Pápež František teatínom: Reformovali Cirkev tým, že zmenili svoj vlastný život

Martin Jarábek – Vatican News

V Bazilike sv. Petra 14. septembra 1524 sv. Kajetán a jeho prví spoločníci zložili prvé sľuby, pri 500. výročí tejto udalosti ich nasledovníkom pápež povedal:

„Bol to začiatok vášho rehoľného inštitútu, ktorý sa zrodil, aby praktizoval a podporoval ‚spoločný život, službu Bohu i bratom‘ a aby prispieval k reforme Cirkvi prostredníctvom vlastnej formácie podľa vzoru prvého apoštolského spoločenstva (porov. Mk 3, 13 - 15).“

Prvé sľuby sa odohrávali tak povediac na stavenisku, rúcala sa Konštantínova bazilika a staval sa nový chrám, preto Svätý Otec uviedol:

„Bratia, toto je obraz, ktorý nám pomáha zamyslieť sa nad tým, že ak chceme zostať verní svojmu poslaniu, musíme sa odvážne vydať na cestu obnovy. Je to zaujímavé: vernosť sa musí obnovovať. Nemôže existovať vernosť, ktorá sa neobnovuje, zostáva založená na starom, áno, ale zároveň je pripravená zbúrať to, čo už nie je potrebné, aby vybudovala niečo nové (porov. Lk 5, 36-39) poddajné Duchu a dôverujúce Prozreteľnosti. Toto je obnova.“

Na margo spoločenstva Petrov nástupca dodal:

„Na stavbe chrámu svätého Petra pracovali mnohí: slávni umelci, zruční remeselníci a množstvo robotníkov a robotníčok, mužov a žien, ktorí sa venovali tým najpokornejším prácam, zjednotení v tom istom úsilí, aby dali život novej stavbe. A aj to je dôležité znamenie: prívetivý dom sa nestavia osamote, ale spoločne, v spoločenstve, ktoré si váži prínos všetkých (porov. 1 Kor 12, 7 - 11).“

Napokon pápež František vyzdvihol sv. Kajetána ako príklad služby:

„Najkrajšie projekty by vyšli navnivoč, keby sa ľudia, vyhrnúc si rukávy, nepustili do práce. Dobré úmysly zostanú neplodné, ak sa konkrétne nedáme do služby jeden druhému s pokorou, dobrou vôľou a duchom obety.“

Záverom Svätý Otec pripomenul, že napriek kráse vatikánskej baziliky je dôležité uvedomiť si, že budova je len symbolom:

„Pred päťsto rokmi vaši zakladatelia nezasvätili svoj život stavbe z tehál a mramoru, ale zo živých kameňov (porov. 1 Pt 2, 4 - 5); zasvätili svoj život Cirkvi s veľkým „C“, Kristovej neveste, Božiemu ľudu a mystickému telu Pánovmu (porov. Dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 6 - 9). Práve pre ňu sa každý z nich vydal až do konca, dávajúc život dielu, ktoré je po stáročiach vernosti dnes zverené vám. Vzchopte sa a napredujte!“