Pápežské slovenské kolégium v Ríme oslávilo 40. výročie svojho najväčšieho dňa
Program sa začal o 17.30 liturgickým slávením. Svätej omši v kaplnke zasvätenej Apoštolom Slovanov predsedal arcibiskup Piero Marini, niekdajší hlavný pápežský ceremoniár, ktorý Jána Pavla II. sprevádzal aj pri troch návštevách Slovenska. Spomienková udalosť spojená so slávnostnou recepciou sa uskutočnila v spolupráci s Veľvyslanectvom SR pri Svätej stolici.
Rektor kolégia Pavol Zvara medzi prítomnými osobitne privítal
veľvyslanca SR pri Svätej stolici Mareka Lisánskeho, veľvyslankyňu SR v Taliansku Karlu Wursterovú, ako aj ďalších diplomatov, rektorov pápežských kolégií, pracovníkov vatikánskych úradov a členov slovenskej komunity vo Večnom meste.
Medzi hosťami z iných krajín boli štyria veľvyslanci pri Svätej stolici: poľský veľvyslanec Janusz Kotański, maďarský veľvyslanec Eduard Habsburg-Lothringen, veľvyslanec Bulharska Bogdan Patašev a slovinský veľvyslanec Jakob Stunf. Prítomní boli aj zástupcovia veľvyslanectiev Českej republiky, Talianska a Kanady.
Pri eucharistickom slávení v zlatej liturgickej farbe a s textami 32. cezročnej nedele koncelebrovalo v talianskom jazyku vyše 30 kňazov. Hlavný celebrant Mons. Piero Marini sa v homílii inšpiroval evanjeliovou postavou chudobnej vdovy, v ktorej môžeme podľa jeho slov symbolicky vnímať prítomnosť samotného Boha vo svojom ľude. Kazateľ v tejto súvislosti poukázal na spätosť sv. Jána Pavla II. s Božím ľudom a jeho neúnavné úsilie navštevovať miestne cirkvi po celom svete, aby nik nezostal bokom.
Tri veľké lásky sv. Jána Pavla II.
Arcibiskup Marini ďalej súhrnne pripomenul najvýznamnejšie momenty pontifikátu sv. Jána Pavla II. vo vzťahu k Slovensku a napokon sa osobitne zameral na tri aspekty jeho pastierskej služby, ktoré zostávajú trvalým duchovným a pastoračným odkazom jeho pontifikátu. Na prvom mieste pripomenul evanjelizačný zápal sv. Jána Pavla II. spojený s úsilím o inkulturáciu a ekumenizmus.
„Pri tomto 40. výročí by som rád pripomenul svedectvo, ktoré Ján Pavol II. pre nás zanechal o niektorých jeho veľkých láskach. O láske k evanjelizácii, o láske k liturgickým sláveniam a o láske k Druhému vatikánskemu koncilu. Počúvajme jeho slová:
«Odo dňa zvolenia za rímskeho biskupa 16. októbra 1978 – to sú slová pápeža – znel v mojom srdci s osobitnou intenzitou a naliehavosťou Ježišov príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium každému stvoreniu“. Cítil som teda povinnosť napodobňovať apoštola Petra, ktorý chodil navštevovať všetkých, aby som potvrdzoval a upevňoval vitalitu Cirkvi vo vernosti Slovu a v službe Pravde. A aby som povedal všetkým, že Boh ich miluje, že Cirkev ich miluje, že pápež ich miluje. A aby som prijal tiež od nich povzbudenie a príklad ich vernosti a ich dobroty i viery.»
A pápež pokračuje:
«Aj prostredníctvom apoštolských ciest sa stalo zjavným špecifické vykonávanie ministéria, ktoré je vlastné Petrovmu nástupcovi, ako princípu a trvalému a viditeľnému základu jednoty viery a spoločenstva. Na všetkých týchto cestách som sa cítil ako pútnik na návšteve v tej osobitej svätyni, ktorou je Boží ľud. V tejto svätyni som mohol kontemplovať tvár Krista, niekedy znetvorenú na kríži, alebo inokedy žiariacu svetlom veľkonočného rána. Veľké a farbisté zhromaždenia Božieho ľudu zhromaždeného pri slávení Eucharistie zostávajú vtlačené v mojej pamäti a v mojom srdci ako najvyššia a dojímavá spomienka na moje návštevy. V hlbokom súzvuku s nimi som zopakoval svoje vyznanie Petra: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“».“
Na druhom mieste Mons. Marini vyzdvihol u sv. Jána Pavla II. jeho lásku k liturgii, dôraz na liturgické slávenie v reči ľudu a jeho osobný príklad „ars celebrandi“. Cirkev žije z Eucharistie a z paschálneho tajomstva Kristovej lásky vychádza aj evanjelizačná misia Cirkvi.
Ako tretí odkaz sv. Jána Pavla II. pripomenul Mons. Marini jeho lásku k II. vatikánskemu koncilu a presvedčenie o potrebe dlhodobej práce na jeho uvedení do života Cirkvi.
„Vo svojom testamente píše takto: «Keď stojíme na prahu tretieho tisícročia chcem ešte raz uprostred Cirkvi – in medio Ecclesiae - vyjadriť vďačnosť Duchu Svätému za dar Druhého vatikánskeho koncilu, ktorému som spolu s celou Cirkvou, a najmä s celým episkopátom, veľkým dlžníkom. Som presvedčený, že ešte mnohé generácie budú môcť čerpať z bohatstva tohto koncilu 20. storočia, ktoré sme dostali. Ako biskup, ktorý sa zúčastnil koncilu od jeho prvého do posledného dňa, chcem toto veľké dedičstvo zveriť všetkým tým, ktorí žijú a budú sa usilovať ho naplniť. Pokiaľ ide o mňa, ďakujem Večnému Pastierovi, ktorý mi umožnil slúžiť tejto veľkej veci počas rokov môjho pontifikátu.»”
Po svätej omši slávnosť pokračovala recepciou. Slovenské domáce špeciality pripravili Milosrdné sestry svätého Vincenta, čiže sestričky satmárky, ktoré sú už dlhé roky súčasťou rodiny žijúcej v Pápežskom slovenskom kolégiu v Ríme. Pripomeňme, že tento rok je v spoločenstve kolégia 13 kňazov študentov zo slovenských diecéz Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Spiš, Rožňava a Košice, ktorí študujú na rôznych pápežských univerzitách.
-jb-
Aktualizované: 8.11.2021, 17:41
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.