Pápež František: Ostávať v Pánovi znamená rásť
HOMÍLIA
Námestie sv. Marka, Benátky, 28. apríl 2024
Ježiš je vinič, my sme ratolesti. Boh, milosrdný a dobrý Otec, ako trpezlivý roľník, starostlivo pracuje, aby bol náš život naplnený ovocím. Preto nám Ježiš odporúča, aby sme si strážili neoceniteľný dar, ktorým je puto s ním, od ktorého závisí náš život a plodnosť. Naliehavo opakuje: „Ostaňte vo mne a ja vo vás... Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia“ (Jn 15, 4). Len ten, kto ostáva zjednotený s Ježišom, prináša ovocie. Pozastavme sa pri tom.
Ježiš sa chystá ukončiť svoje poslanie na zemi. Pri poslednej večeri s tými, ktorí budú jeho apoštolmi, im spolu s Eucharistiou dáva niekoľko kľúčových slov. Jedným z nich je práve toto: „ostaňte“, zachovajte si živé puto so mnou, zostaňte so mnou spojení ako ratolesti s viničom. Pomocou tohto obrazu Ježiš preberá biblickú metaforu, ktorú ľudia dobre poznali a s ktorou sa stretávali aj v modlitbe, ako v žalme, ktorý hovorí: „Bože zástupov, vráť sa! / Zhliadni z neba, podívaj sa / a navštív túto vinicu“ (Ž 80, 15). Izrael je vinica, ktorú Pán vysadil a o ktorú sa stará. A keď ľud neprináša ovocie lásky, ktoré Pán očakáva, prorok Izaiáš formuluje obžalobu práve pomocou podobenstva o roľníkovi, ktorý obrábal svoju vinicu, očistil ju od kameňov, vysadil pekný vinič a očakával, že bude rodiť dobré víno, ale namiesto toho prináša len nezrelé hrozno. A prorok uzatvára: „Bo vinicou Pána zástupov / je dom Izraela; / obyvatelia Júdu / jeho sadom rozkošným. / On čakal na právo / a hľa, bezprávie, / na spravodlivosť / a hľa, kvílenie“ (Iz 5, 7). Sám Ježiš, nadväzuje na Izaiáša, rozpráva dramatické podobenstvo o vraždiacich vinohradníkoch, čím zdôrazňuje kontrast medzi trpezlivým Božím dielom a odmietnutím zo strany jeho ľudu (porov. Mt 21, 33 - 44).
Teda kým podobenstvo o viniči vyjadruje Božiu láskyplnú starostlivosť o nás, na druhej strane nás varuje, pretože ak toto puto s Pánom prerušíme, nemôžeme prinášať ovocie dobrého života a sami sme v nebezpečenstve, že sa staneme suchými ratolesťami. Je to nepekné, zostať suchými ratolesťami, ktoré budú vyhodené.
Bratia a sestry, na pozadí obrazu, ktorý použil Ježiš, myslím aj na dlhú históriu, ktorá spája Benátky s prácou vo viniciach, s výrobou vína. Myslím na starostlivosť mnohých vinohradníkov a početné vinice, ktoré vyrástli na ostrovoch lagúny a v záhradách medzi mestskými chodníčkami, a na tie, ktoré zapojili mníchov do výroby vína pre svoje komunity. V rámci tejto spomienky nie je ťažké pochopiť posolstvo podobenstva o viniči a ratolestiach: viera v Ježiša, puto s ním, nezväzuje našu slobodu, ale naopak, otvára nás prijatiu miazgy Božej lásky, ktorá znásobuje našu radosť, stará sa o nás s ochotou dobrého vinohradníka a rodí výhonky aj vtedy, keď pôda nášho života vysychá. Často sa naše srdce stáva neúrodným.
