Blíži sa 800-ročnica smrti sv. Františka

„Blížiaca sa ôsma františkánska storočnica (2023 - 2026) ohlasuje púť zo svätého údolia Rieti cez La Vernu do Assisi, kde sa to všetko začalo.“ Týmito slovami privítal Svätý Otec na audiencii v Klementínskej sále tri stovky zaangažovaných v „cirkevnej koordinácii 8. františkánskej storočnice“. Ako uviedol, on sám si pre svoj pontifikát zvolil meno svätca, ktorý je „populárny“, ale tiež „nepochopený“:

„Keď som si zvolil meno František, vedel som, že sa odvolávam na svätca, ktorý je taký populárny, ale aj taký nepochopený. František je v skutočnosti človekom pokoja, človekom chudoby a človekom, ktorý miluje a oslavuje stvorenie; ale čo je koreňom toho všetkého, čo je jeho zdrojom? Ježiš Kristus.

 Je človekom zamilovaným do Ježiša Krista, takže pri jeho nasledovaní sa nebojí, že sa zosmiešni, ale ide do toho. Zdrojom celého jeho prežívania je viera. František ju dostáva ako dar stojac pred Kristom na kríži a ukrižovaný a zmŕtvychvstalý Pán mu zjavuje zmysel života a ľudského utrpenia. A keď k nemu Ježiš hovorí v osobe malomocného, zakúsi veľkosť Božieho milosrdenstva a svoju vlastnú pokoru.

Z tohto dôvodu „Poverello“ (Chudáčik) plný vďačnosti a úžasu trávi celé hodiny so svojím Pánom a hovorí: „Kto si ty? Kto som ja?“. Z tohto zdroja dostáva hojnosť Ducha Svätého, ktorý ho tiahne k napodobňovaniu Ježiša a k nasledovaniu evanjelia do bodky. František prežíval napodobňovanie chudobného Krista a lásku k chudobným neoddeliteľným spôsobom, ako dve strany tej istej mince.“

Pápež ďalej pripomenul, že slávenie výročia smrti svätca 

bude mať charakter púte. Bude to kráčanie v jeho stopách duchovným spôsobom, ako aj fyzicky v podobe putovania:

„Blížiaca sa františkánska 800-ročnica bude výročím „nie rituálnym“, ak dokáže vyjadrovať zároveň napodobňovanie Krista i lásku k chudobným. A to bude možné aj vďaka atmosfére, ktorá vyžaruje z rôznych františkánskych „miest“, z ktorých každé má osobitný charakter, plodný dar, ktorý prispieva k obnove tváre Cirkvi.

Prvou zastávkou na tejto františkánskej ceste v chronologickom poradí (1223) je Fonte Colombo neďaleko Rieti. Prvá zastávka je tu v spojitosti s pôvodom Reguly a s miestom jasličiek - Grecciom. Je to silné pozvanie znovu objaviť vo vtelení Ježiša Krista „cestu“ Boha.

Táto základná voľba hovorí, že človek je „cestou“ Boha, a teda jedinou „cestou“ Cirkvi. Je to vyjadrené pamätnými slovami v (pastorálnej konštitúcii) Gaudium et spes, kde čítame: «Tajomstvo človeka sa stáva naozaj jasným iba v tajomstve vteleného Slova. […] Tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie.» (č. 22).“

Pápež sa pristavil i pri ďalších etapách františkánskej pútnickej cesty pri príležitosti 800. výročia:

„La Verna so stigmami (1224) predstavuje «poslednú pečať» - ako hovorí Dante (Raj, XI, 107) -, vďaka ktorej sa svätec pripodobňuje ukrižovanému Kristovi a dokáže vniknúť do hĺbky ľudského príbehu, radikálne poznačeného bolesťou a utrpením. Sv. Bonaventúra napísal, že «najsvätejšie telo» Františka, «ukrižované spolu s jeho neresťami», premenené «na nové stvorenie, ukázalo vďaka jedinečnému privilégiu očiam všetkých podobu Kristovho utrpenia, a prostredníctvom nevídaného zázraku predznamenával obraz vzkriesenia» (LegM XV, 1: FF 1246).

A napokon Assisi (1226) s Františkovým „prechodom“ (tranzitus) v Porciunkule  odhaľuje podstatu kresťanstva: nádej na večný život. Nie náhodou sa svätcov hrob, ktorý sa nachádza v Dolnej bazilike, stal časom magnetom, bijúcim srdcom Assisi: neklamné znamenie prítomnosti toho, ktorého «obdivuhodný život / by sa lepšie vyspieval v nebeskej sláve» (porov. Raj, XI, 95-96).“

Život svätca nie je ešte plne pochopený, 

skonštatoval Svätý Otec a dal prítomným tri rady ako sa o to snažiť: načúvanie, kráčanie a ohlasovanie:

„Po ôsmich storočiach zostáva sv. František predsa len tajomstvom. Tak ako zostáva nepreniknuteľnou otázka brata Massea: «Prečo celý svet prichádza za tebou a zdá sa, že každý človek ťa chce vidieť, počuť a poslúchať?» (Kvietky, X: FF 1838).

Aby sme našli odpoveď, musíme sa dať do školy „Poverella“ (Chudáčika) a nájsť v jeho evanjeliovom živote cestu, ako kráčať v Ježišových stopách. Konkrétne to znamená načúvať, kráčať a ohlasovať až na periférie.

Po prvé, načúvanie. František pred krížom počuje Ježišov hlas, ktorý mu hovorí: „František, choď a oprav môj dom“. (...)

Po druhé, kráčanie. František bol pútnik, ktorý nikdy nezostal stáť na mieste, prešiel nespočetné množstvo talianskych miest a dedín, nikdy nepoľavil vo svojej blízkosti k ľuďom a stieraní odstupu medzi Cirkvou a ľuďmi. (...)

A napokon ohlasovanie až na periférie. To, čo každý potrebuje, je spravodlivosť, ale tiež dôvera. Iba viera prinavracia uzavretému a individualistickému svetu vanutie Ducha. S týmto prídavným nádychom sa možno postaviť k veľkým súčasným výzvam, ako je mier, starostlivosť o spoločný domov a nový model rozvoja, bez toho, aby sme sa vzdali zoči-voči skutkovému stavu, ktorý sa zdá byť neprekonateľný.“

Na záver sa pápež s členmi tímu „cirkevnej koordinácie 8. františkánskej storočnice“ rozlúčil slovami povzbudenia:

„Drahí bratia a sestry, povzbudzujem vás, aby ste naplno prežívali dlho očakávanú františkánsku 800-ročnicu. Úprimne dúfam, že táto duchovná a kultúrna cesta sa môže spojiť s Jubileom 2025 v presvedčení, že svätý František z Assisi stále nabáda Cirkev, aby žila svoju vernosť Kristovi a svoje poslanie v našej dobe.“

-mh, jb-