Hľadaj

Cookie Policy
The portal Vatican News uses technical or similar cookies to make navigation easier and guarantee the use of the services. Furthermore, technical and analysis cookies from third parties may be used. If you want to know more click here. By closing this banner you consent to the use of cookies.
I AGREE
RANNÉ CHVÁLY PO LATINSKY
Program Podcast

Assisi 2022: Františkova ekonomika nie je utópia

„My, mladí ekonómovia, podnikatelia a tvorcovia zmien ... vynaložíme svoj život na to, aby sa ekonomika dneška a zajtrajška stala ekonomikou evanjelia.“ Dohodu tohto znenia dnes v Assisi spolu s pápežom Františkom podpísali mladí zapojení v medzinárodnej iniciatíve „The Economy of Francesco“, ktorú pred troma rokmi sám naštartoval.

Dohoda vymenúva dvanásť charakteristík „evanjeliovej ekonomiky“ inšpirovanej sv. Františkom z Assisi a encyklikami Laudato si‘Fratelli tutti. Je to ekonomika „mieru, a nie vojny“, ekonomika, „ktorá bojuje proti biede vo všetkých jej formách, znižuje nerovnosti a vie povedať s Ježišom a sv. Františkom: Blahoslavení chudobní“, ekonomika, „ktorá sa riadi etikou ... a je otvorená transcendencii“.

Text Dohody z Assisi 2022

Medzi tisícku účastníkov zo stovky krajín rôznych kontinentov, ktorí sa v Assisi stretli od 22. do 24. septembra, v záverečný deň osobne prišiel pápež František. Z dôvodu pandémie boli predchádzajúce dva ročníky podujatia zatiaľ vždy iba formu „online“.

Videozáznam

V piatok 23. septembra mladí ekonómovia, 

aktivisti a vedci debatovali v skupinách o témach ako „energia a chudoba“, „financie a ľudskosť“, „poľnohospodárstvo a spravodlivosť“ či „manažment a darcovstvo“. Na známych františkánskych miestach, ako je Porciunkula, Svätyňa zrieknutia sa šiat sv. Františka, či ústredná bazilika sa snažili namotivovať pre odkaz svätca z Assisi, ktorým je neoddeliteľné spojenie dobra človeka s dobrom životného prostredia.

Pri stretnutí so Svätým Otcom, ktoré bolo zakomponované do hudobno-dramatického programu, zaznelo osem svedectiev mladých účastníkov o tom, že tu nejde o utópiu, ale o konkrétnu prácu, ktorá sa už deje na lokálnej úrovni. Zazneli svedectvá z Afganistanu, Nigérie, Beninu, Kene, Thajska, Argentíny, Poľska a Talianska. Ukázali tvorivosť mladých profesionálov a študentov, ich odvahu, priekopníckeho ducha, radosť a spoluprácu, ako aj vďačnosť a dôveru v Božie sprevádzanie.

Zostrih 1 min.

Svedectvá účastníkov

Prvá prehovorila Talianka Serena, doktorandka v odboru ekonómie, kde sa špecializuje na ekonomickú štruktúru štátov a ich výkonnosť na trhoch.

Druhé svedectvo predniesol Henri z Beninu, ktorý vedie mimovládnu organizáciu JEVEV v Benine a venuje  sa štúdiu zelených a obehových ekonomík. Podelil sa so skúsenosťou, ako sa im podarilo vysporiadať sa z inváznou vodnou burinou zvanou  vodný hyacint, ktorá napáda hladinu jazier a riek a robí ich aj nepriechodnými pre lodnú dopravu:

„V roku 2009 som začal skúmať, ako túto nepriaznivú situáciu, ktorú zažila celá generácia poľnohospodárov mojich rodičov, premeniť na príležitosť na nápravu v poľnohospodárskom aj remeselnom sektore. V roku 2015 prišla odpoveď: premena hyacintu, šikovne zmiešaného s inými prírodnými zložkami, na akúsi čarovnú zmes, ktorá má na jednej strane hlavný cieľ stať sa vynikajúcim hnojivom a na druhej strane sa vďaka vláknam získaným jeho rozkladom môže premeniť aj na umelecké predmety, nábytok a osobné doplnky.

