Generálna audiencia: Príklad rozlišovania u sv. Ignáca z Loyoly

Svätý Otec opäť vyslovil solidaritu s trpiacou Ukrajinou. Spolu s výzvou o celosvetové mierové úsilie upozornil na hrozbu novej svetovej vojny s výzvou: „Zastavme sa, prosím vás!“

Rozlišovanie je pomoc pri rozpoznávaní Božích znamení

V katechéze pápež František poukázal zvlášť na dva aspekty dynamiky duchovného rozlišovania. Prvým je faktor času, keďže rozlišovanie sa týka rozpoznania Božieho pôsobenia v konkrétnej skúsenosti, ktorú sme v určitom úseku života zažili. Druhým aspektom je zdanlivá náhodnosť podnetov, ktoré v nás môžu naštartovať proces vnútorného rozlišovania:

„Rozlišovanie je pomoc pri rozpoznávaní znamení, ktorými nám Pán dáva stretnúť sa s ním v nečakaných, dokonca aj nepríjemných situáciách, akou bolo pre Ignáca zranenie nohy. Môže z nich vzniknúť stretnutie, ktoré navždy zmení život“ – zhrnul obsah druhej časti svojho cyklu Svätý Otec.

Pápež František tentoraz privítal pútnikov už nie v Aule Pavla VI., ale pod holým nebom na Námestí sv. Petra. Prišiel medzi 

nich už v predstihu pred deviatou hodinou a na úvod ich pozdravil zblízka z papamobilu. Medzi prítomnými bola aj vyše stovka veriacich zo Slovenska, medzi nimi skupiny z farností Bánov a Víťaz, ako aj dva mladomanželské páry.

Na priečelí baziliky ešte stále visí obraz nového blahoslaveného Jána Pavla I.,  tentoraz však namiesto dažďa svietilo ostré slnko. Svätý Otec po katechéze ako zvyčajne  pozdravil rozličné jazykové skupiny. Tentoraz osobitne menoval aj skupiny zo Senegalu a Južného Sudánu.

Mierová výzva a solidarita s trpiacou Ukrajinou

Pápež František nezabudol ani na „mučenú Ukrajinu“ a na jej „milovaných obyvateľov“. V tejto súvislosti vyslovil nasledujúcu mierovú výzvu:

„Tvárou v tvár všetkým vojnovým scenárom našej doby prosím každého, aby bol budovateľom pokoja a modlil sa, aby sa vo svete šírili myšlienky a projekty svornosti a zmierenia. Dnes prežívame svetovú vojnu, zastavme sa, prosím vás! Panne Márii zverujeme obete každej vojny, osobitne drahý ukrajinský ľud.“

Podpora matkám, ktoré majú trpiace deti

Na záver, pred spoločnou modlitbou Otče náš a udelením požehnania Svätý Otec pripomenul blížiaci sa 8. september, sviatok Narodenia Panny Márie. V osobitnej výzve vyjadril svoju podporu všetkým matkám, predovšetkým ktoré sa trápia pre svoje deti:

„Zajtra slávime sviatok Narodenia Panny Márie. Mária zakúsila Božiu nežnosť ako dcéra plná milosti a potom ju darovala ako matka cez svoje zjednotenie sa s poslaním Syna, Ježiša. Preto chcem dnes vyjadriť svoju blízkosť všetkým matkám. Osobitným spôsobom matkám, ktoré majú trpiace deti: choré deti, deti na okraji spoločnosti, deti vo väzení. Osobitná modlitba za matky mladých väzňov: aby nestratili nádej. Žiaľ, vo väzniciach je viac ľudí, ktorí si siahnu na život, niekedy aj mladí. Láska matky ich môže pred týmto nebezpečenstvom ochrániť. Nech Panna Mária poteší všetky matky, ubolené utrpením svojich detí.“

Plné znenie katechézy 

Na úvod audiencie zaznelo biblické čítanie z Knihy Sirachovho syna: „Syn môj! Daj sa na učenie múdrosti, zakiaľ si mladý a keď budeš mať biele vlasy, ešte ju budeš mať. Venuj sa jej ako roľník: or a sej a potom čakaj na jej hojnú žatvu. Ak ju budeš takto pestovať, krátky čas sa budeš namáhať, ale čoskoro budeš jesť z jej plodov.“ (Sir 6,18-19)

Príklad: Ignác z Loyoly

2. katechéza z cyklu O rozlišovaní (7. sept. 2022)

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Pokračujeme v našich úvahách o rozlišovaní – teraz budeme hovoriť každú stredu o duchovnom rozlišovaní – , a preto nám môže pomôcť konkrétne svedectvo.

