Pápež: Potrebujeme ľudí nákazlivých svätosťou ako sv. Ružena z Viterba

Zuzana Klimanová - Vatikán

Ide o spolok, ktorý má na starosti tzv. stroj či vežu sv. Ruženy používanú pri procesii počas osláv výročia prenesenia tela svätice 4. septembra (1258), ktoré bolo pri exhumácii aj po siedmich rokoch od jej smrti nájdené ako neporušené. Od roku 2013 je veža sv. Ruženy uznaná UNESCOm ako „nehmotné dedičstvo ľudstva“. Spolok zároveň vykonáva aj početné charitatívne a kultúrne aktivity.

Ako v odovzdanom príhovore vysvetľuje Svätý Otec, „dnes má stroj sv. Ruženy podobu veže osvetlenej fakľami a elektrickými svetlami, vyrobenej z ľahkých kovov a moderných materiálov, ako je sklolaminát. Veža je vysoká asi tridsať metrov, váži viac než päť ton a na jej vrchole je socha svätice. Každý rok 3. septembra večer sa vo Viterbe veža vztýči a nesie sa v sprievode za prítomnosti mnohých pútnikov na pleciach asi stovky mužov nazývaných „Nosiči sv. Ruženy“ („Facchini di Santa Rosa“) ...cez uličky a námestia centra mesta, ponorených do tmy, v ktorej svieti iba veža sv. Ruženy.“

Pripomeňme, že sv. Ružena (1234-1252) žila v prvej polovici 13. storočia a patrila do svetského, tzv. Tretieho rádu františkánov. Zomrela len vo veku 18 rokov vo Viterbe – v meste vzdialenom od Ríma zhruba 100 km, ktoré bolo v tom čase sídlom pápeža. Táto mystička mala okrem iného dar zmierovať rozhnevané rodiny i osoby.

Už „vo veľmi mladom veku sa rozhodla pre absolútnu chudobu a oddanosť dobročinnej láske“, píše v príhovore pápež. Ako vysvetľuje, sv. Ružena „do svojej lásky k Ježišovi zapojila mnohých iných, až sa stala nepohodlnou pre verejné autority, ktoré ju spolu s jej rodinou vyhnali preč“. Bola „nepokojnou sväticou“, ktorou takú urobil Duch Svätý, spomína pápež a zdôrazňuje:

„Takýchto svätých potrebujeme aj dnes: ľudí, ktorí nesedia v papučiach na gauči, ale horia neudržateľnou túžbou žiť a ohlasovať evanjelium, vášnivo sa stávajú nákazlivými vo svätosti (porov. Gaudete et exsultate, 129; 138).“