Niečo takmer jedovaté sa premenilo na to, čo dnes nazývame „zelené zlato“. Je to inovatívny prístup, ktorý zlepšuje miestny život a umožňuje, aby sa rodinné poľnohospodárstvo v regióne vyvinulo v niečo organizované, odolné a príkladné aj pre mnohé územia s podobnými podmienkami.

Teraz v týchto komunitách rozvíjame malé podniky, kooperatívne družstvá zamerané na inkluzívnu a participatívnu ekonomiku, ktorá rešpektuje environmentálne zásady a prispieva k sociálnej spravodlivosti zhodnocovaním invazívnej rastliny, vodného hyacintu, na organický kompost, umelecké predmety, organický uhlík, absorpčné vlákno a bioplyn. Okrem výrobnej časti dnes mimovládna organizácia JEVEV s ohľadom na udržateľnosť dokončila svoj projekt vytvorenia centra na propagáciu „zázračného kompostu“ v Dangbe.“ 

Argentínčan Facundo porozprával o projekte s názvom „Stonásobné Assisi“ (Cien Asis):

„Projekt vznikol po výzve Svätého Otca na podujatie Assisi v roku 2019 a jeho hnacou silou je skupina finančných konzultantov, ktorí pracujú na Fakulte sociálnych vied Národnej univerzity v Lomas de Zamora, odkiaľ sa snažíme znásobiť a uviesť do praxe Františkovo slovo po celej Argentíne uskutočňovaním „malých Assisi“ v rozvojových spoločnostiach, v sídliskových susedských kluboch, v rámci odborov, na univerzitách, v družstvách, komunitných jedálňach, nápravných zariadeniach a malých a stredných podnikoch.“

Štvrtou v poradí bola len 14-ročná environmentálna aktivista Lilly z Thajska:

„Svoju aktivitu som začala, keď som mala osem rokov. Bolo to v boji s plastovými odpadmi rozptýlenými na piesku a plávajúcimi do oceánu, ktorý tak veľmi milujem. Žiadne dieťa by nemalo byť vystavené krutej realite sveta a nemalo by mu byť povedané, že je príliš malé na to, aby niečo zmenilo. Vedela som, že to nie je správne a že sa niečo musí zmeniť, Ale naučila som sa, že zmena musí byť najprv vnútorná. (...)

Potom som si uvedomila, že zmena sa nedá urobiť individuálne. Musela som požiadať o  pomoc. Zavolala som na miestnu samosprávu a povedala som im o škodlivosti jednorazových plastov a o svojom zámere zastaviť používanie plastov. (...) Napokon, na začiatku roka 2020, bol vo viac ako 70 veľkých maloobchodných predajniach v Thajsku zavedený celonárodný zákaz jednorazových plastových tašiek.

Som veľmi vďačná za túto príležitosť prehovoriť k Tebe, pápež František, a ďakujem Ti, že si vydláždil cestu mladým ľuďom, ako som ja a moji dnešní rovesníci, aby sme využili svoj hlas na zlepšenie situácie.“

Po thajskej tínedžerke sa ujal slova Samuel z Kene, mladý muž oblečený v červenom tradičnom odeve kmeňa Masajov:

„Syn nomád z Masailandu, ktorý má veľké sny . Som čerstvý absolvent univerzity; s bakalárskym titulom z ekonómie a štatistiky. Svoju kariérnu cestu som začal ako dobrovoľný učiteľ v materskej škole v masajskej dedine. (...) Vďaka internetu je svet malou dedinou. Teším sa z dobrých stránok technológie. Počas pasenia na páliacom slnku kenských plání sa mi podarilo spojiť sa s pani Mariou Ceciliou, ktorá ma zoznámila s projektom Františkova ekonómia. (...)