Jeden z najpoučnejších príkladov nám ponúka svätý Ignác z Loyoly s rozhodujúcou epizódou zo svojho života. Ignác sa doma zotavuje po tom, čo bol v boji zranený na nohe. Aby zahnal nudu, požiada o niečo na čítanie. Miloval rytierske príbehy, ale bohužiaľ, v dome mali len životy svätých. Trochu neochotne sa prispôsobuje, ale v priebehu čítania začína objavovať iný svet, svet, ktorý si ho podmaňuje a ktorý akoby konkuroval svetu rytierov. Fascinujú ho postavy svätého Františka a svätého Dominika a túži ich napodobňovať. Rytiersky svet ho však stále fascinuje. A tak si všimne vo svojom vnútri toto striedanie myšlienok – tých o rytieroch a tých o svätcoch – , ktoré sa zdajú byť rovnocenné.

Ignác si však začína všímať aj rozdiely. Vo svojej Autobiografii – v tretej osobe – píše: „Rozmýšľanie o veciach sveta mu prinášalo veľa potešenia, ale keď ich z únavy opustil, cítil sa prázdny a sklamaný. Na druhej strane, ísť do Jeruzalema bosý, jesť iba bylinky, vykonávať všetky askézy, o ktorých vedel, že sú zvykom svätých, to boli myšlienky, ktoré ho nielenže utešovali, kým sa nimi zaoberal, ale aj potom, čo ich opustil, ho nechávali spokojného a plného radosti“ (č. 8) – zanechávalo to v ňom stopu radosti.

V tejto skúsenosti si môžeme všimnúť najmä dva aspekty. Prvým je čas. Myšlienky na svet sú spočiatku príťažlivé, ale potom strácajú svoj lesk a zanechávajú človeka prázdneho, nespokojného – zanechávajú ťa takéhoto prázdneho. Na druhej strane myšlienky na Boha vyvolávajú najprv istý odpor – „nebudem predsa čítať túto nudnú vec o svätých“ –, ale keď ich prijmeme, prinášajú nepoznaný pokoj, ktorý trvá dlhý čas.

Tu je teda ďalší aspekt: konečný bod myšlienok. Na začiatku sa situácia nezdá byť taká jasná. V rozlišovaní je istý vývoj: napríklad, čo je pre nás dobré, chápeme nie abstraktným a všeobecným spôsobom, ale na ceste nášho života. V pravidlách pre rozlišovanie, ktoré sú ovocím tejto základnej skúsenosti, Ignác stanovuje dôležitú premisu, ktorá pomáha pochopiť tento proces: „Tým, ktorí prechádzajú z jedného smrteľného hriechu do druhého, diabol obyčajne navrhuje zdanlivé potešenia – aby ich upokojil, že všetko ide dobre – tak, že ich podnecuje predstaviť si slasti a zmyslové potešenia, aby čím viac zotrvávali a vzrastali vo svojich nerestiach a hriechoch. Dobrý duch u nich používa opačnú metódu a podnecuje ich svedomie k výčitkám cez priamy úsudok rozumu“ (Duchovné cvičenia, 314): „Ale veď toto nie je dobré...“

Je tu istá história, ktorá predchádza toho, kto rozlišuje, história, ktorú je nevyhnutné poznať, pretože rozlišovanie nie je druh veštby alebo fatalizmu – či nejaká vec z laboratória, to nie –, ako keď si človek lósom vyberá z dvoch možností. Veľké otázky sa vynárajú, keď sme už prešli určitý úsek životnej cesty, a práve k tej ceste sa musíme vrátiť, aby sme pochopili, čo hľadáme. Ak sme v živote vykonali už nejakú tú cestu, treba sa pýtať: „Prečo kráčam týmto smerom? Čo hľadám?“ – a tam sa robí rozlišovanie. Ignác, keď sa zranený nachádzal v otcovskom dome, vôbec nemyslel na Boha ani na to, ako napraviť svoj život. Prvú skúsenosť s Bohom zažíva pri načúvaní vlastnému srdcu, ktoré mu ukazuje zvláštny obrat: veci, ktoré boli na prvý pohľad príťažlivé, ho ponechávajú sklamaného a v iných, menej nablýskaných, pociťuje pokoj, ktorý v čase pretrvá.

