Podnety pápeža mladým ekonómom: Františkova ekonómia, Assisi 2022

Za prítomnosti Svätého Otca a tisícky mladých z celého sveta sa niekoľko mladých ľudí podelilo so svedectvami. Pápež František v takmer polhodinovom príhovore predložil mladým svoje podnety a povzbudenia do budúcnosti a pozval ich pripojiť sa k spoločnej modlitbe. Mladí ekonómovia, podnikatelia a tvorcovia zmien zo stovky krajín sveta na záver podpísali dohodu, v ktorej sa zaviazali „vynaložiť svoj život na to, aby sa ekonomika dneška a zajtrajška stala ekonomikou evanjelia“.

Z príhovoru pápeža Františka

Assisi, 24. septembra 2022

„Hovoriť dnes o ekonomike sa zdá byť takmer až zastaralé: dnes sa hovorí o financiách a financie sú čosi vodnaté, čosi plynné, nedá sa to chytiť. Raz mi jedna dobrá svetová ekonómka povedala, že zažila stretnutie o vzťahu ekonómie, humanizmu a náboženstva. A to stretnutie dopadlo dobre. To isté chcela urobiť vo vzťahu k finančníctvu, a nepodarilo sa jej to. Dajte pozor na túto plynovosť financií: vy musíte ekonomickú činnosť uchopiť v jej koreňoch, v jej ľudských koreňoch, tak ako sa vytvorili. Vy, mladí ľudia, to s Božou pomocou viete urobiť, dokážete to; mladí ľudia už v histórii dokázali mnoho vecí.“ (...)

Prorocká úloha mladých

„Naša generácia vám zanechala do dedičstva mnoho bohatstva, 

ale nedokázali sme chrániť planétu a nechránime mier. Keď počúvate, ako rybári v San Benedetto del Tronto vytiahli z mora za jeden rok 12 ton špiny, plastov a podobných vecí, vidíte, ako sa nevieme starať o životné prostredie. A takýmto spôsobom nechránime ani mier. Vy ste povolaní stať sa remeselníkmi a staviteľmi spoločného domu, spoločného domu, ktorý sa „rozpadá“. Povedzme to: je to tak. Nová ekonomika, inšpirovaná Františkom z Assisi, dnes môže a musí byť ekonomikou priateľskou k zemi a ekonomikou pokoja.

Ide o premenu ekonomiky, ktorá zabíja (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 53), na ekonomiku života, vo všetkých jej rozmeroch. Aby sme dospeli k onomu „dobre žiť“, čo neznamená „dolce vita“, bezstarostné či bezproblémové prejdenie životom. Dobre žiť, to je to tajomstvo, ktorému nás domorodé národy učia vo vzťahu k zemi.“ (...)

„Život Františka z Assisi po jeho obrátení bol proroctvom, ktoré pokračuje aj v dnešnej dobe. V Biblii má proroctvo veľa spoločného s mladými ľuďmi. Samuel bol chlapec, keď bol povolaný, Jeremiáš a Ezechiel boli mladí; Daniel bol mladík, keď prorokoval o Zuzaninej nevine a zachránil ju pred smrťou (porov. Dan 13,45-50); a prorok Joel oznamuje ľudu, že Boh vyleje svojho Ducha «a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry» (3,1). Podľa Písma sú mladí ľudia nositeľmi ducha poznania a múdrosti. Bol to mladý Dávid, ktorý pokoril aroganciu obra Goliáša (porov. 1 Sam 17,49-51).“  (...)

Model ekosystému rastlín

„Ekonomika, ktorá je inšpirovaná prorockým rozmerom, sa dnes prejavuje v novej vízii životného prostredia a zeme. Musíme sa uberať k tejto harmónii so životným prostredím, so zemou. Je mnoho ľudí, podnikov a inštitúcií, ktorí sa snažia o ekologické obrátenie. Na tejto ceste musíme napredovať a urobiť viac. Toto „viac“ vy už robíte a žiadate to od všetkých. Nestačí robiť kamufláž, je potrebné spochybniť model rozvoja. Situácia je taká, že nemôžeme len čakať na ďalší medzinárodný samit, ktorý už možno nepomôže: Zem horí dnes a práve dnes sa musíme zmeniť, a to na všetkých úrovniach.

V uplynulom roku ste sa venovali rastlinnej ekonomike, čo je inovatívna téma. Videli ste, že v paradigme rastlín je odlišný prístup k zemi a životnému prostrediu. Rastliny dokážu spolupracovať so svojím okolím, a aj keď si konkurujú, v skutočnosti spolupracujú pre dobro ekosystému. Učme sa z miernosti rastlín: ich poníženosť a ich mlčanie nám môžu ponúknuť odlišný štýl, ktorý dnes súrne potrebujeme.“ (...)