Metaforu, ktorá vyšla z Ježišovho srdca, však môžeme čítať aj v myšlienkach na toto mesto postavené na vode, ktoré je pre svoju jedinečnosť považované za jedno z najpôsobivejších miest na svete. Benátky sú prepojené s vodou, na ktorej stoja, a bez starostlivosti a ochrany tohto prírodného prostredia by možno aj prestali existovať. Tak je to aj s naším životom: aj my, od nepamäti ponorení do prameňov Božej lásky, sme boli obnovení v krste, sme znovuzrodení k novému životu vodou a Duchom Svätým a včlenení do Krista ako ratolesti do viniča. V nás prúdi miazga tejto lásky, bez ktorej sa stávame suchými ratolesťami, ktoré neprinášajú ovocie. Blahoslavený Ján Pavol I., keď bol patriarchom tohto mesta, raz povedal, že Ježiš „prišiel, aby priniesol ľuďom večný život [...]“. A pokračuje: „Tento život je v ňom a prechádza z neho na jeho učeníkov, ako miazga stúpa z kmeňa na ratolesti viniča. Je to čerstvá voda, ktorú on dáva ako stále prýštiaci prameň“ (A. Luciani, Venezia 1975-1976. Opera Omnia. Discorsi, scritti, articoli, zv. VII, Padova 2011, 158).
Bratia a sestry, to je to, na čom záleží: ostávať v Pánovi, prebývať v ňom. Zamyslime sa nad tým na chvíľu: zotrvávať v Pánovi, prebývať v ňom. A toto sloveso - ostávať – sa neinterpretuje ako niečo statické, akoby nám chcelo povedať, aby sme stáli na mieste, zaparkovaní v pasivite. V skutočnosti nás vyzýva, aby sme sa dali do pohybu, pretože ostávať v Pánovi znamená rásť. Vždy zostávať v Pánovi, znamená rásť, rásť vo vzťahu s Ním, viesť s Ním rozhovor, prijímať jeho slovo, nasledovať ho na ceste Božieho kráľovstva. Ide teda o to, aby sme sa vydali na cestu za Ním: ostať v Pánovi a kráčať, vydať sa na cestu za Ním, aby sme sa nechali vyprovokovať jeho evanjeliom a stali sa svedkami jeho lásky.
Preto Ježiš hovorí, že kto ostáva v ňom, prináša ovocie. A nie je to len tak hocijaké ovocie! Ovocím ratolestí, do ktorých prúdi šťava, je hrozno a z hrozna pochádza víno, ktoré je mesiášskym znamením par excellence. Ježiš, Mesiáš poslaný Otcom, totiž prináša víno Božej lásky do ľudského srdca a napĺňa ho radosťou a nádejou.
Drahí bratia a sestry, toto je ovocie, ktoré sme povolaní prinášať v našom živote, v našich vzťahoch, na miestach, ktoré denne navštevujeme, v našej spoločnosti, v našej práci. Ak sa dnes pozrieme na toto mesto Benátky, obdivujeme jeho očarujúcu krásu, ale zároveň nás znepokojujú mnohé problémy, ktoré ho ohrozujú: klimatické zmeny, ktoré majú vplyv na vody lagúny a na územie; krehkosť budov, kultúrneho dedičstva, ale aj ľudí; ťažkosti s vytváraním prostredia, ktoré je v súlade s prevádzkovaním cestovného ruchu, a tiež všetko to, čo tieto skutočnosti môžu spôsobiť v zmysle naštrbených sociálnych vzťahov, individualizmu a osamelosti.
A my kresťania, ktorí sme ratolesťami spojenými s viničom, viničom Boha, ktorý sa stará o ľudstvo a stvoril svet ako záhradu, aby sme v nej mohli kvitnúť a rozkvitať, my kresťania, ako na to odpovieme? Ak zostaneme zjednotení s Kristom, budeme schopní prinášať ovocie evanjelia v realite, v ktorej žijeme: ovocie spravodlivosti a pokoja, ovocie solidarity a vzájomnej starostlivosti; voľbu starostlivosti o životné prostredie, ale aj o ľudské dedičstvo: nezabúdajme na dedičstvo ľudstva, na našu ľudskú prirodzenosť, ktorú si vzal Boh, aby kráčal s nami. Potrebujeme, aby sa naše kresťanské komunity, naše štvrte, naše mestá stali pohostinnými, prívetivými a inkluzívnymi miestami. A Benátky, ktoré boli vždy miestom stretnutia a kultúrnej výmeny, sú povolané byť znamením krásy prístupnej všetkým, počnúc tými poslednými, znamením bratstva a starostlivosti o náš spoločný domov. Benátky, zem, ktorá nás robí bratmi. Vďaka.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.