Pápež František: Eucharistia je prítomnosť Ježiša medzi nami

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Svätá omša na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, 2. júna 2024

„Vzal chlieb a dobrorečil“ (Mk 14, 22). Týmto spôsobom sa začína rozprávanie o ustanovení Eucharistie v evanjeliu svätého Marka. A práve z tohto Ježišovho príkladu – z požehnania chleba - by sme mohli vychádzať pri uvažovaní o troch rozmeroch tajomstva, ktoré slávime: vďakyvzdanie, spomienka a prítomnosť. 

Po prvé: Vďakyvzdanie. Slovo „Eucharistia“ v skutočnosti znamená „vzdávanie vďaky“. „Ďakujeme“ Bohu za jeho dary, a v tomto zmysle je znamenie chleba dôležité. Je to každodenný pokrm, s ktorým prinášame na oltár všetko, čo sme a čo máme: život, práce, úspechy, ale aj neúspechy, čo symbolizuje krásny zvyk v niektorých kultúrach zdvihnúť a pobozkať chlieb, keď spadne na zem: pripomenúť si, že je príliš vzácny na to, aby sme ho vyhodili, aj keď už spadol. Eucharistia nás teda učí dobrorečiť, Božie dary prijímať a bozkávať vždy s vďakou, a to nielen pri slávení, ale aj v živote.

Napríklad tým, že nebudeme mrhať vecami a talentami, ktoré nám Pán dal. Ale aj tým, že odpúšťame a pozdvihujeme tých, ktorí sa dopúšťajú chýb a padajú pre slabosť alebo omyl: pretože všetko je dar a nič sa nesmie stratiť, pretože nikto nesmie zostať na mŕtvom bode a každý musí mať šancu vstať a vrátiť sa na správnu cestu. A to môžeme robiť aj v našom každodennom živote, keď svoju prácu vykonávame s láskou, starostlivosťou, precíznosťou, ako dar a poslanie. A vždy pomáhať tým, ktorí padli: len vtedy sa môžete pozrieť na človeka zhora: keď mu chcete pomôcť opäť sa postaviť. A to je naše poslanie. K vzdávaniu vďaky by sme určite mohli pridať ešte mnoho ďalších vecí. Sú to dôležité „eucharistické“ postoje, pretože nás učia chápať hodnotu toho, čo robíme a čo ponúkame.

Prvé bolo vzdávanie vďaky. Po druhé je „požehnávať chlieb“, čo znamená pripomínať si. Avšak, čo konkrétne? Pre staroveký Izrael to bola spomienka na oslobodenie z egyptského otroctva a začiatok exodu do zasľúbenej zeme. Pre nás je to prežívanie Kristovho veľkonočného prechodu, jeho umučenia a zmŕtvychvstania, ktorými nás oslobodil od hriechu a smrti. Aby sme si pripomenuli svoj život, aby sme si pripomenuli svoje úspechy, aby sme si pripomenuli svoje chyby, aby sme si pripomenuli tú vystretú ruku Pána, ktorá nám vždy pomáha pozdvihnúť sa, aby sme si pripomenuli Pánovu prítomnosť v našom živote.

Sú ľudia, ktorí hovoria, že slobodný je ten, kto myslí len na seba, kto si užíva život a kto si s ľahostajnosťou a možno aj s aroganciou robí, čo chce, napriek iným. To však nie je sloboda: je to skryté otroctvo, ktoré z nás robí ešte väčších otrokov. Slobodu nenájdeme v trezoroch tých, ktorí si hromadia pre seba, ani na pohovkách tých, ktorí sa lenivo oddávajú odriekaniu a individualizmu: slobodu nájdeme vo večeradle, kde sa skláňame pred svojimi bratmi a sestrami nie z iného motívu ako lásky, aby sme im ponúkli svoju službu, svoj život ako „zachránení“.

Napokon, eucharistický chlieb je skutočná prítomnosť. A spolu s ňou nám hovorí o Bohu, ktorý nie je ďaleko a ktorý nie je žiarlivý, ale blízky a solidárny s človekom; ktorý nás neopúšťa, ale hľadá nás, čaká na nás a sprevádza nás, vždy až po to, že sa nám bezmocne odovzdáva do rúk.

A táto jeho prítomnosť nás tiež pozýva, aby sme sa priblížili našim bratom a sestrám všade tam, kde nás volá láska.

Drahí bratia a sestry, ako veľmi je v našom svete potrebný tento chlieb, jeho vôňa a závan, vôňa, ktorá chutí vďačnosťou, ktorá vonia slobodou a ktorá vonia blízkosťou! Každý deň vidíme príliš veľa ulíc, ktoré možno kedysi voňali po upečenom chlebe a ktoré sa kvôli vojne, sebectvu a ľahostajnosti zmenili na hromady trosiek! Je naliehavé vrátiť svetu dobrú a čerstvú vôňu chleba lásky, pokračovať v nádeji a obnove bez toho, aby sme sa unavili z toho, čo nenávisť ničí.

To je aj zmysel gesta, ktoré čoskoro urobíme eucharistickou procesiou: od oltára budeme niesť Pána pomedzi domy nášho mesta. Nerobíme to preto, aby sme sa predvádzali, ani aby sme sa vystatovali svojou vierou, ale aby sme všetkých pozvali k účasti na chlebe Eucharistie, na novom živote, ktorý nám daroval Ježiš. V tomto duchu uskutočnime procesiu. Ďakujem.

Preklad Martin Jarábek