Pápežov sen o Jubileu: Umlčať zbrane, zrušiť trest smrti a odpustiť dlhy

Salvatore Cernuzio – Vatican News

Pápež vzýva nádej ako dar v Jubilejnom roku 2025 pre svet poznačený stretom zbraní, smrťou, ničením, nenávisťou voči blížnemu, hladom, „ekologickým dlhom“, či nízkou pôrodnosťou. Nádej je balzamom, ktorý chce pápež František rozotrieť na rany ľudstva utláčaného „brutalitou násilia“ alebo v zajatí exponenciálneho rastu chudoby. Spes non confundit (Nádej nezahanbuje), je názov buly o jubileu, ktorú dnes popoludní, 9. mája, pápež počas druhých vešpier slávnosti Nanebovstúpenia Pána predniesol cirkvám všetkých kontinentov. Bula je rozdelená do 25 bodov, obsahuje prosby, návrhy, výzvy za väzňov, chorých, starých, chudobných, mladých a oznamuje novinky Svätého roka, ktorého témou budú „Pútnici nádeje“.

Spoločný dátum Veľkej noci

Pápež František v dokumente pripomína dve významné výročia: v roku 2033 oslavu dvojtisíceho výročia vykúpenia a 1700. výročie prvého veľkého ekumenického koncilu v Nicei, ktorý sa okrem iných tém zaoberal aj datovaním Veľkej noci. Aj dnes „rôzne stanoviská“ bránia sláveniu „zakladajúcej udalosti viery“ v ten istý deň, rímsky biskup zdôrazňuje a pripomína, že „vďaka prozreteľnosti sa tak stane práve v roku 2025“ (17).

Nech je to výzva pre všetkých kresťanov Východu a Západu, aby urobili rozhodný krok k jednote okolo spoločného dátumu Veľkej noci.

Otvorenie svätých brán

Uprostred týchto „veľkých krokov“ pápež nariadil, aby sa Svätá brána Baziliky svätého Petra otvorila 24. decembra 2024. V nasledujúcu nedeľu 29. decembra pápež otvorí Svätú bránu v Bazilike svätého Jána Lateránskeho; 1. januára 2025, na slávnosť Panny Márie Bohorodičky, Svätú bránu v Bazilike Santa Maria Maggiore a 5. januára Svätú bránu v Bazilike svätého Pavla za hradbami. Tieto tri brány budú zatvorené pred nedeľou 28. decembra budúceho roku. Jubileum sa skončí zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra 6. januára 2026. (6)

Znamenia časov

Svätý Otec František dúfa, že „prvé znamenie nádeje“ v Jubilejnom roku „sa premietne do mieru pre svet, ktorý sa opäť ocitol ponorený do tragédie vojny“.

Nezabudnuteľné drámy minulosti sa opakujú, ľudstvo prechádza novou a ťažkou skúškou, ktorá vidí mnoho populácií utláčaných brutalitou násilia. Čo týmto národom ešte chýba, čo ešte neutrpeli? Ako je možné, že ich zúfalé volanie o pomoc nepodnecuje vodcov národov, aby chceli ukončiť príliš veľa regionálnych konfliktov, vedomí si dôsledkov, ktoré môžu nastať na celom svete? Je príliš veľká vec, aby sme snívali o tom, že zbrane zmĺknu a prestanú prinášať ničenie a smrť? (8)

Apel na pôrodnosť

Pápež František sa so znepokojením pozerá na „pokles pôrodnosti“ v rôznych krajinách a z rôznych dôvodov: „frenetické tempo života“, „obavy o budúcnosť“, „nedostatok pracovných záruk a sociálnej ochrany“, „sociálne modely“, v ktorých prevláda honba za ziskom a nie za vzťahmi. Podľa pápeža je „naliehavo potrebná“ „presvedčivá podpora“ zo strany veriacich a občianskej spoločnosti pre „túžbu“ mladých ľudí plodiť nové deti, aby budúcnosť mohla byť skrášlená „úsmevom toľkých malých chlapcov a dievčat, ktorí prídu zaplniť až príliš veľa prázdnych kolísok“. (9)

Za úctu k väzňom, dôstojné podmienky, zrušenie trestu smrti

Pápež František ďalej naliehavo vyzýva na „hmatateľné znamenia nádeje“ pre väzňov. Vládam navrhuje „formy amnestie alebo odpustenia trestu“, ako aj „cesty opätovného začlenenia do spoločnosti“. Petrov nástupca predovšetkým vyzýva na „dôstojné podmienky pre uväznených, dodržiavanie ľudských práv“ a „zrušenie trestu smrti“. (10) Aby ponúkol väzňom konkrétny znak blízkosti, pápež sám otvorí Sväté dvere vo väznici.

