Anjel Pána: Boh nemá predsudky, nedáva etikety, miluje všetkých

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium dnešnej liturgie nám hovorí o dvoch zázrakoch, ktoré akoby boli navzájom prepojené. Kým Ježiš ide do domu Jaira, jedného z predstavených synagógy, pretože jeho malá dcéra je vážne chorá, cestou sa žena trpiaca na krvotok dotýka jeho šiat a on sa zastavuje, aby ju uzdravil. Medzitým oznamujú, že Jairova dcéra zomrela, ale Ježiš sa nezastavuje, prichádza do domu, ide do izby dievčiny, berie ju za ruku, dvíha ju a vracia jej život (Mk 5, 21 - 43). Dva zázraky, jeden uzdravenia a druhý vzkriesenia.

O týchto dvoch zázrakoch sa rozpráva v jednej epizóde. Obe sa dejú prostredníctvom fyzického kontaktu. Žena sa dotýka Ježišových šiat a Ježiš berie dievča za ruku. 

Prečo je tento „dotyk“ dôležitý? Pretože tieto dve ženy - jedna preto, že krváca, a druhá preto, že je mŕtva - sú považované za nečisté, a preto s nimi nemôže dôjsť k fyzickému kontaktu. Namiesto toho sa Ježiš nechá dotknúť a nebojí sa dotknúť. Ježiš sa nechá dotknúť a nebojí sa dotknúť. Okrem toho, že fyzicky uzdravuje, Ježiš spochybňuje náboženský omyl, podľa ktorého Boh oddeľuje čistých na jednu stranu a nečistých na druhú. Naopak, Boh toto rozdelenie nerobí, pretože všetci sme jeho deti a nečistota nepochádza z jedla, choroby, ba ani zo smrti, ale nečistota pochádza z nečistého srdca.

Naučme sa toto: tvárou v tvár utrpeniu tela a ducha, zraneniam duše, situáciám, ktoré nás drvia, a dokonca aj tvárou v tvár hriechu si Boh voči nám nedrží odstup, Boh sa nehanbí za nás, neodsudzuje nás, naopak, približuje sa, aby sa nechal dotknúť a dotkol sa nás, a aby nás pozdvihol zo smrti. Vždy nás berie za ruku a hovorí: dcéra, syn, vstaň! (porov. Mk 5, 41).

Napreduj, kráčaj vpred! „Pane, som hriešnik“. Napreduj ďalej, stal som sa hriešnikom pre teba, aby som ťa zachránil. „Ale ty, Pane, nie si hriešnik“ Nie, ale ja som znášal všetky následky hriechu, aby som ťa zachránil. Toto je krásne.

Upevnime si v srdci tento obraz, ktorý nám dáva Ježiš: Boh je ten, ktorý ťa berie za ruku a dvíha ťa, ten, ktorý sa nechá dotknúť tvojou bolesťou a dotkne sa ťa, aby ťa uzdravil a prinavrátil ti život. On nikoho nediskriminuje, pretože miluje všetkých.

A tak sa môžeme pýtať sami seba: veríme, že Boh je taký? Dovolíme, aby sa nás Pán dotkol, svojím slovom, svojou láskou? Vstupujeme do vzťahu s našimi bratmi a sestrami, podávame im ruku, aby vstali, alebo si udržiavame odstup a označujeme ľudí podľa nášho vkusu a našich preferencií? My nálepkujeme ľudí. Položím vám otázku: „Nálepkuje Boh, Pán Ježiš, ľudí?“ Každý nech si odpovie. „Nálepkuje Boh ľudí? A ja? Neustále nálepkujem ľudí?“

Bratia a sestry, hľaďme na Božie srdce, nech Cirkev a spoločnosť nikoho nevylučujú, nech nikoho nepovažujú za „nečistého“, nech je každý so svojím vlastným príbehom prijatý a milovaný bez nálepiek a predsudkov, nech je milovaný bez prídavkov.

Modlime sa k presvätej Panne Márii: ona, ktorá je Matkou nehy, nech sa prihovára za nás a za celý svet.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek, Miroslava Holubíková)