Anjel Pána: Bratské napomenutie je jedným z najväčších prejavov lásky

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium nám hovorí o bratskom napomínaní (porov. Mt 18, 15-20), ktoré je jedným z najväčších, ale zároveň najnáročnejších prejavov lásky. Nie je totiž jednoduché napomínať iných. Keď sa tvoj brat vo viere voči tebe previní, ty mu bez nevraživosti pomôž a napomeň ho. Pomôžeš mu tým, že ho napomenieš.

Žiaľ, klebety sú často to prvé, čo vzniká okolo tých, ktorí sa dopúšťajú omylov. V nich sa o chybe dozvedia všetci a so všetkými podrobnosťami, teda okrem toho, ktorého sa to týka! To nie je správne, bratia a sestry, a nepáči sa to ani Bohu. Nikdy sa neunavím opakovať, že klebety sú pohromou pre život jednotlivcov i spoločenstiev, pretože prinášajú rozdelenie, utrpenie, pohoršenie a nikdy nepomáhajú zlepšiť sa a ani rásť. Veľký duchovný majster, svätý Bernard hovorieval, že zbytočná zvedavosť a povrchné slová sú prvými stupňami na rebríku pýchy, ktorý nevedie nahor, ale nadol a zráža človeka k záhube a skaze (porov. Stupne pokory a pýchy).

Ježiš nás učí správať sa inak. Dnes hovorí: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami“ (v. 15). Hovor s ním „z očí do očí“, hovor s ním čestne, aby si uvedomil, kde robí chybu. A rob to pre jeho vlastné dobro, prekonaj hanbu a nájdi pravú odvahu, ktorá spočíva v tom, že ho nebudeš ohovárať, ale povieš mu veci do očí s miernosťou a láskavosťou.

Ale môžeme sa opýtať, čo ak to nestačí? Čo ak to nepochopí? Vtedy treba hľadať pomoc. Dajme si však pozor, nejde o takú pomoc, ktorú poskytuje skupina klebetníkov! Ježiš hovorí: „Priber si ešte jedného alebo dvoch“ (v. 16), teda ľudí, ktorí naozaj chcú pomôcť tej sestre či bratovi, ktorý sa mýli.

Čo ak to stále nechápe? Potom, ako hovorí Ježiš, zapojte do toho spoločenstvo. Ale aj tu si to ujasnime: neznamená to pranierovať človeka, verejne ho zahanbiť, ale skôr zjednotiť úsilie všetkých, aby mu pomohli zmeniť sa. Ukazovať na ľudí prstom nie je dobré, v skutočnosti to často sťažuje človeku, ktorý sa previnil, uznať si chybu. Spoločenstvo mu skôr musí dať pocítiť, že hoci odsudzuje chybu, je mu nablízku modlitbou a náklonnosťou, vždy pripravené ponúknuť odpustenie, pochopenie a nový začiatok.

Pýtajme sa teda sami seba: Ako zaobchádzam s tým, ktorý sa previnil proti mne? Držím to v sebe a hromadím v sebe zášť? Tak často prichádza veta, „za to mi zaplatíš...“ Nachádzam kvôli tomu dôvod, aby som o ňom hovoril za chrbtom? „Vieš, čo ten urobil?“, a tak ďalej... Alebo naberiem odvahu a pokúsim sa s ním alebo s ňou porozprávať? Modlím sa za tú osobu, prosím o pomoc, aby som vedel konať dobro? A berú si naše spoločenstvá na starosť tých, ktorí padli, aby mohli opäť vstať a začať nový život? Ukazujú prstom alebo otvárajú náruč? Čo robíš ty: ukazuješ prstom alebo otváraš náruč?

Nech nám Panna Mária, ktorá neprestávala milovať, aj keď počula, ako ľudia odsudzujú jej Syna, pomáha vždy hľadať cestu dobra.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, sr. Zuzana Škrinárová, SSS)