Pápež pozýva veľvyslancov k diplomacii nádeje

Salvatore Cernuzio, Devin Watkins, Zuzana Klimanová – Vatican News

Svätý Otec v príhovore s novoročným žičením vyzýva na dialóg „s každým“, aby sa pretrhli reťaze nenávisti. Odsudzuje vojnu, situáciu v Gaze, terorizmus v Nemecku a USA, antisemitizmus, náboženské prenasledovanie, „neprijateľné“ právo na potrat, nástrahy nových technológií a kultúru zrušenia - tzv. cancel culture. Pápež vyzýva na mier pre Ukrajinu a Blízky východ a na „diplomaciu nádeje“.

V úvode stretnutia v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský veľvyslanec George Poulides.

Prízrak „svetovej vojny“ vedenej po kúskoch sa stáva „čoraz konkrétnejšou hrozbou“, sa nesie sa celým prejavom, ktorý pápež adresuje 184 veľvyslancom akreditovaným pri Svätej stolici, na tradičnom stretnutí na začiatku roka. Dlhý príhovor kvôli následkom prechladnutia za pápeža prečítal Mons. Filippo Ciampanelli, podsekretár Dikastéria pre východné cirkvi. Svätý Otec František v ňom predstavil víziu Svätej stolice v medzinárodných otázkach:

Od drámy na Ukrajine a v Gaze, kde dochádza k bombardovaniu civilistov, k útokom na nemocnice a infraštruktúry, k mrznúcim deťom, cez krízy v Africkom rohu, v Nikarague, Venezuele, Mjanmarsku či na Haiti. Venuje sa aj situácii v Sýrii a Libanone, náboženskému prenasledovaniu, antisemitizmu, „pozitívnym signálom“, ako je obnovenie rokovaní o iránskej jadrovej dohode „s cieľom zabezpečiť bezpečnejší svet pre všetkých“, i nebezpečenstvám dnešnej doby súvisiace s umelou inteligenciou, kultúrou zrušenia (cancel culture), porušovaním súkromia či falošnými správami (fake news). Pápež vysvetľuje:

„Vidíme tiež, že v mnohých krajinách sú sociálne a politické kontexty rozjatrované rastúcimi kontrastmi. Stretávame sa s čoraz viac polarizovanými spoločnosťami, v ktorých tlie všeobecný pocit strachu a nedôvery voči blížnemu a budúcnosti. Tento stav ešte zhoršuje neustále vytváranie a šírenie falošných správ, ktoré nielenže skresľujú reálne fakty, ale v konečnom dôsledku aj deformujú svedomie, vyvolávajú falošné vnímanie reality a vytvárajú atmosféru podozrievania, ktorá podnecuje nenávisť, podkopáva bezpečnosť ľudí a ohrozuje občianske spolužitie a stabilitu celých národov. Tragickým príkladom toho sú útok na predsedu vlády Slovenskej republiky a na novozvoleného prezidenta Spojených štátov amerických.“

Pápež v príhovore zdôrazňuje význam Jubilejného roka pre Katolícku cirkev. Ako povedal, Svätý rok každého z nás vyzýva, aby sme znovu objavili „to, čo je skutočne podstatné“.

„Žiaľ, tento rok začíname v čase, keď sa svet zmieta v mnohých veľkých i malých konfliktoch“, konštatuje pápež a dodáva:

„Mojím žičením  pre tento nový rok je, aby jubileum predstavovalo pre všetkých, kresťanov aj nekresťanov, aj príležitosť na prehodnotenie vzťahov, ktoré nás spájajú ako ľudské bytosti a politické spoločenstvá; aby sme prekonali logiku sporov a namiesto nej prijali logiku stretnutia; aby nás čas, ktorý nás čaká, nenašiel ako zúfalých tulákov, ale ako pútnikov nádeje, teda ako ľudí a spoločenstvá na ceste, ktorí sú odhodlaní budovať budúcnosť mieru.

 Na druhej strane, tvárou v tvár čoraz reálnejšej hrozbe svetovej vojny je poslaním diplomacie podporovať dialóg so všetkými, vrátane tých partnerov, ktorí sú považovaní za „nepohodlnejších“ alebo ktorí by neboli považovaní za oprávnených rokovať. Toto je jediná cesta ako pretrhnúť reťaze nenávisti a pomsty, ktoré väznia a zneškodňujú, mechanizmy ľudského sebectva, pýchy a nadradenosti, ktoré sú koreňom každej bojovnej vôle, ktorá ničí.“

Diplomacia nádeje je diplomaciou pravdy

„Je obzvlášť znepokojujúca snaha o zneužívanie multilaterálnych dokumentov – meniac význam pojmov alebo jednostrannou reinterpretáciou obsahu zmlúv o ľudských právach - s cieľom presadzovať ideológie, ktoré rozdeľujú, pošliapavajú hodnoty a vieru národov. V skutočnosti ide o naozajstnú ideologickú kolonizáciu, ktorá sa podľa starostlivo naplánovaných programov pokúša vykoreniť tradície, históriu a náboženské väzby národov. Je to mentalita, ktorá v domnienke, že prekonala to, čo považuje za „temné stránky dejín“, vytvára priestor na tzv. kultúru zrušenia (cancel culture); netoleruje rozdiely a zameriava sa na práva jednotlivcov, pričom zanedbáva povinnosti voči ostatným, osobitne tým najslabším a najkrehkejším . V tomto kontexte je napríklad neprijateľné hovoriť o takzvanom „práve na potrat“, ktoré je v rozpore s ľudskými právami, osobitne s právom na život. Každý život musí byť chránený, a to v každom okamihu, od počatia až po prirodzenú smrť, pretože žiadne dieťa nie je omylom ani vinné tým, že existuje, rovnako ako nemožno žiadneho starého alebo chorého človeka zbaviť nádeje a vyradiť ho.“

