Pápež v Koloseu: Nepodvoľme sa vojne, pestujme semienka zmierenia

Podujatie, ktoré malo tohto roku motto „Volanie po mieri. Náboženstvá a kultúry v dialógu“ zorganizovala Komunita Sant´Egidio už po 36. krát, a to v duchu stretnutia z Assisi z roku 1986, ktoré zvolal sv. Ján Pavol II.

So Svätým Otcom, ktorý prišiel do Kolosea zhruba o pol piatej večer, sa za mier na celom svete modlili reprezentanti kresťanských cirkví z rôznych krajín sveta.

Po ekumenickej modlitbe uprostred Kolosea sa pápež i ostatní predstavitelia kresťanských náboženstiev presunuli von 

na pódium, kde ich už čakali účastníci medzinárodného stretnutia za mier z radov židov, moslimov, budhistov či hinduistov. Nechýbal ani zakladateľ komunity Sant´Egidio prof. Andrea Riccardi, prior Komunity Taizé brat Alojz či chaldejský patriarcha Louis Raphael Sako. V obecenstve stretnutie sledovalo aj okolo 40 mladých ľudí z rôznych častí Slovenska, členov Komunity Sant‘Egidio.

Pápež: Nepadnime do pasce nenávisti, zmierňujme konflikty pomocou dialógu

V programe pretkávanom hudbou zaznelo viacero svedectiev a príhovorov. Prinášame vybrané myšlienky z príspevku pápeža Františka:

„Tento rok sa naša modlitba stala „volaním“, pretože dnes je mier vážne narušený, zranený, pošliapaný: a to v Európe, teda na kontinente, ktorý v minulom storočí zažil tragédie dvoch svetových vojen - a teraz sme v tretej. (...)

Mier je v srdci náboženstiev, v ich písmach a posolstvách. V tichu modlitby sme dnes večer počuli volanie po mieri: po pokoji, ktorý je v mnohých regiónoch sveta potlačený, ponížený prílišným násilím, odopretý dokonca aj deťom a starším ľuďom, ktorí nie sú ušetrení hroznej trpkosti vojny. Volanie po mieri je často umlčané nielen vojnovou rétorikou, ale aj ľahostajnosťou. Umlčuje ho nenávisť, ktorá rastie v priebehu boja.

Ale volanie po mieri sa nedá potlačiť: vyviera zo sŕdc matiek, je napísané na tvárach utečencov, utekajúcich rodín, zranených či umierajúcich. A toto tiché volanie stúpa k nebesiam. (...) Volanie po mieri vyjadruje bolesť a hrôzu vojny, matky všetkej chudoby.

«Každá vojna zanecháva svet v horšom stave, než v akom ho našla. Vojna je zlyhaním politiky a ľudskosti, hanebnou kapituláciou, porážkou pred silami zla» (Enc. Fratelli tutti, 261). Toto presvedčenie vyplýva z bolestných lekcií 20. storočia a, žiaľ, aj z časti polovice 21. storočia. Dnes sa vlastne deje to, čoho sme sa obávali a čo sme nikdy nechceli počuť: otvorene sa hrozí použitím atómových zbraní, ktoré sa po Hirošime a Nagasaki trestuhodne naďalej vyrábali a testovali.

V tomto temnom scenári, kde, žiaľ, zámery mocných zeme neustupujú spravodlivým túžbam národov, sa Boží plán, ktorý je „myšlienkou pokoja, a nie súženia“ (porov. Jer 29, 11), pre našu spásu nemení. Tu je počuť hlas tých, ktorí nemajú hlas, tu sa zakladá nádej maličkých a chudobných: v Bohu, ktorého meno je Pokoj. ... Nenechajme sa nakaziť zvrátenou logikou vojny, nepadnime do pasce nenávisti voči nepriateľovi. Vráťme mier do centra našej vízie budúcnosti ako ústredný cieľ našich osobných, sociálnych a politických aktivít na všetkých úrovniach. Zmierňujme konflikty pomocou dialógu.

