Smerovanie Európy a tvorivé cesty k mieru

Andrea Tornielli 

Ak hrozí, že vojna, ktorá vypukla v srdci kresťanskej Európy v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine, nám možno zovšednie, je tu však niekto, kto sa neunavuje, pričom spája proroctvo a realizmus, vyzývajúc národy - a najmä Európu - k zodpovednosti za mier. Už na začiatku svojej cesty do Portugalska, kam pricestoval zažiť Svetové dni mládeže, pápež František hovoril o úlohe starého kontinentu a vyjadril nádej, že nezabudne na svoju identitu, ale bude vedieť navrhovať tvorivé spôsoby mieru a diplomatické riešenia namiesto toho, aby prijal myšlienku nevyhnutnosti vojny a pretekov v zbrojení.

Petrov nástupca konštatoval, že „svetové nespravodlivosti, vojny, klimatické a migračné krízy prebiehajú rýchlejšie ako schopnosť a často aj vôľa spoločne čeliť týmto výzvam“. Dodal však, že „Lisabon môže naznačovať zmenu smerovania“, keďže práve tu bola v roku 2007 podpísaná reformná zmluva EÚ, v ktorej sa uvádza, že Únia „vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, solidarite a vzájomnému rešpektovaniu medzi národmi, voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniu chudoby a ochrane ľudských práv“.

Pápež František povedal, že „Európu, skutočnú Európu, svet potrebuje: potrebuje jej úlohu staviteľa mostov a mierotvorcu v jej východnej časti, v Stredomorí, v Afrike a na Blízkom východe“. Len tak bude Európa schopná priniesť na medzinárodnú scénu „svoju špecifickú originalitu“, ktorá sa v súčasnej historickej situácii ťažko vynára. Je potrebné rozvíjať „mierovú diplomaciu, ktorá hasí konflikty a zmierňuje napätie, dokáže zachytiť aj tie najslabšie náznaky uvoľnenia a čítať medzi najkrikľavejšími čiarami“. Ak sa na dnešnú realitu pozrieme bez ideologických klapiek na očiach, musíme uznať, že sa tak nedeje.

Preto pápež adresuje Európe otázky: „Kam smeruješ, ak neponúkaš cesty mieru, tvorivé spôsoby ukončenia vojny na Ukrajine a mnohých konfliktov, ktoré poznačili svet krvou? A potom pokračuje: akým smerom sa uberáš ty, Západ? Tvoja technológia, ktorá znamenala pokrok a globalizáciu sveta, samotná nestačí; ešte menej stačia najdokonalejšie zbrane, ktoré nepredstavujú investície do budúcnosti, ale ochudobňujú skutočný ľudský kapitál, kapitál vzdelávania, zdravotníctva, sociálneho štátu. Je znepokojujúce, keď čítame, že na mnohých miestach sa prostriedky neustále investujú do zbraní, namiesto toho aby sa investovali do ich budúcnosti, do detí.

Čo sa ešte musí stať, aby sa Európa otriasla a znovu získala svoju úlohu?

Podľa Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny si invázia k 22. februáru 2023 vyžiadala životy 9 655 civilistov vrátane 461 detí, zranila 12 829 civilistov vrátane 926 detí a spôsobila viac ako 68 000 vojnových zločinov vrátane 2 600 spáchaných na deťoch. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že do konca februára 2023 bolo v Európe vysídlených 8,1 milióna ľudí. Na Ukrajine sú zničené, znečistené alebo zamínované celé oblasti. Túto tragédiu treba ukončiť, najprv prímerím a potom spravodlivým mierom.

Pápež František však neprestáva hľadieť do budúcnosti s nádejou: „Snívam o Európe, srdci Západu, ktorá využije svoju vynaliezavosť na to, aby uhasila ohniská vojny a zapálila svetlá nádeje; o Európe, ktorá vie znovu objaviť svoju mladistvú dušu, sníva o veľkosti celku a ide poza bezprostredné potreby; o Európe, ktorá zahŕňa národy a osoby bez toho, aby sa hnala za teóriami a ideologickou kolonizáciou“. Svätý Otec si zaslúži byť vypočutý, kým nebude neskoro.