Pápež mladým: Mladý človek bez snov je „doživotný dôchodca“

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s mladými ľuďmi, Dili, 11. septembra

Dadeer di'ak! (Dobré ráno!)

Najprv položím otázku, uvidíme, kto dokáže odpovedať: Čo robia mladí ľudia? Ty [ukazuje na dievča].

[dievča] „Zvestujú Krista".

Veľmi dobre. Čo ešte robia mladí ľudia? Akú ďalšiu vec?

[iný mladík] „Zvestujú Božie slovo.“

Veľmi dobré. Čo ešte robia mladí ľudia?

[ďalší mladý človek] „Milujú sa navzájom“.

Vzájomne sa milovať, mladí ľudia majú veľkú schopnosť milovať. Čo ešte robia mladí ľudia?

[ďalší mladý človek] „Musíme pestovať mier v našej krajine“. 

Na to nikdy nezabúdajte! Veľmi dobré, veľmi dobré. Ale je tu jedna vec, ktorú mladí ľudia robia vždy, mladí ľudia rôznych národností, mladí ľudia rôznych náboženstiev. Viete, čo mladí ľudia vždy robia? Mladí ľudia robia hluk, mladí ľudia robia zmätok. Súhlasíte? Súhlasíte s tým? [odpoveď: „Áno!]

Ďakujem vám za pozdravy, svedectvá a otázky. Ďakujem vám za tanec. Pretože viete, že tanec je vyjadrenie pocitu celým telom. Poznáte nejakých mladých ľudí, ktorí nemôžu tancovať? Život prichádza s tancom. A vy ste krajina mladých ľudí.

Dnes ráno som jednému biskupovi hovoril: Nikdy nezabudnem na vaše úsmevy. Neprestaňte sa usmievať! A vy, mladí ľudia, tvoríte väčšinu obyvateľov tejto krajiny a vaša prítomnosť napĺňa túto krajinu životom, napĺňa ju nádejou a napĺňa ju budúcnosťou. Nestrácajte nadšenie z viery! Predstavte si mladého človeka bez viery, so smutnou tvárou. Ale viete, čo je to, čo mladého človeka privádza na dno? Neresti. Dávajte si pozor. Pretože prichádzajú tí, ktorí sa nazývajú predajcami šťastia. A predávajú vám drogy, predávajú vám veľa vecí, ktoré vám dajú šťastie na pol hodiny a to je všetko. Vy to viete lepšie ako ja, však? Túto situáciu poznáte lepšie ako ja. Viete to alebo nie?... Ja to „necítim“... [„Áno“] Dobre, veľmi dobre, ďakujem.

Želám vám veľa radosti z mladosti. Ale nezabúdajte na jednu vec: ste dedičmi tých, ktorí vás predišli pri zakladaní tohto národa. Preto nestrácajte pamäť! Pamäť tých, ktorí tu boli pred vami a ktorí s takou veľkou obetavosťou budovali tento národ.

A sú dve veci, ktoré sa dotkli môjho srdca, keď som prechádzal ulicami. Naozaj sa dotkli môjho srdca. Mladosť tejto krajiny a úsmev. Ste ľudia, ktorí sa vedia usmievať! Len tak ďalej! Nezabúdajte na to.

Mladý človek musí snívať. „A ako, otče, snívať?“ Pitím alkoholu? [„Nie!“] Nie! Ak to budeš robiť, budeš mať nočné mory! Pozývam vás snívať, snívať o veľkých veciach. Mladý človek, ktorý nesníva, je dôchodca života. A je niekto z týchto mladých ľudí, niekto z vás, dôchodca? [„Nie!“] Mladí ľudia musia šantiť, aby ukázali, aký majú život. Ale mladý človek je v strede, uprostred cesty života. Medzi mladými a starými. A viete, čo je jedným z najkrajších bohatstiev spoločnosti? Viete? Starší ľudia, starí rodičia! Vy, mladí ľudia, a druhý tip sú starší ľudia. Ale sú to starí rodičia, sú to starší, ktorí dávajú múdrosť mladým. Vážite si starších? [Áno!] Starší ľudia nás mladých v dejinách vždy predbiehajú, však? Starší sú pokladom: dva poklady národa sú deti a starší. Rozumiete? Pozrime sa, zopakujte si to. Aké sú dva najväčšie poklady ľudu? [„Deti a starší ľudia.“] Deti a starší ľudia. Preto sa spoločnosť, ktorá má toľko detí, ako je tá vaša, musí o ne starať. A tá, ktorá má toľko starých ľudí, ktorí sú pamätníkmi, si ich musí vážiť a starať sa o nich.

