Pápež hosťom v televízii RAI: Vyprosujme si milosť plaču

V rámci špeciálneho sviatočného vydania náboženského programu A sua immagine (Na jeho obraz), ktorý má v talianskej televízii RAI dlhú tradíciu, pápežovi kládla otázky Lorena Bianchettiová. Prinášame niekoľko ukážok z rozhovoru, ktorý autorka nazvala „Nádej v obkľúčení“.

„Svet si zvolil Kainov vzorec ... a vojna znamená uviesť do činu kainizmus, čiže zabíjať brata“, uviedol v rozhovore pápež na margo vojny na Ukrajine. Pripomenul mnohé zabudnuté vojny v Afrike, na Blízkom východe i v Ázii. Istým druhom vojny je aj vykorisťovanie a každé ničenie života.

K zlu nás vedie zlý duch. K hriechu nás láka prostredníctvom príťažlivých vecí, vysvetlil Svätý Otec. Spomenul tiež príklad istého mladého manželského páru: manžel pracuje za pár drobných od svitu do mrku v jednej miliardovej spoločnosti.

„Je to dielo zla. Je to vojna.“

„Aj toto je vojna. Aj toto znamená ničiť, nielen ozbrojené vozidlá, aj toto je ničenie. Zlý duch sa nás snaží zničiť. Prečo? Lebo sme Božím obrazom. Vráťme sa na začiatok, k tretej hodine popoludní. Ježiš zomiera, zomiera sám. V tej najúplnejšej samote, opustený aj Bohom: „Prečo si ma opustil?“. Je to tá najhlbšia samota, pretože chcel zostúpiť až do tej najmrzkejšej z ľudských osamelostí, aby nás odtiaľ vytiahol von. Vracia sa k Otcovi, ale najprv zostúpil, je v každom vykorisťovanom človeku, ktorý trpí vojnami, ktorý trpí ničením, ktorý trpí obchodovaním s ľuďmi. Koľko žien je tu v Ríme a vo veľkých mestách otrokmi obchodovania s ľuďmi. Je to dielo zla. Je to vojna.“

„Bitka medzi Bohom a zlým duchom prebieha práve v srdci človeka“, cituje televízna redaktorka Dostojevského román Bratia Karamazovovci. Pápež reaguje:

„Tam prebieha zápas. Preto potrebujeme tú miernosť, tú pokoru, aby sme Bohu povedali: „Som hriešnik, ale ty ma zachráň, pomôž mi!“. Pretože každý z nás má v sebe možnosť robiť to, čo robia títo ľudia, ktorí ničia ľudí a vykorisťujú ich. Pretože hriech je možnosťou našej slabosti a tiež našej pýchy.“

Zabudli sme plakať

Na otázku, čo cíti pápež v srdci pri pohľade na vojnou zničený Kyjev, Svätý Otec odpovedá:

„Bolesť.  Bolesť je istota, je to pocit, ktorý ťa o všetko oberie. ... Na ľudskú bolesť, morálnu bolesť, neexistujú anestetiká. Len modlitba a plač. Som presvedčený, že dnes neplačeme dobre. Zabudli sme plakať. Ak môžem dať radu sebe aj ľuďom, tak je to prosba o dar sĺz. A plakať, ako plakal Peter, po tom ako zradil Ježiša. Plakal, keď utiekol, keď ho zaprel. Plakal. Plač, ktorý nie je akýmsi výlevom, to nie. Je to hanba vyjadrená telesne a ja verím, že nám chýba hanba. Sme toľkokrát bez hanby - čo je urážka, ktorá sa používa v mojej vlasti: „človek bez hanby“.

Milosť plakať. Je jedna krásna modlitba - existuje omša na vyprosenie si daru sĺz a je to modlitba pri tejto omši -, znie takto: „Pane, ty, ktorý si zo skaly dal vytrysknúť vode, daj vytrysknúť slzám zo skaly môjho srdca“. Tvrdé srdce, srdce, ktoré sa nevie dojať, nevie plakať. Kladiem si otázku: koľkí ľudia dokázali pred obrazmi vojen, akýchkoľvek vojen, plakať? Som si istý, že niektorí áno, ale mnohí nie. Začnú ospravedlňovať alebo útočiť. Nie, toto [pápež ukazuje na srdce], toto musíš liečiť. Ježiš sa dotýka práve tam. Dnes, na Veľký piatok, pred ukrižovaným Ježišom dovoľ, aby sa dotkol tvojho srdca, dovoľ, aby k tebe prehovoril svojím mlčaním a svojou bolesťou. Aby sa ti prihovoril prostredníctvom ľudí, ktorí trpia vo svete: trpia hladom, trpia vojnou, trpia veľkým vykorisťovaním a týmto všetkým. Nech k tebe Ježiš hovorí, a prosím, ty nehovor. Ty mlč. Nechaj hovoriť jeho a pros o milosť plakať.“