Dnes mám skupinu 20 detí, ktoré boli zachránené pred negramotnosťou a poslané do školy. Utvárali sme povedomie o otázkach zdravia a životného prostredia. Taktiež sme zmenili spôsob života pastierov. Pastieri, ktorí sa spoliehali len na kravy a ročné obdobia, sa teraz tešia udržateľnému poľnohospodárstvu. Počas dlhotrvajúceho sucha sa nám podarilo vypracovať opatrenia a krízový plán, ktorý výrazne pomohol znevýhodneným ľuďom a vdovám v spoločnosti. To by nebolo možné, keby nebolo úsilia a lásky komunity Františkova ekonómia.“

Šiestou v poradí bola mladá aktivistka za práva žien v Afganistane, s hlavou pokrytou šatkou:

„Som Afganka, vo svojej krajine som bola učiteľkou a aktivistkou za práva žien. Pri vykonávaní svojej práce som čelila mnohým prekážkam a hrozbám, ale nikdy som sa nevzdala, pretože som verila tomu, čo robím. Život afganských žien sa skutočne zmenil, došlo k výraznému pokroku v politickej a sociálnej oblasti. Ale keď bol vo vláde Taliban, videla som, že výsledky 20 rokov tvrdej práce sú zmarené. V Afganistane teraz vládne tyrania, nezamestnanosť a chudoba. Ženy už nie sú slobodné, nemôžu študovať ani pracovať. Tí, ktorí demonštrujú za práva, sú brutálne potláčaní. Už len počúvanie hudby v aute je dôvodom na zabitie.

Keď prišiel Taliban, my ženy sme sa rozhodli, že nebudeme akceptovať jeho požiadavky: vždy sme bránili občianske práva a nemohli sme robiť kompromisy. Demonštrovali sme a bojovali rôznymi spôsobmi, ale výsledkom boli len vyhrážky, bitie, únosy, mučenie a dokonca smrť niektorých aktivistov. Môj manžel sa tiež zúčastnil niekoľkých demonštrácií proti novému režimu: jeho miesto v zamestnaní dostal stúpenec Talibanu a náš dom bol vypálený. (...)

Nepoznala som Františkovu ekonomiku a nevedela som, že v tom čase organizovali po celom svete podujatia na podporu afganských žien. Ale viem, že vďaka nim sme s manželom v apríli minulého roka pristáli v Taliansku. Už sme dostali štatút utečenca a dúfame, že čoskoro prídu aj naše rodiny, ktoré sú, žiaľ, stále v Afganistane. Teraz študujem taliančinu a čoskoro by som sa chcela opäť angažovať v prospech žien. Ďakujem pápežovi Františkovi, ďakujem Františkovej ekonómii.“

Predposledné svedectvo predniesol v angličtine Poliak Mateusz. Farmár zo severu Poľska v súčasnosti realizuje projekt v piatich dedinách v Nigérii na podporu a zvyšovanie podnikateľskej odolnosti farmárov. Spolupracuje s miestnym tímom v arcidiecéze Ibadan.

V sále mimoriadne zarezonovalo posledné svedectvo. Talian Andrea, robustný mladý muž, je študentom fyziky. Ocitol sa vo väzení za zabitie človeka pri ruvačke, ktorú už dávno oľutoval. Patrí k tým šťastlivcom, ktorí si svoj trest odpykávajú v milánskej väznici Bollate, kde sa dbá o spoločenskú rehabilitáciu a zaradenie do života po odpykaní trestu. Andrea, ktorý je ešte stále vo výkone trestu, dostal možnosť pokračovať v štúdiu a po ukončení odboru poľnohospodárskeho technika sa zapísal na Fakultu fyziky Štátnej univerzity v Miláne:

„Nie som ekonóm, ale zdá sa mi celkom logické, že aby sa väzenie stalo pre spoločnosť dobrou investíciou, musí dosahovať konkrétne výsledky, a tie sú v zásade dva: bezpečnosť a nulová recidíva. Ľudia, ktorí vychádzajú z väzenia, sa musia zmeniť a premeniť z „nákladovej položky“ na „zdroj“ pre spoločnosť. Človek, ktorý pochopí svoju chybu, sa s väčšou pravdepodobnosťou nedopustí chyby znova: spoločnosť má podľa môjho názoru povinnosť zamyslieť sa nad týmto dôležitým aspektom.