Nádej pre chorých a podnet pre mladých ľudí: „Nemôžeme ich sklamať".

Znamenia nádeje ponúka aj chorým, či už doma alebo v nemocnici: „Starostlivosť o nich je hymnom o ľudskej dôstojnosti“. (11) Nádej potrebujú aj mladí ľudia, ktorí veľmi často vidia, ako sa „ich sny rúcajú“.

Ilúzia drog, riziko priestupkov a honba za pominuteľnosťou v nich vyvolávajú zmätok viac ako v iných a zakrývajú krásu a zmysel života, čo spôsobuje, že skĺzavajú do temných priepastí a tlačí ich k sebadeštrukčným prejavom. (12) „Nemôžeme ich sklamať,“ napísal pápež František.

Nie predsudkom a uzatváraniu sa pred migrantmi

Pápež opäť žiada, aby očakávania migrantov „neboli zmarené predsudkami a uzavretosťou“.

Mnohým vyhnancom, utečencom a vysídlencom, ktorých kontroverzné medzinárodné udalosti nútia utekať, aby sa vyhli vojnám, násiliu a diskriminácii, treba zaručiť bezpečnosť a prístup k práci a vzdelaniu, ktoré sú nevyhnutnými nástrojmi na ich začlenenie do nového spoločenského kontextu. (13)

Počet chudobných ľudí vo svete je poburujúci

Pápež v bule nezabúda na množstvo starších ľudí, ktorí zažívajú samotu a opustenosť. Nezabúda ani na „miliardy“ chudobných ľudí, ktorí „nemajú základné životné potreby“ a „trpia vylúčením a ľahostajnosťou mnohých“. Podľa Svätého Otca je „škandalózne“, že chudobní tvoria väčšinu obyvateľstva sveta, ktorá je „obdarená obrovskými zdrojmi, a tie sú zväčša určené na zbrojenie“. (15) Následne vyzýva na prílev štedrosti od tých, ktorí majú bohatstvo a obnovuje svoju výzvu na založenie „Svetového fondu na konečné odstránenie hladu“ z peňazí určených na vojenské výdavky. (16)

Odpustenie dlhov chudobných krajín

Ďalšia úprimná výzva je adresovaná bohatším krajinám, aby sa „rozhodli odpustiť dlhy krajín, ktoré ich nikdy nebudú môcť splatiť“. „Je to otázka spravodlivosti,“ píše pápež František, „ktorú dnes ešte zhoršuje nová forma nespravodlivosti“, akou je „ekologický dlh“, najmä medzi Severom a Juhom. (16)

Svedectvo mučeníkov

V bule o Jubilejnom roku pápež pozýva pozrieť sa na svedectvo mučeníkov, patriacich k rôznym kresťanským tradíciám, a vyjadruje želanie, aby počas Svätého roka „nechýbalo ekumenické slávenie“. (20)

Význam spovede a služba misionárov milosrdenstva

Pápež František ďalej hovorí o sviatosti pokánia a oznamuje pokračovanie služby Misionárov milosrdenstva, ktorá bola zriadená počas mimoriadneho jubilea. Žiada biskupov, aby ich poslali na miesta, kde „je nádej vystavená skúške“ alebo kde „je pošliapavaná dôstojnosť osoby“. (23)

Pozvanie východným a pravoslávnym cirkvám

Pápež adresuje „osobitné pozvanie“ veriacim východných cirkví, ktorí „veľa trpeli, často až po hranicu smrti, pre svoju vernosť Kristovi a Cirkvi“. Títo bratia „sa musia cítiť osobitne vítaní v Ríme, ktorý je Matkou aj pre nich“. Myslite aj na pravoslávnych bratov a sestry, ktorí už prežívajú „púť krížovej cesty“, nútení opustiť svoju vlasť kvôli násiliu a nestabilite.

Modlitebné zastavenie pri mariánskych svätyniach

Svätý Otec František tiež pozýva pútnikov prichádzajúcich do Ríma, aby sa pomodlili v mariánskych svätyniach a vzývali ochranu Panny Márie, aby tak „zakúsili blízkosť najláskavejšej z matiek, ktorá nikdy neopúšťa svoje deti“. (24)

Preklad Martin Jarábek