Katechézy o Duchu Svätom (15): Ovocie Ducha Svätého. Radosť

Čítanie: Flp 4,4-7

Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

15. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Boží ľud v ústrety Ježišovi, našej spáse: Ovocie Ducha Svätého. Radosť

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po tom, čo sme hovorili o posväcujúcej milosti a charizmách, by som sa dnes chcel zamerať na tretiu skutočnosť spojenú s pôsobením Ducha Svätého: „ovocie Ducha“. Čo je ovocie Ducha? Svätý Pavol ponúka ich zoznam v Liste Galaťanom. Píše: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (5, 22). Deväť ovocí Ducha Svätého. Čo sú však tieto „dary Ducha“?

Na rozdiel od chariziem, ktoré Duch dáva, komu chce a kedy chce pre dobro Cirkvi, ovocie Ducha je výsledkom spolupráce milosti a našej slobody. Toto ovocie vždy vyjadruje tvorivosť človeka, v ktorom „viera je činná skrze lásku“ (Gal 5, 6), niekedy prekvapujúcim a radostným spôsobom. Nie všetci v Cirkvi môžu byť apoštolmi, prorokmi, evanjelistami, ale všetci bez rozdielu môžu a majú byť dobročinní, trpezliví, pokorní, šíriteľmi pokoja atď.

Spomedzi ovocia Ducha, ktoré vymenoval apoštol, by som chcel vyzdvihnúť jedno z nich, pričom pripomínam úvodné slová apoštolskej exhortácie Evangelii gaudium: „Radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom. Tí, ktorí sa ním nechajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu a smútku, od vnútorného prázdna a izolácie. S Ježišom Kristom sa stále rodí a znovuzrodzuje radosť“ (č. 1). Niekedy prídu smutné chvíle, ale vždy je tu pokoj. S Ježišom je radosť a pokoj.

Radosť, ovocie Ducha, má so všetkými ostatnými ľudskými radosťami spoločný určitý pocit plnosti a uspokojenia, ktorý spôsobuje, že si človek želá, aby trval večne. Zo skúsenosti však vieme, že to tak nie je, pretože všetko tu dolu sa rýchlo pomíňa. Pomyslime na mladosť, ktorá sa rýchlo pominie, na zdravie, silu, blahobyt, priateľstvá, lásky... Trvajú sto rokov? Ale potom viac už nie. Okrem toho, aj keby tieto veci rýchlo nepominuli, po istom čase už nestačia, ba dokonca začnú nudiť, pretože, ako povedal svätý Augustín Bohu: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe“ [1]. V srdci je nepokoj, ktorý hľadá krásu, pokoj, lásku, radosť.

Evanjeliová radosť, na rozdiel od akejkoľvek inej radosti, sa môže každý deň obnovovať a stať sa v dobrom zmysle slova nákazlivou. "Len vďaka tomuto stretnutiu - alebo opakovanému stretávaniu - s Božou láskou, stretnutiu, ktoré sa premieňa na šťastné priateľstvo, oslobodzujeme sa od izolovaného svedomia a od zameranosti na seba samých. [...] Z tohto potom pramení evanjelizačné úsilie. Totiž ak niekto prijal túto lásku, ktorá životu dáva nový zmysel, ako sa môže o ňu nepodeliť s ostatnými?“ (Evangelii gaudium, 8). Toto je dvojitá vlastnosť radosti, ktorá je ovocím Ducha: nielenže nepodlieha nevyhnutnému opotrebovaniu časom, ale znásobuje sa tým, že sa o ňu delíme s druhými! Skutočná radosť je zdieľaná s ostatnými a je „nákazlivá“.

Pred piatimi storočiami žil tu v Ríme svätec Filip Neri. Do dejín sa zapísal ako svätec radosti. Chudobným a opusteným deťom vo svojom oratóriu hovorieval: „Deti moje, buďte radostné, nechcem škrupule ani melanchóliu, stačí mi, že nehrešíte“. A znova: „Buďte dobrí, ak môžete!“. Menej známy je však zdroj, z ktorého pramenila jeho radosť. Svätý Filip Neri mal takú lásku k Bohu, že sa mu občas zdalo, že mu srdce pukne v hrudi. Jeho radosť bola v plnom zmysle ovocím Ducha. Svätec sa zúčastnil na Jubileu v roku 1575, ktoré obohatil o neskôr zachovávanú prax návštevy siedmich kostolov. Vo svojej dobe bol skutočným evanjelizátorom prostredníctvom radosti. A mal práve túto Ježišovu vlastnosť: vždy odpúšťal, všetko odpúšťal. Možno si niektorí z nás pomyslia: „Ale ja som urobil tento hriech, a ten mi nebude odpustený...“. Počúvajte: Boh odpúšťa všetko, Boh vždy odpúšťa. A to je tá radosť: byť zmierený s Bohom. A kňazom a spovedníkom vždy hovorím: odpusťte všetko, nežiadajte príliš veľa, ale odpúšťajte všetko, všetko a vždy.

Slovo „evanjelium“ znamená radostná zvesť. Preto ho nemožno odovzdávať s unudenými tvárami a temným výrazom, ale s radosťou toho, kto našiel skrytý poklad a vzácnu perlu. Pripomeňme si povzbudenie, ktoré svätý Pavol adresoval veriacim cirkvi vo Filipách a ktoré teraz adresuje nám všetkým: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!. Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom“ (Flp 4, 4 - 5).

Drahí bratia a sestry, buďte radostní s Ježišovou radosťou vo svojich srdciach. Ďakujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

[1] Vyznania, I, 1.