Vianočná homília Svätého Otca: Jediná sila, ktorá mení beh dejín je láska

Plné znenie homílie

24. decembra 2022, Bazilika sv. Petra

„Ako sa našim životom znovu prihovára táto noc? Po dvoch tisícročiach od Ježišovho narodenia, po mnohých Vianociach, ktoré sme oslávili uprostred výzdoby a darčekov, po toľkom konzume, ktorý zahalil tajomstvo, ktoré oslavujeme, je tu riziko: toho toľko vieme o Vianociach, ale zabúdame na ich význam. Ako teda opäť nájsť zmysel Vianoc? A predovšetkým, kam ho ísť hľadať? Zdá sa, že evanjelium o Ježišovom narodení je napísané práve preto, aby nás vzalo za ruku a opäť nás priviedlo tam, kam Boh chce. Všímajme si Evanjelium.

V skutočnosti sa začína situáciou podobnou tej našej: všetci sú zaneprázdnení a zamestnaní dôležitou udalosťou, ktorú treba osláviť, veľkým sčítaním ľudu, ktoré si vyžadovalo mnohé prípravy. V tomto zmysle bola vtedajšia atmosféra podobná tej, ktorá nás obklopuje dnes na Vianoce. Ale od tohto svetského scenára sa evanjeliové rozprávanie vzďaľuje. Rýchlo „prestriháva“ obraz, aby mohlo zarámovať inú realitu, na ktorej trvá. Zameriava sa na malý, zdanlivo bezvýznamný predmet, ktorý spomína trikrát a ku ktorému sa zbiehajú protagonisti príbehu. Najprv Mária, ktorá kladie Ježiša „do jasieľ“ (Lk 2,7); potom anjeli, ktorí oznamujú pastierom „dieťa zavinuté do plienok, uložené v jasliach“ (v. 12); potom pastieri, ktorí nachádzajú „dieťa ležiace v jasliach“ (v. 16). Jasličky - tam treba hľadieť, aby sme znovu našli zmysel Vianoc. Prečo sú však jasle také dôležité? Pretože to nie je náhodné znamenie, ktorým Kristus vstupuje na scénu sveta. Je to manifest, ktorým sa predstavuje, spôsob, akým sa Boh rodí do dejín, aby ich znovu zrodil. Čo nám teda chce povedať prostredníctvom jasieľ? Chce nám povedať aspoň tri veci - blízkosť, chudoba a konkrétnosť.

1. Blízkosť. Jasličky slúžia na priblíženie jedla k ústam a na jeho okamžitú konzumáciu. Môže tak symbolizovať určitý aspekt ľudskosti: nenásytnosť v konzumácii. Lebo kým zvieratá v stajni konzumujú potravu, ľudia vo svete, bažiaci po moci a peniazoch, konzumujú aj svojich blížnych, svojich bratov a sestry. Koľko vojen! A na koľkých miestach sú aj dnes dôstojnosť a sloboda pošliapané! A hlavnými obeťami ľudskej nenásytnosti sú vždy tí krehkí, slabí. Aj tieto Vianoce ľudstvo nenásytné na peniaze, nenásytné na moc a nenásytné na pôžitky, neurobí miesto, ako za čias Ježiša (porov. v. 7), pre maličkých, pre toľko nenarodených, chudobných, zabudnutých. Myslím najmä na deti pohltené vojnami, chudobou a nespravodlivosťou. Ale Ježiš prichádza práve tam, dieťa v jasliach odvrhnutia a odmietnutia. V ňom, betlehemskom dieťati, je každé dieťa. A je tu výzva pozrieť sa na život, politiku a históriu očami detí.

V jasliach odmietnutia a nepohodlia si Boh robí pohodlie, prichádza tam, pretože tam je problém ľudstva, ľahostajnosť, ktorú vyvoláva nenásytný zhon vlastniť a konzumovať. Tam sa rodí Kristus a v tých jasliach ho objavujeme ako blízkeho. Prichádza tam, kde sa požiera pokrm, aby sa stal naším pokrmom. Boh nie je otec, ktorý požiera svoje deti, ale Otec, ktorý nás v Ježišovi robí svojimi deťmi a sýti nás nežnosťou. Prichádza dotknúť sa našich sŕdc a povedať nám, že jedinou silou, ktorá mení chod dejín, je láska. Nezostáva vzdialený, nezostáva mocný, ale stáva sa blízkym a pokorným; On, ktorý sedel v nebi, sa necháva uložiť do jasieľ.

