Pápež misionárom: Nechajte sa strhnúť súcitom Kristovho Srdca

Miroslava Holubíková - Vatikán

„Od samého začiatku vás zakladateľ považoval za misionárov, ktorí sa zaviazali, že budú vo svete ohlasovať Božiu lásku, aby od ľudí získali odpoveď lásky“ pripomenul pápež František v úvode audiencie takmer stovke členov Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ďalej pápež uviedol, že „je krásne“, že sa nechávajú viesť na ceste kapituly evanjeliovým príbehom z Emauz (porov. Lk 24, 13 - 35), pretože v ňom môžu spozorovať „tri základné postoje“ ich „charizmy a misijného nasadenia“: spoznať Ježišovo Srdce prostredníctvom evanjelia; prehĺbiť Jeho posolstvo v bratskom zdieľaní; ohlasovať ho všetkým v radosti z misie. Pápež vysvetlil:

„Po prvé: spoznať Ježišovo Srdce prostredníctvom evanjelia, to znamená rozjímaním o jeho živote. Práve tam sa totiž naďalej stáva naším spoločníkom na cestách (porov. v. 25-27). Páter Chevalier rád definoval evanjelium ako knihu ‚Najsvätejšieho Srdca‘, pričom všetkých pozýval, aby v ňom kontemplovali lásku, s ktorou sa Spasiteľ nechal dotknúť všetkou chudobou, šťastný, že môže vyliať nehu a súcit svojho Srdca na maličkých a chudobných, trpiacich, hriešnikov a všetky biedy ľudstva. Navyše vysvetlenie Písma, ktoré Ježiš ponúka učeníkom z Emauz na ceste, nie je teoretické: je to priame svedectvo Toho, ktorý naplnil to, o čom hovorí, milujúc Otca a svojich bratov a sestry až po kríž, prijímajúc na svojom tele rany po klincoch a nechajúc si prebodnúť Srdce z čistej lásky.(...)“

„Aby sa tento silný zážitok stal svetlom na cestu, musí prejsť aj obohatením zdieľania sa, a tu je - pokračoval ďalej Svätý Otec - druhý prvok, teda prehĺbenie Slova v bratskom zdieľaní:

„V Emauzách sa učeníci hneď po tom, ako spoznali Ježiša, v úžase navzájom pýtajú, čo zažili (porov. v. 32). Je to výzva aj pre nás, aby sme si navzájom darovali úžas, ktorý sa rodí v srdci pri stretnutí s Pánom. (...) Preto vás aj pri práci tejto kapituly, ako aj pri bežnom rozlišovaní vašich spoločenstiev, pozývam, aby ste bratské zdieľanie stretnutia s Kristom v Slove, vo sviatostiach a v živote vždy kládli za základ všetkého a pred všetko ostatné. Potom budete schopní konštruktívne riešiť aj tie najnaliehavejšie problémy.“

A napokon pápež vysvetlil tretí aspekt ich charizmy, ktorým je radostné ohlasovanie:

„Emauzskí učeníci ihneď odchádzajú, vracajú sa do Jeruzalema a rozprávajú, čo sa stalo (porov. v. 33-35). Ako motto pre svoju kapitulnú prácu ste si zvolili slová: „Od ega k echu“, teda od seba k spoločnému domovu, k rodine, k spoločenstvu, k stvoreniu. Je to silný výraz a záväzok pre vašu budúcnosť, najmä pre rozlišovanie nových typov služby, ktorým by ste sa mali otvoriť. O výzvy nie je núdza: svedčia o tom mučeníci vašej kongregácie a mnohé oblasti charity, v ktorých ste už boli povolaní pracovať na všetkých kontinentoch. Chudobní, migranti, mnohé biedy a nespravodlivosti, ktoré sa vo svete stále obnovujú, sa nás naliehavo pýtajú. Nebojte sa voči nim nechať strhnúť súcitom Kristovho Srdca; ako povedal váš zakladateľ, dovoľte mu, aby miloval skrze vás a prejavil svoje milosrdenstvo prostredníctvom vašej dobroty. (...) Prosím, nebojte sa nežnosti! Boží štýl možno vyjadriť tromi slovami: blízkosť, súcit a nežnosť.“

Pred záverečným požehnaním pápež Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ešte upozornil, aby „utekali pred smútkom, ktorý je červom ničiacim osobný a zasvätený život“ ! Nie pred dobrým smútkom pokánia, ale tým ničiacim, ktorý „zráža k zemi“.