„A potom musíme prijať univerzálny etický princíp – ktorý však nie je ľúbivý – že škody treba napraviť. Toto je etický princíp, ktorý je univerzálny: škody sa majú napraviť. Ak sme vyrástli a zneužívali planétu a atmosféru, dnes sa musíme naučiť aj obetám v životnom štýle, ktorý je stále neudržateľný.“ (...)

Sociálny, vzťahový a duchovný rozmer

„Udržateľnosť je slovo s viacerými rozmermi. 

Okrem toho environmentálneho je to aj sociálny, vzťahový a duchovný rozmer. Ten sociálny sa pomaly začína dostávať do povedomia: uvedomujeme si, že volanie chudobných a volanie zeme je to isté volanie (porov. Enc. Laudato si', 49). Preto keď pracujeme na ekologickej transformácii, musíme mať na pamäti vplyv niektorých environmentálnych rozhodnutí na chudobu. (...) Zatiaľ čo sa snažíme zachrániť planétu, nemôžeme zanedbávať trpiaceho človeka. Znečistenie, ktoré zabíja, nie je len oxid uhličitý, ale aj nerovnosť, ktorá smrteľne zamoruje našu planétu.“ (...)

„Je tu aj neudržateľnosť našich vzťahov: v mnohých krajinách sa vzťahy ľudí ochudobňujú. Najmä na Západe sú komunity čoraz krehkejšie a roztrieštenejšie. Rodina v niektorých regiónoch sveta prežíva vážnu krízu a s ňou aj prijatie života a starostlivosť oň. Súčasný konzum sa snaží vyplniť prázdnotu ľudských vzťahov stále sofistikovanejším tovarom – osamelosť je v dnešnej dobe veľký biznis! –, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po šťastí.

A to je niečo hrozné. Zamyslite sa napríklad nad demografickou zimou, ako s tým všetkým súvisí. Demografická zima, v ktorej všetky krajiny výrazne klesajú, pretože nemajú deti, ale je dôležitejšie mať citový vzťah k malým psom, mačkám a tak ďalej. Je potrebné sa znovu začať rozmnožovať. Ale v tejto demografickej zime je aj otroctvo ženy: žena, ktorá nemôže byť matkou, pretože len čo jej začne rásť brucho, je prepustená; tehotným ženám sa nie vždy umožňuje pracovať.“

Duchovný kapitál

„Napokon je tu duchovná neudržateľnosť nášho kapitalizmu. Ľudská bytosť, stvorená na Boží obraz a podobu, je skôr hľadačom zmyslu, než hľadačom statkov. Preto je prvým kapitálom každej spoločnosti duchovný kapitál, pretože práve ten nám dáva dôvod, prečo každý deň vstať a ísť do práce, a vytvára radosť zo života, ktorá je potrebná aj pre ekonómiu. Náš svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáročia zhromažďovaná náboženstvami, tradíciami múdrosti a ľudovou zbožnosťou. A týmto nedostatkom zmyslu trpia predovšetkým mladí ľudia: často zoči-voči bolesti a neistote života sa ocitajú s dušou ochudobnenou o duchovné zdroje na spracovanie utrpenia, frustrácie, sklamania a smútku.

Pozrite ako sa zvýšil percentuálny pomer mladých pri samovraždách, a nepublikuje sa všetko, počty sa zakrývajú. Krehkosť mnohých mladých ľudí pramení z nedostatku tohto vzácneho duchovného kapitálu – opýtam sa vás: Máte duchovný kapitál? Každý nech si odpovie vo vnútri. Je to neviditeľný kapitál, ale skutočnejší, než kapitál finančný alebo technologický. Je naliehavo potrebné prinavrátiť toto základné duchovné dedičstvo. Technológia dokáže veľa: naučí nás „čo“ a „ako“ robiť, ale nepovie nám „prečo“, a tak sa naše konanie stáva neplodným a nenapĺňa život, dokonca ani život ekonomický.“

Bez úcty k chudobným sme spoluvinní

„Keďže sa nachádzam vo Františkovom meste, nemôžem sa nezamyslieť nad chudobou. Venovať sa ekonómi inšpirujúc sa ním znamená zaviazať sa, že chudobní budú v centre pozornosti. Mať ich ako východisko nášho pohľadu na ekonomiku, nášho pohľadu na svet. Bez úcty, starostlivosti a lásky k chudobným, ku každému chudobnému človeku, ku každému krehkému a zraniteľnému človeku – od toho počatého v materskom lone až po toho chorého, postihnutého či s ťažkosťami staroby – „Františkova ekonómia“ neexistuje. Ba dokonca by som povedal, že Františkova ekonómia sa nemôže obmedziť na prácu pre chudobných alebo s chudobnými. Pokým náš systém bude produkovať vyradených a my budeme fungovať podľa tohto systému, budeme spoluvinní na ekonomike, ktorá zabíja.