Brat, sestra, dnes v noci sa ti Boh približuje, pretože mu na tebe záleží. Z jasieľ ti ako pokrm pre tvoj život hovorí: „Ak sa cítiš pohltený udalosťami, ak ťa zožiera tvoja vina a nedostatočnosť, ak máš hlad po spravodlivosti, ja, Boh, som s tebou. Viem, čo ty prežívaš, zažil som to v jasliach. Poznám tvoje biedy a tvoj príbeh. Narodil som sa, aby som ti povedal, že som ti nablízku a vždy budem“. Vianočné jasličky, prvé posolstvo o Bohu, ktorý sa narodil ako dieťa, nám hovoria, že je s nami, že nás miluje, že nás hľadá. Odvahu! Nedovoľ, aby ťa premohol strach, rezignácia, skľúčenosť. Boh sa rodí v jasliach, aby ťa znovu zrodil práve tam, kde si už myslel, že si padol na samé dno. Neexistuje zlo, hriech, od ktorého by ťa Ježiš nechcel a nemohol zachrániť. Vianoce znamenajú, že Boh je blízko: nech sa znovu zrodí dôvera!

2. Betlehemské jasle nám hovoria nielen o blízkosti, ale aj o chudobe. Okolo jaslí toho v skutočnosti veľa nie je: chrastie, nejaké to zviera a málo iného. Ľudia boli v teple v hoteloch, nie v chladnej maštali hostinca. Ale Ježiš sa rodí tam a jasle nám pripomínajú, že nemal okolo seba nikoho iného, len tých, ktorí ho mali radi: Máriu, Jozefa a pastierov; všetko chudobných ľudí, ktorých spájala láska a údiv, nie bohatstvo a veľké možnosti. Chudobné jasle tak ukazujú skutočné bohatstvo života: nie peniaze a moc, ale vzťahy a ľudí.

A prvou osobou, prvým bohatstvom je sám Ježiš. A my, chceme stáť po jeho boku? Približujeme sa k nemu, milujeme jeho chudobu? Alebo radšej zostaneme v pohodlí svojich vlastných záujmov? Predovšetkým, navštevujeme ho tam, kde sa nachádza, teda v chudobných jasliach nášho sveta? Tam je On prítomný. A my sme povolaní byť Cirkvou, ktorá uctieva chudobného Ježiša a slúži Ježišovi v chudobných. Ako povedal jeden svätý biskup: „Cirkev podporuje a požehnáva úsilie o premenu štruktúr nespravodlivosti a kladie len jednu podmienku: aby sociálne, ekonomické a politické premeny prinášali skutočný úžitok chudobným“ (O.A.ROMERO, Pastoračné posolstvo na nový rok, 1. januára 1980). Samozrejme, nie je jednoduché opustiť príjemné teplo svetskosti a objať nahú krásu betlehemskej jaskyne, ale nezabúdajme, že bez chudobných to nie sú pravé Vianoce. Bez nich slávime Vianoce, ale nie Ježišove Vianoce. Bratia, sestry, na Vianoce je Boh chudobný: nech sa znovu zrodí láska!

3. Tak sa dostávame k poslednému bodu: jasle nám hovoria o konkrétnosti. Dieťa v jasliach totiž predstavuje scénu, ktorá nás zasahuje, hoci je krutá. Pripomína nám, že Boh sa skutočne stal telom. A tak teórie, krásne myšlienky a zbožné pocity o ňom už nestačia. Ježiš, ktorý sa narodil chudobný, bude žiť chudobne a zomrie chudobný, nemal veľa príhovorov o chudobe, ale žil ju pre nás až do krajnosti. Od jasieľ až po kríž bola jeho láska k nám hmatateľná, konkrétna: od narodenia až po smrť prijímal tesárov syn drsnosť dreva, hrubosť nášho života. Nemiloval nás slovami, nemiloval nás zo žartu!

Neuspokojí sa so zovňajškom. On, ktorý sa stal telom, nechce len dobré úmysly. On, ktorý sa narodil v jasliach, hľadá konkrétnu vieru, ktorá sa skladá z adorácie a lásky, nie z prílišného rozprávania a vonkajších prejavov. On, ktorý sa obnažil v jasliach a obnaží sa aj na kríži, od nás žiada pravdu, aby sme išli k obnaženej realite vecí, aby sme k nohám jaslí položili výhovorky, ospravedlnenia a pokrytectvo. On, ktorého Mária nežne zavinula do plienok, chce, aby sme sa zaodeli láskou. Boh nechce zovňajšok, ale konkrétnosť. Nenechajme tieto Vianoce prejsť bez toho, bratia a sestry,  aby sme urobili niečo dobré. Keďže je to jeho sviatok, jeho narodeniny, dajme mu dary, ktoré sa mu páčia! Na Vianoce je Boh konkrétny: v jeho mene oživme trochu nádeje v tých, ktorí ju stratili!

Ježišu, hľadíme na Teba, uloženého v jasliach. Vidíme Ťa tak blízko, navždy blízko nás: ďakujeme Ti, Pane. Vidíme Ťa chudobného, učíš nás, že pravé bohatstvo nespočíva vo veciach, ale v ľuďoch, predovšetkým v chudobných: odpusť nám, ak sme Ťa v nich nepoznali a neslúžili v nich. Vidíme ťa konkrétneho, pretože konkrétna je tvoja láska k nám: Ježišu, pomôž nám dať našej viere telo a život. Amen.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)

-mj-