František a cesta k mieru: návrat do Helsínk a dialóg so všetkými

Andrea Tornielli

„Je načase vyhýbať sa vyostrovaniu rivality a posilňovaniu protichodných blokov. Potrebujeme lídrov, ktorí na medzinárodnej úrovni umožnia národom rásť v porozumení a dialógu, a dajú zrod novému „helsinskému duchu“, odhodlanosť posilňovať multilateralizmus, budovať stabilnejší a mierovejší svet s ohľadom na nové generácie“. Pápež František myslí na budúcnosť sveta, nepodlieha príšernej a bezvýchodiskovej logike vojenskej eskalácie, ktorá hrozí zničením ľudstva, a preto naďalej naznačuje konkrétne cesty k mieru. Cesty, ktoré presahujú starú logiku vojenských aliancií, ekonomickej kolonizácie, nadmernej moci veľkých a silných na medzinárodnej úrovni.

Z kazašského hlavného mesta Nur-Sultan, kde v septembri 2001 Ján Pavol II. v tragickom momente ľudských dejín pozdvihol svoj výkrik urobiť koniec akémukoľvek ospravedlneniu terorizmu a násilia, ktoré zneužíva meno Boha, jeho nástupca František vyzval na obnovu ducha, ktorý v roku 1975 viedol ku konkrétnym krokom dialógu medzi Východom a Západom. Pred dvadsaťjeden rokmi bola výzva pápeža Wojtylu, ktorý niekoľko mesiacov pred útokmi na Dvojičky vstúpil bosý do Umajjovskej mešity v Damasku, adresovaná predovšetkým náboženským predstaviteľom. Dnes sa jeho druhý nástupca, obávajúc sa tretej svetovej vojny, už nie "rozkúskovanej", obracia predovšetkým na vodcov národov, najmä tých veľkých.

Helsinské dohody, v rámci ktorých sa Svätá stolica po prvý raz od Viedenského kongresu plne zapojila do stretnutia tohto druhu, podpísalo tridsaťpäť štátov vrátane USA, ZSSR a prakticky všetkých európskych národov. Medzi potvrdenými zásadami bolo rešpektovanie práv na suverenitu, nepoužívanie násilia, mierové riešenie sporov, nedotknuteľnosť hraníc a územnej celistvosti štátov, rešpektovanie ľudských práv a slobôd vrátane náboženských slobôd a sebaurčenie národov. Pohľad na nedávnu históriu, v ktorej postupne vyhasínali mnohé nádeje, ktoré sa rozhoreli po rozpade sovietskeho komunistického systému, nám pomáha pochopiť naliehavú aktuálnosť a zároveň odvahu perspektívy, ktorú naznačil Petrov nástupca. Je tu cesta, ktorá môže viesť len cez porozumenie, trpezlivosť a dialóg so všetkými. „Opakujem, so všetkými,“ zámerne poznamenal František vo svojom príhovore k predstaviteľom verejného života a diplomatickému zboru v hlavnom meste Kazachstanu.

Slová ako „dialóg“ a „rokovanie“ viac ako šesť mesiacov od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a po tisícoch mŕtvych civilistov pod ruským bombardovaním prijímajú tí, ktorí draho doplácajú na dôsledky konfliktu na vlastnej koži a na koži svojich blízkych, s podráždením a považujú ich takmer za rúhanie. Ale pápežova výzva, v ktorej hovorí o stále naliehavejšej potrebe „rozšíriť diplomatické úsilie o dialóg a stretnutie“, je adresovaná najmä „tým, ktorí majú vo svete väčšiu moc“, a preto „majú väčšiu zodpovednosť voči ostatným, najmä voči krajinám, ktoré sú najviac náchylné na krízy konfliktnosti.“ Je to výzva pre veľkých sveta, aby sa nepozerali len „na záujmy, ktoré sa týkajú vlastných výhod.“ Je to výzva, aby sme sa vymanili z logiky blokov a konečne uplatnili to, čo František nazval „vzorcami mieru“, a nie už viac „vzorcami vojny“, ktoré sú potomkami starej logiky a šialenstva pretekov v zbrojení. Všetci dúfame, že tieto slová budú vypočuté.

-bd-