Diplomacia nádeje je diplomaciou odpustenia

„Mojou nádejou a želaním pre tento rok 2025 je, aby celé medzinárodné spoločenstvo usilovalo predovšetkým o ukončenie vojny, ktorá už takmer tri roky krvavo sužuje mučenú Ukrajinu a ktorá si vyžiadala obrovské množstvo obetí vrátane mnohých civilistov. Na obzore sa objavili niektoré povzbudivé náznaky, ale na vybudovanie podmienok pre spravodlivý a trvalý mier a zahojenie rán spôsobených agresiou je potrebné vykonať ešte veľa práce.

Rovnako opätovne vyzývam na prímerie a prepustenie izraelských rukojemníkov v Gaze, kde je veľmi vážna a žalostná humanitárna situácia, a žiadam, aby palestínske obyvateľstvo dostalo všetku pomoc, ktorú potrebuje. Dúfam, že Izraelčania a Palestínčania dokážu obnoviť mosty dialógu a vzájomnej dôvery, počnúc od tých najmenších, aby budúce generácie mohli žiť vedľa seba v dvoch štátoch v mieri a bezpečí a aby sa Jeruzalem stal „mestom stretnutia“, kde budú kresťania, židia a moslimovia žiť spolu v harmónii a úcte.“

„Treba však tiež poznamenať, že vojnu živí neustále šírenie čoraz dokonalejších a ničivejších zbraní. Dnes ráno opakujem výzvu, aby sme „z peňazí, ktoré sa vynakladajú na zbrane a iné vojenské výdavky, založili Svetový fond na konečné odstránenie hladu a na rozvoj najchudobnejších krajín, aby sa ich obyvatelia neuchyľovali k násilným alebo podvodným riešeniam a neboli nútení opustiť svoje krajiny pri hľadaní dôstojnejšieho života“ .

Vojna je vždy zlyhaním! Zapojenie civilného obyvateľstva, predovšetkým detí, a ničenie infraštruktúr nie sú len porážkou, ale rovnajú sa tomu, že dovolíme, aby medzi dvoma súpermi ako jediné zvíťazilo zlo. Nemôžeme ani v najmenšom akceptovať, aby boli bombardovaní civilisti alebo aby sa útočilo na infraštruktúry potrebné na ich prežitie. Nemôžeme sa zmieriť s tým, že deti umierajú od zimy, pretože boli zničené nemocnice alebo zasiahnutá energetická sieť krajiny.“

Pápež František tiež pripomína prebiehajúce konflikty v Mjanmarsku, Sudáne, v oblasti Sahelu, Afrického rohu, v Mozambiku a vo východných oblastiach Konžskej demokratickej republiky. Zároveň odsudzuje rastúce prejavy antisemitizmu a prenasledovanie kresťanských komunít. „Skutočný mier nemôže existovať bez záruky náboženskej slobody, ktorá zahŕňa rešpektovanie svedomia jednotlivcov a možnosť verejne prejaviť svoju vieru a príslušnosť ku komunite,“ píše.

Pápež vyjadruje nádej na budúcnosť Sýrie a konštatuje, že všetci Sýrčania vrátane kresťanov by mali mať účasť na spoločnom dobre celého národa.

Diplomacia nádeje je diplomaciou slobody

Pápež František zároveň vyzýva k „diplomacii slobody“, ktorej cieľom je skoncovať s pliagou obchodovania s ľuďmi, drogovou závislosťou a inými formami moderného otroctva. Vyzýva všetky krajiny, aby sa starali o obete obchodovania s ľuďmi i o migrantov, ktorí sa vydali na cestu za lepším životom, a zároveň vyzýva na úsilie o riešenie základných príčin vysídľovania.

Diplomacia nádeje je diplomaciou spravodlivosti

Svätý Otec vysvetľuje, že diplomacia nádeje je aj „diplomaciou spravodlivosti“. Bez spravodlivosti nemôže byť mier, zdôrazňuje pápež a opakuje výzvu Jubilejného roka na odpustenie dlhov. „Opakujem svoju výzvu, aby sa v každom národe zrušil trest smrti, pretože dnes nenachádza opodstatnenie medzi nástrojmi, ktoré sú schopné obnoviť spravodlivosť,“ prízvukuje tiež Petrov nástupca.

Splácanie ekologických dlhov voči spoločnému domu

Na záver pápež František pripomína dlh ľudstva voči nášmu spoločnému domu, o ktorý by sa podľa neho mali krajiny starať prostredníctvom úsilia o spoločné využívanie finančných zdrojov na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien. Píše:

„Vo svetle tohto ekologického dlhu, je dôležité nájsť účinné spôsoby, ako premeniť vonkajší dlh chudobných krajín na účinné, tvorivé a zodpovedné politiky a programy na podporu integrálneho ľudského rozvoja.“

Pápež svoj príhovor zakončuje slovami:

„Z kresťanského hľadiska je jubilejný rok časom milosti. A ako by som si prial, aby tento rok 2025 bol skutočne rokom milosti, bohatým na pravdu, odpustenie, slobodu, spravodlivosť a pokoj! „V srdci každého človeka je obsiahnutá nádej ako túžba a očakávanie dobra“ a každý z nás je povolaný k tomu, aby jej dal prekvitať navôkol. (...) Nech nádej prekvitá v našich srdciach a náš čas nájde pokoj, po ktorom tak veľmi túži.“