Položme si teda otázku: robíme dosť pre zmenu tejto ekonomiky, alebo sa uspokojíme s tým, že natrieme stenu inou farbou bez toho, aby sme zmenili štruktúru domu? Nejde tu o nátery štetcom, treba zmeniť štruktúru. Odpoveď možno nespočíva v tom, čo môžeme urobiť my, ale v tom, ako dokážeme otvoriť nové cesty, aby sa chudobní sami stali protagonistami zmeny. V tomto zmysle sú veľkolepé, veľmi rozvinuté skúsenosti v Indii a na Filipínach.“

Paradoxné blahoslavenstvo

„Svätý František miloval nielen chudobných, ale aj chudobu. František navštevoval malomocných nielen preto, aby im pomohol, ale preto, že sa chcel stať chudobným ako oni. Nasledujúc Ježiša Krista sa zriekol všetkého, aby bol chudobný s chudobnými. Nuž, prvá trhová ekonomika sa zrodila v 13. storočí v Európe v každodennom kontakte s františkánmi, ktorí boli priateľmi týchto prvých obchodníkov. Táto ekonomika zaiste vytvárala bohatstvo, ale nepohŕdala chudobou. Vytvárať bohatstvo bez pohŕdania chudobou.

Naopak náš kapitalizmus chce pomáhať chudobným, ale neváži si ich, nerozumie paradoxnému blahoslavenstvu: „Blahoslavení chudobní“ (porov. Lk 6,20). My nemáme milovať biedu, naopak musíme proti nej bojovať, predovšetkým vytváraním práce, dôstojnej práce. Evanjelium nám však hovorí, že bez úcty k chudobným nemožno zvíťaziť nad nijakou biedou. A práve odtiaľto musíme začať, aj vy podnikatelia a ekonómovia: žiť tieto Františkove evanjeliové paradoxy.

Keď sa rozprávam s ľuďmi alebo spovedám, vždy sa pýtam: „Dávate almužnu chudobným?“ – „Áno, áno!“ – „A keď dávate almužnu chudobným, pozeráte sa im do očí?“ – „Och ja neviem...“ – „A keď dávaš almužnu, hádžeš mincu alebo sa dotýkaš ruky chudobného?“ Nepozerajú sa do očí a nedotýkajú sa; a to je odklon od ducha chudoby, od skutočnej reality chudobných, od ľudskosti, ktorú musí mať každý ľudský vzťah.“ (...)

Tri smerovníky do budúcnosti

„A vo svetle týchto úvah by som vám rád zanechal tri smerovníky, ako napredovať. Prvý: hľadieť na svet očami najchudobnejších.“ (...)

Druhý: vy ste najmä študenti, bádatelia a podnikatelia, ale nezabúdajte na prácu, nezabúdajte na pracujúcich. (...)  Preto keď vytvárate hodnoty a služby, nezabúdajte vytvárať prácu, dobrú prácu a prácu pre všetkých.

Tretím smerovníkom je: vtelenie. (...) Idey sú potrebné, ale musia sa stať „telom“. Cirkev vždy odmietala gnostické pokušenie – gnózu, to čisto myšlienkové – ktoré si myslí, že môže zmeniť svet čisto len pomocou odlišného poznania, bez telesnej námahy. Skutky sú menej „oslnivé“ ako veľké idey, pretože sú konkrétne, partikulárne, obmedzené, so svetlom a tieňom spolu, ale deň za dňom zúrodňujú zem: skutočnosť je nadradená idei (porov. Evangelii gaudium, 233).“

Modlitba za mladých

„Drahí bratia a sestry, ďakujem vám za vašu angažovanosť. Kráčajte vpred, s inšpiráciou a orodovaním svätého Františka. A ak ste za, zakončil by som toto stretnutie modlitbou. Prečítam ju a vy sa k nej v srdci pripojte:

Otče, prosíme ťa o odpustenie za to, že sme vážne zranili zem, že sme nerešpektovali domorodé kultúry, že sme si nevážili a nemilovali chudobných, že sme vytvárali bohatstvo bez spoločenstva.

Živý Bože, ktorý si svojím Duchom inšpiroval srdcia, ruky a mysle týchto mladých ľudí a dal si im vykročiť smerom do zasľúbenej zeme, dobrotivo pohliadni na ich veľkodušnosť, na ich lásku, na ich ochotu vynaložiť život pre veľký ideál.

Požehnaj ich, Otče, v ich úsilí, v ich štúdiu, v ich snoch; sprevádzaj ich v ťažkostiach a utrpení, pomôž im premeniť ich na cnosť a múdrosť. Podporuj ich túžby po dobre a živote, buď im oporou v sklamaniach zoči-voči zlým príkladom, nech sa nenechajú odradiť a pokračujú v ceste.

Ty, ktorého jednorodený Syn sa stal tesárom, daj im radosť, že môžu premieňať svet láskou, dômyslom a rukami. Amen.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)

Celý príhovor: taliansky originál, český preklad

-mh, jb-