Pápež pre argentínsku televíziu: Je pokrytecké hovoriť o mieri a vyzbrojovať vojnu

Salvatore Cernuzio, Miroslava Holubíková – Vatican News

Rozhovor s argentínskou novinárkou Mariou Bernardou Llorenteovou trval niečo cez 45 minút a väčšina priestoru je venovaná aktuálnym udalostiam vo svete. Pápež František vyjadruje znepokojenie so „všeobecnou tendenciou k sebadeštrukcii prostredníctvom vojny“. Znepokojuje ho násilná smrť matiek, detí, nevinných civilistov či mladých ľudí poslaných na front, a opakuje, že „jednou z najväčších investícií v Európe sú továrne na zbrane“. Ďalej zdôrazňuje:

„Znepokojuje ma, že početné výzvy medzinárodných organizácií na mier idú jedným uchom dnu a druhým von. Je tu aj skryté pokrytectvo: hovoríme o mieri, ale zbrojíme do vojny. (...) Organizujeme teda konferencie a mierové stretnutia, ale naďalej vyrábame zbrane na zabíjanie.“

V súvislosti s konfliktom v Gaze pápež hovorí príbeh: „Keď sa stretnete s matkou s dvoma deťmi, ktorá prejde po ulici, pretože si išla niečo kúpiť a vráti sa do farnosti, kde žije, a oni ju bezdôvodne zastrelia guľometom, to nie je vojna s normálnymi pravidlami vojny. Je to hrozné.“

Ohľadom vojny na Ukrajine pápež zdôrazňuje, že „je naliehavo potrebné uzavrieť mierovú zmluvu, ale keď hovoria o mieri, začnú tancovať tančeky s druhoradými vecami“. Svätého Otca znepokojuje skutočnosť, že na Ukrajine odchádzajú na front aj mladí muži, pretože „nemajú veľa mužov, zatiaľ čo Rusko ich má veľa“. Podľa neho „chýba osobná etika“ a dodáva, že inštitúcie EÚ by mali kapacitu na realizáciu dialógu, lenže „tiež už trochu ochabli“. Pápež vysvetľuje:

„Stretnutia, ktoré sa konajú s cieľom dosiahnuť mier, sú stretnutiami záujmov (...) Ak nebude dialóg, nebude ani mier. (...) Aj popieranie reality je vždy samovražedné. Iba správne vnímanie reality vám pomôže nájsť východisko z konfliktov“.

Nie náboženstvu podobnému politike

Rovnako nebezpečné podľa Svätého Otca je, „keď sa náboženstvo stáva niečím podobným štátnej politike“. Je to jav, ktorý sa zrejme nevyskytuje v južných krajinách, napríklad v Ázii a Oceánii, ktoré navštívil v septembri. Ako uvádza, tam „prevláda úcta, dialóg“: „Nikde som nenašiel náboženské prenasledovanie kresťanov. Ani naopak, naše prenasledovanie iných náboženstiev. Tieto krajiny sú príkladom spolužitia“. V tejto súvislosti pripomenul svoju apoštolskú cestu do Kanady v roku 2022, počas ktorej sa pápež ospravedlnil pôvodným obyvateľom za zneužívanie a týranie zo strany Katolíckej cirkvi, a vysvetlil: „Keď vidíte chybu, vediete dialóg a ospravedlníte sa, je to dobrý krok k pokoju, vždy.“

Synoda, počúvanie a mladí veriaci

Pápež vyzdvihuje pre Cirkev dôležitosť „vedieť sa ospravedlniť“, a „vedieť počúvať“, pretože práve s týmto cieľom bola zvolaná synoda o synodalite. Rímsky biskup pripomína, že skutočným zlom v Cirkvi sú „dogmatizmy“ a „ideológie“ a hovorí: „Musíme sa naučiť nebyť väzňami našich konfliktov a vyjsť z labyrintu.“ Mladým veriacim pápež odporúča, aby si dávali pozor na ideológie:

„Keď vidíte mladých ľudí, ktorí patria k týmto organizáciám, ktoré sú viac ideologické ako kresťanské - pravicové, ľavicové, akékoľvek - sú to malé príšerky pripútané k myšlienke.“

Ohľadom témy mladých ľudí pápež František opäť upozorňuje na nesprávne ekonomické modely šetrenia vo vzdelávaní a kultúre v niektorých krajinách: „Šetrenie vo vzdelávaní je naprogramovaná samovražda krajiny. Nemožno robiť úspory vo vzdelávacom rozvoji krajiny, je to zločin.“ „Vzdelanie je potravou“, vysvetľuje pápež, preto „v čiastočne diktátorských krajinách, či už s deklarovanou diktatúrou, alebo so skrytou diktatúrou", je vzdelanie jednou z hlavných „obetí". „Buď vám ideologicky zmenia hlavu, alebo, v liberálnom prípade, ju pomaly orezávajú, nie? A prístup k vyššiemu vzdelaniu majú len deti bohatých,“ konštatuje Petrov nástupca.

Jubileum, čas obnovy a odpustenia

Napokon sa Svätý Otec zameriava na nadchádzajúci Jubilejný rok, ako na čas „úplnej obnovy“. Vyjadril obavu, že sa bude spájať s tzv. „náboženskou turistikou“, zatiaľ čo „je to čas odpustenia, radosti, obnovy mnohých osobných a spoločenských vecí.“ Preto sa pápež rozhodol rozšíriť oslavy Jubilea na všetky diecézy, „aby ho každý človek vo svojom meste mohol sláviť bez toho, aby musel cestovať“. Na záver rozhovoru sa hovorilo aj na tému umelej inteligencie. Pápež uvádza, že „je to výzva: buď jej budeme čeliť, alebo nás „sužujú ako mravce". Musíme jej čeliť s ľudskými kritériami“.