Pápež: Stavať mladých proti seniorom je neprijateľnou manipuláciou

Zuzana Klimanová – Vatican News

Pápež v posolstve, ktoré vyšlo v utorok 14. mája, zdôrazňuje, že v Biblii nachádzame istotu o Božej blízkosti v každom 

období života človeka. Ako píše, „môžeme si byť istí, že nám Boh bude nablízku aj v starobe, a to tým skôr, že v Biblii je starnutie znakom požehnania“.

Svätý Otec však poukazuje na svoju skúsenosť z návštev starších ľudí v domovoch dôchodcov v Buenos Aires, ktorých rodina neprišla pozrieť niekedy aj niekoľko mesiacov. Starší ľudia však zostávajú sami aj v dôsledku emigrácie blízkych či vojnových konfliktov, konštatuje pápež: „V mestách a dedinách zničených vojnou zostáva mnoho starších ľudí osamelých, ako jediná známka života v oblastiach, kde zdanlivo vládne opustenosť a smrť.“

Stavanie generácií proti sebe je otráveným ovocím kultúry zrážky

Petrov nástupca poukazuje aj na časté obviňovanie starých ľudí že „kradnú budúcnosť mladým“. „Je napríklad rozšírený názor, že starší ľudia zaťažujú mladých nákladmi na starostlivosť, ktorú potrebujú, a tým odoberajú zdroje na rozvoj krajiny, a teda aj mladým. (...) Akoby pre zvýhodnenie mladých bolo potrebné zanedbávať starších alebo ich dokonca potláčať. Stavanie generácií proti sebe je klamstvom a otráveným ovocím kultúry zrážky (cultura dello scontro). Stavanie mladých proti starým je neprijateľnou manipuláciou.“

Pápež tiež zdôrazňuje, že „osamelosť a vyraďovanie starších ľudí nie je ani náhodné, ani nevyhnutné, ale je výsledkom rozhodnutí - politických, ekonomických, sociálnych i osobných -, ktoré neuznávajú nekonečnú dôstojnosť každého človeka“. Ako dodáva Svätý Otec, „horšie je, že často sa tejto mentalite podriaďujú aj samotní starší ľudia, ktorí dospejú k tomu, že sa považujú za príťaž a chcú ustúpiť do úzadia.

Ilúzia individualizmu sa v starobe rúca

„Spolupatričnosť je v kríze a presadzujú sa individuality; posun od „my“ k „ja“ sa zdá byť jedným z najzreteľnejších znakov našej doby“, konštatuje pápež a poukazuje na to, že s pribúdajúcim vekom a s ubúdajúcimi silami sa ilúzia individualizmu – teda že nikoho nepotrebujeme a že môžeme žiť bez väzieb - rúca. „Človek naopak zisťuje, že potrebuje všetko, avšak teraz je sám, bez pomoci, bez niekoho, na koho by sa mohol spoľahnúť. Je to smutné zistenie, ku ktorému mnohí dôjdu až, keď je neskoro.“

Kráčajme v stopách biblickej Rút

V posolstve pápež dáva do pozornosti príbeh z biblickej Knihy Rút. Noemi, ktorá prišla o manžela i  synov, sa aj napriek strachu zo samoty rozhodne navrhnúť svojim dvom ovdoveným nevestám, aby sa vrátili do svojich pôvodných krajín a do svojich domovov. Rút „nemá strach spochybniť zvyky“ a zaužívané vnímanie skutočnosti a s odvahou zostane po boku postaršej Noemi, ktorá ju potrebuje. Svätý Otec v tejto súvislosti zdôrazňuje:

„Nás všetkých - závislých od myšlienky, že samota je nevyhnutný osud - Rút učí, že na výzvu „Neopúšťaj ma!“ je možné odpovedať „Neopustím ťa!“. Rút neváha vyvrátiť to, čo sa zdá byť nemennou realitou: život osamote nemôže byť jedinou alternatívou! Nie je náhoda, že Rút - tá, ktorá zostáva v blízkosti staršej Noemi - je predkom Mesiáša...“

Ak budeme nablízku seniorom, budeme požehnaní

„Rútina sloboda a odvaha nás pozývajú kráčať po novej ceste: kráčajme v jej stopách, vydajme sa spolu s touto mladou cudzinkou i seniorkou Noemi, nebojme sa zmeniť naše zvyklosti a predstaviť si inú budúcnosť pre našich seniorov.“

Pápež ďakuje všetkým, ktorí sa starajú o starších. Ako vysvetľuje, „Rút sa rozhodla byť Noemi nablízku a bola požehnaná ... Platí to vždy a pre každého: ak budeme nablízku starým ľuďom a budeme si uvedomovať ich nezastupiteľnú úlohu v rodine, v spoločnosti i v Cirkvi, aj my dostaneme veľa darov, veľa milostí, mnoho požehnania!“