Dovoľte mi, aby som vám povedal jeden príbeh. Bola jedna rodina, otec, matka, deti a veľmi starý dedko jedli spolu. A ten veľmi starý dedko, keď jedol, zašpinil sa a vylial jedlo. Tak sa otec rozhodol postaviť v kuchyni stôl, aby tam dedko jedol sám. A vysvetlil rodine, že takto, keď tam starý otec nebude, môžu pozývať ľudí bez toho, aby sa za starého otca hanbili. Premýšľajte o tom. Prejde niekoľko dní a otec príde a nájde svojho päťročného syna, ako sa hrá s nejakým drevom. Otec sa ho spýta: „Čo robíš s tým drevom?“ Syn mu odpovedal: „Robím stôl.“ - „Prečo?“

- „Pre teba, keď budeš starý a budeš musieť jesť sám.“

Dva najväčšie poklady spoločnosti sú deti a starí rodičia. Spoločne: aké sú dva najväčšie poklady spoločnosti? [„Deti a starí rodičia“] Postarajte sa o deti a starých rodičov, dobre? A teraz zatlieskajme našim starým rodičom!

Vy, v tejto usmievavej krajine, máte úžasnú históriu, hrdinstvo, vieru, mučeníctvo a predovšetkým odpustenie a zmierenie. Položím vám otázku: Kto je v celej histórii človek, ktorý dokázal odpustiť a bol ochotný zmieriť sa? Zamyslite sa nad tým, kto je táto osoba? Kto to je? [Ježiš! Ježiš, náš brat, ktorý nás všetkých miluje, však? A toto zmierenie ma vedie k tomu, aby som vám, mladým ľuďom, odporučil tri veci: slobodu, záväzok, bratstvo.

V tetumskom jazyku existuje príslovie: „ukun rasik-an“, teda vedieť sa riadiť. Mladý človek, ktorý nie je schopný, mladý človek, ktorý nie je schopný riadiť sám seba, ktorý nie je schopný žiť „ukun rasik-an“, čo to je? Čo poviete? Ten, kto je závislý od iných. Veľmi dobre. A muž, žena, mladý muž, chlapec, ktorý sa neovláda, je otrok, je závislý, nie je slobodný. A čoho môže byť mladý človek otrokom? Pozrime sa, nech niekto odpovie... Čím? Hriechu, mobilného telefónu - o mobilnom telefóne vám niečo poviem neskôr - , ďalšia vec... Čomu môže byť človek otrokom? Byť otrokom vlastnej túžby, veriť si, že je všemocný. Čomu inému môže byť mladý človek otrokom? [niekto odpovedá] Samozrejme, arogancie: mladý človek, ktorý je vždy taký, je arogantný mladý človek. Naopak, angažovaný mladý muž, mladý muž, ktorý pracuje, aký je? Povedzte mi, aký je pracujúci mladý muž? [niekto odpovedá] No, taký, ktorý miluje jednoduchosť. A potom? Kto má zodpovednosť. Mladý muž, ktorý miluje spoločnosť bratov, sestier, ktorý má zodpovednosť, je mladý muž, ktorý miluje svoju krajinu. To je veľmi dôležité.