Počas vážnej medzinárodnej krízy v októbri 1962, keď sa zdalo, že vojenská konfrontácia a jadrová explózia sú na spadnutie, svätý Ján XXIII. predniesol túto výzvu: „Prosíme všetkých predstaviteľov vlád, aby nezostali hluchí k tomuto volaniu ľudstva. Nech urobia všetko, čo je v ich moci, aby zachránili mier. Ušetria tak svet hrôz vojny, ktorej hrozné následky nemožno predvídať. [...] Podporovať, napomáhať a prijímať dialóg na všetkých úrovniach a v každom čase je pravidlom múdrosti a rozvážnosti, ktoré priťahuje požehnanie neba i zeme“ (Rozhlasové posolstvo, 25. októbra 1962).

Po šesťdesiatich rokoch znejú tieto slová až pozoruhodne aktuálne. Beriem si ich za svoje. (...)

Nepodvoľme sa vojne, pestujme semienka zmierenia a dnes opäť vznášajme k nebu volanie po mieri slovami svätého Jána XXIII: «Nech sa všetky národy zeme spoja a nech v nich prekvitá a vždy vládne vytúžený pokoj» (Enc. Pacem in terris, 91).“

Účastníci podujatia vzdali hold obetiam vojen, násilia, terorizmu a pandémie. Na ich počesť zavládlo pri Koloseu minútové ticho, ktoré potom vystriedali slová spoločnej mierovej výzvy podpísanej náboženskými predstaviteľmi. Jej text prečítala Elissar - utečenkyňa zo Sýrie, ktorá momentálne študuje na univerzite v Ríme. Apel odovzdala reprezentantom mladých spoločne s Edith Bruckovou, židovskou spisovateľkou, ktorá prežila holokaust.

Spoločná mierová výzva: Zbavme svet jadrovej nočnej mory

Prinášame niekoľko úryvkov mierového apelu reprezentantov kresťanských cirkví a svetových náboženstiev:

„S pevným presvedčením hovoríme: už žiadnu vojnu! Zastavme všetky konflikty. Vojna prináša jedine smrť a ničenie, je to riziko bez návratu, v ktorom sme porazení všetci. Nech sa zbrane umlčia a okamžite sa vyhlási všeobecné prímerie. Nech sa čo najskôr, kým nie je neskoro, začnú rokovania schopné viesť k spravodlivým riešeniam pre stabilný a trvalý mier.

Nech sa obnoví dialóg s cieľom zrušiť hrozbu jadrových zbraní. (…)

Stojíme na rázcestí: buď budeme generácia, ktorá nechá zomrieť planétu i ľudstvo, ktorá hromadí zbrane a obchoduje s nimi v ilúzii, že sa zachránime sami pred ostatnými, alebo budeme generácia, ktorá vytvára nové spôsoby spoločného života, neinvestuje do zbraní, zruší vojnu ako prostriedok riešenia konfliktov a zastaví abnormálne vykorisťovanie zdrojov planéty. (...)

Náboženstvá sú a musia byť aj naďalej jedným veľkým zdrojom mieru. Mier je svätý, vojna takou nikdy nemôže byť!

Ľudstvo musí skoncovať s vojnami, inak vojna skoncuje s ľudstvom. Svet, náš spoločný domov, je jedinečný a nepatrí nám, ale budúcim generáciám. Zbavme ho preto jadrovej nočnej mory. Obnovme rýchlo seriózny dialóg o nešírení jadrových zbraní a o ich likvidácii. (...)“

Toľko myšlienky z mierovej výzvy účastníkov medzinárodného stretnutia za mier. Večerné podujatie v Koloseu sa napokon skončilo vzájomnou výmenou symbolického znamenia pokoja.

-zk, ak, mh-

Aktualizované: 26.10.2022, 13:43