zisku, ale logika spravodlivého a solidárneho podelenia sa. V centre každej pracovnej otázky musí byť vždy človek a jeho dôstojnosť; keď nezarábame na chlieb, strácame dôstojnosť! Musíme sa za týchto ľudí veľa modliť.“

Sv. Alžbeta Uhorská nás vedie vychádzať v ústrety chudobným

Svätý Otec nezabudol ani na dnešnú liturgickú spomienku sv. Alžbety Uhorskej:

Dnešná liturgia pripomína svätú Alžbetu Uhorskú, ženu viery a horlivej dobročinnej lásky. Nech príklad a príhovor tejto významnej svätice dobročinnej lásky pomôže každému z vás žiť cnostným životom a s otvorenou dušou vychádzať v ústrety chudobným a všetkým, ktorí sa nachádzajú v núdzi.

Úvodom ku katechéze Svätého Otca bol úryvok z Knihy proroka Micheáša:

«A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli [...]. Preto ich vydá až do času, keď rodička porodí, a zvyšok jeho bratov sa vráti k synom Izraela. Vstane a bude pásť silou Pánovou a velebou mena Pána, svojho Boha [...]; On bude pokoj» (Mich 1.2-3.4).

Katechézy o sv. Jozefovi (1): Svätý Jozef a prostredie, v ktorom žil

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Blahoslavený Pius IX. vyhlásil 8. decembra 1870 svätého Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi. 150 rokov po tejto udalosti prežívame osobitný rok venovaný svätému Jozefovi a v apoštolskom liste Patris corde som sústredil niekoľko úvah o jeho postave. Dnes viac než kedykoľvek predtým, v tomto čase poznačenom globálnou krízou s rôznymi jej súčasťami, nám môže byť oporou, útechou a vodcom. Preto som sa rozhodol venovať mu sériu katechéz, ktoré nám, ako dúfam, pomôžu nechať sa ešte viac osvietiť jeho príkladom a svedectvom. Niekoľko týždňov budeme hovoriť o sv. Jozefovi.

V Biblii je viac ako desať postáv, ktoré nesú meno Jozef. Najdôležitejším z nich je syn Jakuba a Ráchel, ktorý sa cez rôzne peripetie z otroka stal druhou najdôležitejšou osobou v Egypte po faraónovi (porov. Gn 37-50). Meno Jozef v hebrejčine znamená „Boh pridá, rozhojní, Boh dá rásť“. Je to želanie, požehnanie založené na dôvere v Prozreteľnosť, ktoré sa týka najmä plodnosti a rastu detí. Práve toto meno nám odhaľuje podstatný aspekt osobnosti Jozefa Nazaretského. Je to človek plný viery v Boha, v jeho prozreteľnosť: verí v Božiu prozreteľnosť, má vieru v prozreteľnosť Boha. Každý jeho čin, o ktorom rozpráva evanjelium, je udávaný istotou, že Boh „dáva rásť“, že Boh „rozhojňuje“, že Boh „pridáva“, teda že Boh zabezpečuje napredovanie svojho plánu spásy. A v tom je Jozef z Nazareta veľmi podobný Jozefovi z Egypta.

Dôležitú úlohu pri chápaní Jozefovej postavy 

zohrávajú aj hlavné geografické odkazy na neho – Betlehem a Nazaret.

V Starom zákone sa mesto Betlehem nazýva Bet Lechem, čiže „Dom chleba“, alebo aj Efrata, podľa kmeňa, ktorý sa usadil v tej oblasti. V arabčine však názov znamená „Dom mäsa“, pravdepodobne kvôli veľkému počtu stád oviec a kôz v tejto oblasti. Nie náhodou boli pastieri prvými svedkami Ježišovho narodenia (porov. Lk 2,8-20). Vo svetle Ježišovho príbehu tieto zmienky o chlebe a mäse odkazujú na eucharistické tajomstvo: Ježiš je živý chlieb, ktorý zostúpil z neba (porov. Jn 6,51). On sám o sebe povie: «Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život» (Jn 6,54).

Betlehem sa v Biblii spomína niekoľkokrát, a to už v knihe Genezis. Betlehem je spätý aj s príbehom Rút a Noemi, ktorý je opísaný v malej, ale nádhernej knihe Rút. Rút porodila syna Obeda, z ktorého vzišiel Jesse, otec kráľa Dávida. A práve z Dávidovho rodu pochádzal Jozef, Ježišov zákonitý otec. O Betleheme potom predpovedal veľké veci prorok Micheáš: «A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli». (Mich 5, 1). Evanjelista Matúš toto proroctvo preberie a spojí ho s Ježišovým príbehom ako jeho zjavné naplnenie.