Ženy sú silou, rezervou ľudstva

V televíznom rozhovore pápež František vo viacerých momentoch poukázal na silu žien, ako to vidno aj na Kalvárii: „Postava ženy, postava matky pred krížom. To je posolstvo...“

„Hovorí sa, že „ženy sú schopné dať život aj mŕtvemu“. Ženy stoja na križovatkách najväčších tragédií, sú tam, sú silné. Je to zaujímavé. Ježiš je ženíchom Cirkvi a Cirkev je žena, preto je Matka Cirkev taká silná. Nehovorím o klerikalizmoch, o hriechoch Cirkvi. Nie, Matka Cirkev - to znamená tá, ktorá je pod krížom a podopiera nás hriešnikov.“

„Dať ženám rolu v ťažkých chvíľach, vo chvíľach tragédie - to je veľmi dôležité. Ony dobre vedia, čo je život, čo je príprava na život a čo je smrť. Hovoria týmto jazykom.“

„Ženy sú rezervou ľudstva, môžem to povedať, som o tom presvedčený. Ženy sú silou. A tam, pod krížom, učeníci utiekli, ženy nie, tie, ktoré ho nasledovali počas celého jeho života. Ježiš sa cestou na Kalváriu zastaví pred skupinou plačúcich žien. Ony majú schopnosť plakať, my muži sme drsnejší. A on sa zastaví a hovorí: „Plačte nad svojimi synmi“, pretože im vykonajú mnoho zla.“

„V evanjeliu je jedna žena, o ktorej sa veľa nehovorí ..., je to Pilátova manželka. Ona čosi pochopila. Hovorí svojmu mužovi: „Nezapleť sa s týmto spravodlivým“. No Pilát ju nepočúva, sú to „ženské vrtochy“. Avšak táto žena, ktorá sa v evanjeliu prebleskne nečakane a jemne, aj z diaľky pochopila tú drámu. Prečo? Možno bola matkou, mala tú ženskú intuíciu. - „Dávaj si pozor, aby ťa neoklamali.“ - Kto? Moc. Moc, ktorá dokáže z nedele na piatok zmeniť názor ľudí. Nedeľné Hosanna sa stáva piatkovým Ukrižuj ho! A to je náš každodenný chlieb. Potrebujeme ženy, ktoré by bili na poplach.“

Nádej pomáha nájsť správnu cestu

„Nádej je domácou pomocnicou života katolíkov, života kresťanov. Je najpokornejšou z cností, je ukrytá, no ak ju nemáš po ruke, nenájdeš správnu cestu. Práve nádej pomáha nájsť správnu cestu. Mať nádej však neznamená robiť si ilúzie.“

„Nádej je byť si istí, že smerujeme k životu. Nie, život nie je smrťou, ktorá postupne prichádza, život je skôr prechádzaním od smrti k životu! Nádej je v tomto mocná: je tým lanom kotvy. Nikdy nesklame! Avšak je pokorná, je skutočne domácou pomocnicou života kresťanov. A mnohokrát pomocnice v domácnosti udržiavajú život rodiny.“

Vyprosovať si milosť plaču

„Mojím žičením je vnútorná radosť... Plač radosti.... nestrácať nádej - avšak skutočnú nádej, ktorá nesklame -, vyprosovať si milosť plaču, avšak plaču radosti, plaču útechy, plaču nádeje. Som si istý, a to opakujem, mali by sme viac plakať. Zabudli sme na plač. Prosme Petra, aby nás naučil plakať tak, ako on. A potom aj ticho Veľkého piatku.“

Prepis celého rozhovoru (v tal. a svetových jazykoch)

-zk-