Svojou prítomnosťou tu dnes chcem - ako raz ktosi povedal – „dať hlas tým, ktorí nemajú hlas“; chcel by som dať svoju tvár, svoj hlas, svoje srdce a byť hovorcom všetkých tých „spoluväzňov“, ktorí v súčasnosti ležia na lôžku v cele, zoslabnutí na tele a zničení na duchu; chcel by som tu byť aj a predovšetkým pre tých, ktorí už pred sebou nevidia horizont, nedokážu dať svojmu životu zmysel a chuť. (...)

Som človek so zranením, ale aj ja som mladý muž hlásiaci sa k pápežovi Františkovi. Na začiatku môjho uväznenia v roku 2013 som mu napísal list, v ktorom som ho prosil o odpustenie za to, čo som urobil, a nečakane som dostal odpoveď vo veľmi krátkom čase. Vďaka tomuto odpusteniu sa môj život mohol začať odznova... a dnes som tu s týmito tisíckami spoločníkov na ceste vzkriesenia na tejto zemi: ktorá pokračuje.“

Toľko zo svedectiev účastníkov stretnutia Františkova ekonómia, ktorým sa následne prihovoril Svätý Otec.

Z príhovoru pápeža Františka

„V mnohých krajinách sa vzťahy ľudí ochudobňujú. Najmä na Západe sú komunity čoraz krehkejšie a roztrieštenejšie. Rodina v niektorých regiónoch sveta prežíva vážnu krízu a s ňou aj prijatie života a starostlivosť oň. Súčasný konzum sa snaží vyplniť prázdnotu ľudských vzťahov stále sofistikovanejším tovarom – osamelosť je v dnešnej dobe veľký biznis! –, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po šťastí.

A to je niečo hrozné. Zamyslite sa napríklad 

nad demografickou zimou, ako s tým všetkým súvisí. Demografická zima, v ktorej všetky krajiny výrazne klesajú, pretože nemajú deti, ale je dôležitejšie mať citový vzťah k malým psom, mačkám a tak ďalej. Je potrebné sa znovu začať rozmnožovať. Ale v tejto demografickej zime je aj otroctvo ženy: žena, ktorá nemôže byť matkou, pretože len čo jej začne rásť brucho, je prepustená; tehotným ženám sa nie vždy umožňuje pracovať.

Napokon, náš kapitalizmus je duchovne neudržateľný. Ľudská bytosť, stvorená na Boží obraz a podobu, je hľadačom zmyslu, skôr než hľadačom statkov. Preto je prvým kapitálom každej spoločnosti duchovný kapitál, pretože práve ten nám dáva dôvod, prečo každý deň vstať a ísť do práce, a vytvára radosť zo života, ktorá je potrebná aj pre ekonomiku. Náš svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáročia zhromažďovaná náboženstvami, tradíciami múdrosti a ľudovou zbožnosťou.“

Po príhovore Svätého Otca prečítali text Dohody z Assisi 2022, pod ktorý pripojil svoj podpis pápež František a spolu sním v mene všetkých účastníkov najmladšia z nich, už spomenutá environmentálna aktivistka Lilly z Thajska.

Myšlienky z príhovoru Svätého Otca

-jb, mh-

Aktualizované: 24.9.2022, 18:21

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

24 septembra 2022, 12:27
Prev
February 2025
SuMoTuWeThFrSa
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
232425262728 
Next
March 2025
SuMoTuWeThFrSa
      1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031