Homília v Papue: Boh je blízko tým, ktorí sa cítia byť vzdialení

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Sv. omša, Port Moresby, štadión Sira Johna Guiseho, 8. septembra

Prvé slovo, ktoré nám dnes Pán adresuje, znie: „Vzchopte sa, nebojte sa!“ (Iz 35, 4). Prorok Izaiáš to hovorí všetkým malomyseľným. Týmto spôsobom povzbudzuje svoj ľud a aj uprostred ťažkostí a utrpenia ho vyzýva, aby hľadel hore, k horizontu nádeje a budúcnosti: Boh vás príde zachrániť, príde a v ten deň „sa otvoria oči slepých a uši hluchých“ (Iz 35, 5). 

Toto proroctvo sa naplnilo v Ježišovi. V rozprávaní svätého Marka sa zdôrazňujú najmä dve veci: odstup hluchonemého a Ježišova blízkosť.

Odstup hluchonemého. Tento muž sa nachádza v geografickej oblasti, ktorú by sme v dnešnom jazyku nazvali „periféria“. Územie Dekapola leží za Jordánom, ďaleko od náboženského centra, ktorým je Jeruzalem. Tento hluchonemý človek však prežíva aj iný druh odlúčenosti. Je vzdialený od Boha aj od ľudí, pretože nemôže komunikovať: je hluchý, a preto nemôže počuť iných, je nemý, a preto nemôže hovoriť s inými. Tento človek je odrezaný od sveta, je izolovaný, je väzňom svojej hluchoty a nemoty, a preto sa nemôže otvoriť druhým, aby s nimi komunikoval.

A tak môžeme tento stav hluchonemého vnímať aj v inom zmysle, pretože sa nám môže stať, že budeme odrezaní od spoločenstva a priateľstva s Bohom a s našimi bratmi a sestrami, keď viac ako naše uši a jazyk je zablokované srdce. Existuje vnútorná hluchota a nemota srdca, ktoré závisia od všetkého, čo nás uzatvára v nás samých, čo nás odrezáva od Boha a od druhých: sebectvo, ľahostajnosť, strach riskovať a zapojiť sa do niečoho, odpor, nenávisť a zoznam by mohol pokračovať. To všetko nás vzďaľuje: od Boha, vzďaľuje nás to od našich bratov aj od nás samých; a napokon nás to oberá o radosť zo života.

Na túto vzdialenosť, bratia a sestry, Boh odpovedá opačne, s Ježišovou blízkosťou. Vo svojom Synovi nám chce Boh ukázať predovšetkým toto: že je blízkym, súcitným Bohom, ktorému záleží na našom živote, ktorý prekonáva všetky vzdialenosti. A v úryvku z evanjelia skutočne vidíme, ako sa Ježiš vydáva na tieto vzdialené územia, opúšťa Judeu (porov. Mk 7, 31).

Ježiš svojou blízkosťou uzdravuje ľudskú nemotu a hluchotu: keď sa v skutočnosti cítime vzdialení alebo sa rozhodneme držať si odstup - odstup od Boha, odstup od našich bratov a sestier, odstup od tých, ktorí sú iní ako my -, vtedy sa uzatvárame, zabarikádujeme sa v sebe a nakoniec sa točíme len okolo svojho ega, sme hluchí k Božiemu slovu a volaniu blížneho, a preto nie sme schopní hovoriť s Bohom a blížnym.

A vy, bratia a sestry, ktorí obývate túto vzdialenú krajinu, možno si predstavujete, že ste oddelení, oddelení od Pána, oddelení od ľudí, a to nie je správne, nie: ste zjednotení, zjednotení v Duchu Svätom, zjednotení v Pánovi! A Pán každému z vás hovorí: „Otvor sa!“. Toto je najdôležitejšie: otvoriť sa Bohu, otvoriť sa bratom, otvoriť sa evanjeliu a urobiť z neho kompas nášho života.

Aj vám dnes Pán hovorí: „Vzchopte sa, nebojte sa, Papuánci! Otvorte sa! Otvorte sa radosti evanjelia, otvorte sa stretnutiu s Bohom, otvorte sa láske svojich bratov a sestier“. Nech nikto z nás nezostane hluchý a nemý pred týmto pozvaním. A nech vás na tejto ceste sprevádza blahoslavený Ján Mazzucconi: uprostred mnohých nepríjemností a nepriateľstva priniesol k vám Krista, aby nikto nezostal hluchý pred radostným posolstvom spásy a aby všetci rozviazali svoje jazyky a spievali o Božej láske. Kiež by to tak bolo aj dnes pre vás!

Preklad Martin Jarábek