Aj my máme túto skúsenosť, mnohokrát začneme myslieť na jednu vec, zostávame pri nej a potom sme sklamaní. Naopak, vykonáme nejaký skutok milosrdenstva, urobíme nejakú dobrú vec a pociťujeme niečo ako šťastie, príde nám na um dobrá myšlienka a cítime akýsi druh šťastia, radosti, je to všetko naša skúsenosť.

Ignác má prvú skúsenosť s Bohom tým, že počúva svoje srdce. Práve toto sa musíme naučiť: načúvať vlastnému srdcu, ktoré Ignácovi ukazuje zaujímavý zvrat. O tomto som hovoril: aby sme poznali čo sa deje, ktoré rozhodnutie urobiť, aby sme posúdili nejakú situáciu, treba počúvať vlastné srdce. My počúvame televíziu, rádio, smartfón, sme majstrami v počúvaní. No položím ti otázku. Vieš načúvať vlastnému srdcu? Zastav sa, aby si povedal: „ako je na tom moje srdce? Je spokojné, smutné, hľadá niečo?“ Aby sme urobili dobré rozhodnutia, treba načúvať vlastnému srdcu.

Preto bude Ignác odporúčať čítať životy svätých, lebo v nich sa naratívnym a zrozumiteľným spôsobom ukazuje Boží štýl v živote ľudí, ktorí sa od nás až tak veľmi nelíšia – pretože svätci boli z mäsa a kostí, tak ako my. Ich činy sa prihovárajú k tým našim a pomáhajú nám pochopiť ich význam.

V tejto slávnej epizóde o dvoch pocitoch, ktoré mal Ignác – jeden, keď čítal o rytieroch a druhý, keď čítal životopisy svätých – môžeme rozpoznať ďalší dôležitý aspekt rozlišovania, ktorý sme už spomínali minule. V udalostiach života je zdanlivá náhodnosť: všetko akoby vzniklo z jednej banálnej nepríjemnosti: nemali tam knihy o rytieroch, iba životy svätých. Mnohokrát však nepríjemnosť predstavuje možný bod obratu. Ignác si to uvedomí až po istom čase, keď tomu venuje všetku svoju pozornosť. Počúvajte dobre: Boh pôsobí prostredníctvom neplánovaných udalostí – tá náhoda: len náhodou sa mi stalo to, náhodou som stretol tú osobu, náhodou som videl ten film, nebolo to naprogramované, no Boh koná aj prostredníctvom neplánovaných udalostí, a aj nepríjemností: Ale veď ja som mal ísť na vychádzku, no mal som problém s nohami, nemôžem...“ Nepríjemnosť: čo ti ňou hovorí Boh? Čo ti tým hovorí život?

Videli sme to aj v úryvku z Matúšovho evanjelia: muž, ktorý orie pole, náhodou narazí na zakopaný poklad. Úplne neočakávaná situácia. Dôležité je však to, že si uvedomí, že je to šťastný zlom v jeho živote a rozhodne sa podľa toho - predá všetko a kúpi to pole (porov. 13,44).

Dám vám jednu radu: buďte pozorní na neočakávané veci. Niekto povie: „toto som ani náhodou neočakával“. Tam k tebe hovorí život, hovorí k tebe Pán alebo k tebe hovorí diabol? Niekto hovorí. Treba tu však rozlišovať – ako reagujem ja zoči-voči neočakávaným veciam. Bol som doma veľmi pokojný, a zrazu „bum“, príde svokra – ako zareaguješ na svokru? Máš vnútri lásku, či niečo iné? A robíš rozlišovanie. Pracoval som v úrade dobre a príde kolega, aby mi povedal, že potrebuje peniaze. Ako si zareagoval? Treba vidieť čo sa deje, keď prežívame veci, ktoré neočakávame a pri nich sa učíme spoznávať naše srdce, to, čo ním hýbe.

Rozlišovanie je pomoc pri rozpoznávaní znamení, ktorými nám Pán dáva stretnúť sa s ním v nečakaných, dokonca aj nepríjemných situáciách, akou bolo pre Ignáca zranenie nohy. Môže z nich vzniknúť stretnutie, ktoré navždy zmení život, ako v prípade Ignáca. Môže sa z nich zrodiť niečo, čo ti pomôže zlepšiť sa na ceste alebo zhoršiť sa, to sa nevie, avšak treba byť pozorní. Tú najkrajšiu vedúcu líniu určujú neočakávané veci: „Ako sa s nimi vyrovnávam?“ – Nech nám Pán pomôže cítiť naše srdce a vedieť, kedy je to on, ktorý koná a kedy to nie je on, ale niečo iné.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News)

-jb, ak, zk-

Aktualizované: 7.9.2022, 14:02