Boží Syn si v skutočnosti za miesto svojho vtelenia nevybral Jeruzalem, ale Betlehem a Nazaret, dve okrajové dediny, vzdialené od hluku správ a vtedajšej moci. Jeruzalem však bol mestom, ktoré Pán miloval (porov. Iz 62,1-12), bol «svätým mestom» (Dn 3, 28), ktoré si Boh vyvolil, aby v ňom prebýval (porov. Zach 3,2; Ž 132,13). Tu totiž bývali učitelia Zákona, zákonníci a farizeji, veľkňazi a starší ľudu (porov. Lk 2,46; Mt 15,1; Mk 3,22; Jn 1,19; Mt 26,3).

Preto nám výber Betlehema a Nazareta hovorí, že Boh uprednostňuje perifériu a okrajové oblasti. Ježiš sa nenarodil v Jeruzaleme obklopený dvorom... nie: narodil sa na periférii a na tejto periférii strávil svoj život až do svojich 30 rokov, pracujúc ako tesár, podobne ako Jozef. Ježiš má periférie a okrajové oblasti v obľube. Nebrať vážne túto skutočnosť je ako nebrať vážne evanjelium a Božie dielo, ktoré sa aj naďalej prejavuje na geografických a existenčných perifériách. Pán vždy koná v skrytosti, na perifériách, aj v našej duši, na perifériách duše, pocitov, možno v tých pocitoch, za ktoré sa hanbíme; no Pán je tam, aby nám pomohol ísť vpred.

Pán sa aj naďalej prejavuje na perifériách, tých geografických i existenčných. Ježiš osobitne vyhľadáva hriešnikov, vstupuje do ich domov, hovorí s nimi a vyzýva ich k obráteniu. A to mu aj vyčítajú: „Pozrite sa len na tohto učiteľa“, hovoria doktori zákona, „pozrite: jedáva s hriešnikmi, pošpiňuje sa, ide hľadať tých, ktorí zlo nespáchali, ale ním trpeli: chorých, hladných, chudobných, tých posledných. Ježiš ide vždy smerom k perifériám. A to by nám malo dodať veľkú dôveru, pretože Pán pozná okrajové časti nášho srdca, periférie našej duše, periférie našej spoločnosti, nášho mesta, našej rodiny, teda tú časť, ktorá je tak trochu ukrytá, a ktorú neukazujeme, možno aj z hanby.

V tomto ohľade sa vtedajšia spoločnosť veľmi nelíši od tej našej. Aj dnes existuje centrum a periféria. A Cirkev vie, že je povolaná ohlasovať dobrú zvesť počínajúc od periférií. Jozef, tesár z Nazareta, ktorý dôveruje Božiemu plánu pre svoju mladú snúbenicu i pre seba, pripomína Cirkvi, aby uprela svoj pohľad na to, čo svet zámerne ignoruje. Dnes nás Jozef učí tomuto: „Nehľaď až tak na veci, ktoré svet chváli, hľaď na kúty, na to, čo je v tieni, hľaď na periférie, na to, čo svet nechce.“ Každému z nás pripomína, aby sme prikladali dôležitosť tomu, čo iní zavrhujú, skartujú. V tomto zmysle je skutočne majstrom toho podstatného: pripomína nám, že to, čo je skutočne cenné, nepriťahuje našu pozornosť, ale vyžaduje si trpezlivé rozlišovanie, aby sme to objavili a docenili. Objaviť to, čo má hodnotu. Prosme ho, aby sa prihováral za to, aby celá Cirkev znovu nadobudla tento pohľad, túto schopnosť rozlišovať a doceniť to, čo je podstatné. Začnime znova od Betlehema, začnime znova od Nazareta.

Dnes by som chcel poslať odkaz všetkým mužom a ženám, ktorí obývajú tie najzabudnutejšie geografické periférie sveta alebo ktorí zažívajú situácie existenčnej marginalizácie. Nech vo svätom Jozefovi nájdete svedka a ochrancu, na ktorého možno hľadieť. Môžeme sa naňho obrátiť s touto modlitbou, ktorá je tzv. „domáckou“ modlitbou, avšak vychádza zo srdca:

Svätý Jozef, ty, ktorý si vždy dôveroval Bohu a rozhodoval si sa vedený jeho prozreteľnosťou, nauč nás nespoliehať sa príliš na naše plány, ale skôr na jeho plán lásky.

Ty, ktorý prichádzaš z periférií, nauč nás obrátiť náš pohľad a uprednostňovať to, čo svet zavrhuje a odsúva na okraj.

Uteš toho, kto sa cíti osamelý a podpor toho, kto sa v tichosti nasadzuje, aby bránil ľudský život a dôstojnosť. Amen.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, mh-