Pápež: Mier bude dosiahnutý, keď sa Rusko a Ukrajina budú môcť spoločne rozprávať

Martin Jarábek - Vatikán

Rozhovor s novinárom Juliom Vaqueirom sa uskutočnil včera v miestnosti inštitútu Augustinianum v Ríme, neďaleko od Vatikánu, kde sa následne pápež František stretol s latinskoamerickými a európskymi primátormi, ktorí sa zúčastnili na konferencii Scholas Occurrentes „Eko-vzdelávacie mestá“.

Témou rozhovoru bolo i nedávne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sa vyjadril v médiách, že nepotrebuje sprostredkovateľov. „To nebolo v tóne rozhovoru,“ upresnil pápež František a zdôraznil, že Zelenský ho „požiadal o veľmi veľkú láskavosť“, a to aby sa „postaral o deti, ktoré boli odvlečené do Ruska“. „O sprostredkovaní sa neuvažuje, pretože v skutočnosti je blokáda Ukrajiny veľmi silná. Celá Európa, Spojené štáty. Takže majú veľmi veľkú vlastnú silu. To, čo im spôsobuje veľkú bolesť je snaha vrátiť deti späť na Ukrajinu,“ vysvetľuje pápež. „Aby sa dosiahol mier, myslíte si, že by Rusko malo vrátiť tieto územia?“ pýtal sa redaktor. „Je to politický problém,“ odpovedal rímsky biskup.

Ďalším „vážnym problémom“ je pre pápeža otázka migrácie, v súvislosti s ktorou opätovne zdôraznil potrebu stratégie, ktorá môže podporiť rozvoj a udržateľnosť krajín, z ktorých ľudia utekajú. Afrika je na prvom mieste: „Jedna žena, veľká štátnička, mi povedala, že problém africkej migrácie sa musí riešiť v Afrike, pomocou Afrike. Afrika je však, žiaľ, otrokom kolektívneho nevedomia, podľa ktorého treba Afriku vykorisťovať,“ odvetil pápež. „Pomoc by mala namiesto toho slúžiť na jej pozdvihnutie a osamostatnenie.“ Myšlienky smerovali k Južnému Sudánu, ktorý navštívil vo februári tohto roka, a k jeho „úžasnému ľudu, ktorý v poslednom čase znovu zbrojí“: „Cudzie mocnosti tam okamžite umiestnili svoj priemysel, nie aby krajina rástla, ale aby si ju vzali,“ odsúdil pápež. „Nehovorím všetky, nechcem menovať krajiny, ale problém Afriky je v tom, že nečestné politické podvedomie hovorí, že Afriku treba vykorisťovať, a to sa nezmenilo. A preto všetky tie migrácie".

Na kňazský celibát a údajnú súvislosť so zneužívaním detí v Cirkvi pápež František reaguje citovaním štatistík: „32  až 36 % zneužívaní sa odohráva v rodine, u strýka, starého otca, a to všetko v manželstve alebo u susedov. Potom na športoviskách, potom v školách...“. Pre pápeža „to teda nemá nič spoločné“ s otázkou celibátu.

V rozhovore nechýba aj zmienka o zdravotných problémoch: „Predtým som nemohol chodiť. Teraz môžem opäť chodiť,“ usmial sa pápež. S pokojom spomína aj na svoju hospitalizáciu v Poliklinike Gemelli koncom marca kvôli infekčnému zápalu priedušiek: „Bolo to naozaj nečakané. Ale zachytili sme to včas. Povedali mi, že keby sme čakali ešte niekoľko hodín, bolo by to vážnejšie. Ale za štyri dni som bol preč.“

Potom vysvetlil, prečo každý svoj verejný prejav končí prosbou o modlitbu za neho: „Niekedy,“ povedal, „si ľudia neuvedomujú, akú moc majú v modlitbe za svojich pastierov. A modlitba veriacich robí zázraky, naozaj robí zázraky. Starajte sa o pastiera. Každý kňaz, či už farár alebo biskup je chránený modlitbou veriacich, akoby bol obrnený pancierom“.

Záverom rozhovoru zaznel stručný prehľad reforiem uskutočnených počas týchto desiatich rokov pontifikátu. Pápež vysvetlil, že v skutočnosti nejde o nič viac, než o čo žiadali kardináli na stretnutiach pred koncilom: „ekonomický systém, nové zákony vatikánskeho štátu, pastoračná starostlivosť vatikánskej služby“. Aj úloha žien. Do budúcnosti však má pocit, že ešte musí urobiť „všetko“: „Je to zvláštne, keď napredujete, uvedomujete si, čo všetko vám chýba“. Jedným z cieľov je určite „deklerikalizácia“: „Klerikalizmus je zvrátenosť... Ak je niekto klerikálom, nie je pastierom. Vždy hovorím biskupom, kňazom aj sebe, aby sme boli pastiermi“.