Pápež historikom: Buďte dobrými a oddanými služobníkmi pravdy

Miroslava Holubíková – Vatican News

Pápež František povzbudil prítomných hostí, aby pokračovali v spolupráci s výskumníkmi po celom svete, pretože si tak „rozširujú vedecké a ľudské vzťahy a vyhýbajú sa formám mentálnej a inštitucionálnej uzavretosti“. Podľa jeho slov „tento štýl pomáha rozvíjať tzv. kultúrnu diplomaciu, ktorá je dnes potrebná v kontexte nebezpečného globálneho konfliktu, ktorému sa nedá len nečinne prizerať“. Ďalej pápež pokračoval:

„O vzťahu medzi Cirkvou a historikmi rád uvažujem v zmysle blízkosti. Medzi Cirkvou a históriou je skutočne dôležitý vzťah. Sv. Pavol VI. (...) videl privilegované miesto stretnutia medzi Cirkvou a historikmi v spoločnom hľadaní pravdy a spoločnej službe pravde. Tu sú slová, ktoré adresoval historikom: „Hlavný bod stretnutia sa nachádza [...] medzi náboženskou pravdou, ktorej depozitárom je Cirkev, a historickou pravdou, ktorej ste dobrými a oddanými služobníkmi: celá stavba kresťanstva, jeho učenie, jeho morálka a jeho bohoslužba, to všetko sa napokon opiera o svedectvo. Kristovi apoštoli vydávali svedectvo o tom, čo videli a počuli.“ (Príhovor k účastníkom valného zhromaždenia Medzinárodného výboru pre historické vedy, 3. júna 1967).

Pápež František historikov vyzval, aby spoločne „budovali civilizáciu stretnutia“ a povzbudil ich:

„Je krásne, že vy, sedemdesiat rokov od svojho vzniku, vydávate svedectvo o tom, že s nadšením prežívate prostredníctvom svojich štúdií obnovujúcu skúsenosť služby jednote, zloženej a harmonickej jednote, ktorú nám Duch Svätý ukazuje na Turíce.

Pred šesťdesiatimi rokmi, na tej Duchom Svätým požehnanej udalosti, ktorou bol Druhý vatikánsky koncil, sv. Pavol VI. vyslovil slová, ktoré znejú ako varovanie pred akýmkoľvek pochlebovaním samoľúbej cirkevnej sebareferencie, pred ktorou treba chrániť vašu službu, keď povedal: „Nech si nikto  nemyslí, že Cirkev sa zaoberá sama sebou, aby bola spokojná sama so sebou, a zabúda tak na Krista, od ktorého všetko dostáva, ktorému za všetko vďačí, ako aj na ľudstvo, ktorému má slúžiť a ktorému sa narodila. Cirkev stojí uprostred medzi Kristom a ľudským spoločenstvom, (...) neustále sa usiluje byť celá z Krista, v Kristovi, pre Krista, byť celá z ľudí, medzi ľuďmi, pre ľudí, byť skutočne pokorným prostredníkom medzi božským Spasiteľom a ľudstvom“. (Príhovor na otvorenie tretieho zasadania Druhého vatikánskeho ekumenického koncilu, 14. septembra 1964, 17).

Na záver Svätý Otec členom Pápežského výboru pre historické vedy vyjadril žičenie:

„K vašim sedemdesiatym narodeninám vám želám, aby ste svoju prácu prispôsobili týmto slovám: nech vás vaše historické štúdie urobia majstrami v ľudskosti a služobníkmi ľudskosti. Vám a vašim blízkym srdečne udeľujem svoje požehnanie a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. Ďakujem.“