A je tu ešte jedna vec, ktorú [povedali] Rogéria, Cecília a Efranio s odkazom na dôležitosť starostlivosti o spoločný domov a pestovanie jednoty rodiny. Mladý človek musí pochopiť, že byť slobodný neznamená robiť si, čo chce, ale že mladý človek je zodpovedný. A jednou z povinností je naučiť sa starať o spoločný domov. A k tomu sa mladý človek musí zaviazať. Východné príslovie hovorí: ťažké časy vytvárajú silných mužov. Pozrite sa na svojich rodičov, starých rodičov, ktorí museli čeliť ťažkým časom, aby dali slobodu svojej krajine. Preto sa musíte naučiť zvládať ťažké časy.

Posledná vec pred odchodom. Toto je hodnota, ktorú sa musíte naučiť: bratstvo. Byť bratmi, nie nepriateľmi. Vaši starší, vaši rodičia a starí rodičia môžu mať iné názory, ale boli to bratia. A je dobré, aby mladí ľudia mali odlišné názory? [„Áno“] A prečo je to tak? Aby sa hádali s inými? Alebo aby sa navzájom rešpektovali? [Odpovedal:] Myslím si, že si myslíte toto: ak ja som tohto náboženstva a vy ste toho druhého, budeme sa hádať. Tak to nie je, musíte sa navzájom rešpektovať. Opakujeme toto slovo: rešpektujte sa navzájom.

A otázka: je nenávisť dobrý postoj? [„Nie!“] Láska a služba, to je správny postoj. Teraz si všetci spoločne zopakujme: nenávisť nie, láska a služba áno [opakujem] Ešte raz som nepočul správne [opakujem] A ak sa mladý muž, mladá žena poháda s iným, čo má robiť? Nepočujem, čo povedali? Zopakujme si to všetci spoločne: Láska a zmierenie!... [opakovať] Láska a zmierenie.

Je tu jedna vec, neviem, či sa to deje v tejto krajine, ale v iných krajinách áno: šikanovanie. Existuje tu šikanovanie? Šikanovanie je využívanie tých najslabších. Pretože je škaredý, pretože je tučný, pretože zle chodí... Ale vždy je to škaredý postoj, pretože využíva slabosť iných. Ale tu, vo Východnom Timore, existuje šikanovanie? Prosím, odteraz žiadne šikanovanie!

Drahí mladí ľudia, buďte dedičmi tak krásnej histórie, ktorá tu bola pred vami! Buďte dedičmi takej krásnej histórie, ktorá vás predchádzala. A pokračujte v nej. Majte odvahu, majte odvahu pokračovať. A ak sa pohádate, zmierte sa. Ďakujem vám za všetko, čo robíte pre krajinu, pre Boží ľud. A pamätajme na to, čo nám povedal Ilham, ktorý práve hovoril: že sa musíme milovať nad všetky etnické či náboženské rozdiely. Pochopili ste to? [„Áno!“] Zmierenie, spoločný život so všetkými rozdielmi. To je dôležité. Súhlasíme s tým? [„Áno!“]

A skôr než skončím, musím vám dať jednu radu: zabávajte sa, buďte veselí! Moja druhá rada: rešpektujte a počúvajte starších, dobre? Aká bola prvá rada? [odpovedajú] Dobre. A druhá rada? [odpoveď].

Boh vám veľmi žehnaj. Ďakujem vám za vašu prítomnosť! Ďakujem za spev a tanec, bolo to veľmi pekné. A aké to bolo? Prepáčte, zabudol som. Aké boli tie dva tipy? Tá prvá? Druhá? Zabávajte sa a buďte veselí a rešpektujte starších. Nech vám Boh zachová túto radosť. Nech vás Boh vždy chráni!

Na záver, po pozdravoch, dodal:

Ďakujem vám za vašu radosť, ďakujem vám za váš úsmev!

A dal som vám dve rady, prvá, aká to bola? [odpoveď] Zabávať sa. A druhá? [odpoveď] Mladí musia byť veselí a musia rešpektovať starších ľudí, dobre? Všetko spolu, po prvé: veselosť. Druhá: úcta k starším.

Ďakujem vám za vašu prítomnosť. Odchádzam z tejto krajiny, ktorá je úsmevom s vašimi tvárami a s vašimi nádejami. Nech vás Boh všetkých požehná!

Preklad Martin Jarábek