Rekordnú siedmu cestu za jediný rok začne pápež František v Thajsku

Zuzana Klimanová – Vatikán

Cesta do Thajska a Japonska bude siedmou apoštolskou cestou pápeža Františka v tomto kalendárnom roku, čo robí rok 2019 z tohto hľadiska najrušnejším v doterajšom 

šesť a pol ročnom pontifikáte. Hlavnými motívmi cesty sú: 1. podpora katolíckych komunít, ktoré sú v oboch krajinách veľmi malé, 2. medzináboženský dialóg, 3. jadrové odzbrojenie a 4. svetový mier.

Počas osemdňovej apoštolskej cesty Svätý Otec prednesie spolu 18 príhovorov v španielčine. O ich preklad sa tentokrát postarajú osoby, ktoré sú pápežovi osobitne blízke. V Thajsku to bude jeho vlastná sesternica z druhého kolena, saleziánka Ana Rosa Sivoriová, ktorá je už dlhé roky misionárkou v Thajsku. V Japonsku bude medzi prekladateľmi i argentínsky jezuita, ktorého do tejto krajiny vyslal na misiu ešte páter Bergoglio ako argentínsky provinciál.

Obe ázijské krajiny už v minulosti privítali na svojej pôde pápeža, pred vyše 30 rokmi to bol sv. Ján Pavol II. Japonsko navštívil vo februári 1981 a Thajsko v máji 1984. 

Thajsko – krajina budhizmu s maličkou kresťanskou menšinou

„Kristovi učeníci, misionárski učeníci“ – tak znie motto návštevy Svätého Otca Františka v Thajsku, ktoré tento rok slávi 350. výročie zriadenia Apoštolského vikariátu Siam. Pápež v tejto krajine pobudne v dňoch 20. - 23. novembra.

69-miliónové Thajsko leží v juhovýchodnej Ázii a susedí s krajinami: Mjanmarsko, Laos, Kambodža a Malajzia. Viac než 97% obyvateľstva patrí k etniku Thai. 

Z hľadiska náboženstva tu dominuje budhizmus, hlási sa k nemu 95% obyvateľstva. Prítomný je aj islam so 4%, kresťania tvoria približne 1% obyvateľstva. Katolíkov je tu 0,59%.

Thajsko je konštitučnou monarchiou. Až do roku 1939 bolo známe pod menom Siam. Táto krajina je jedinou v juhovýchodnej Ázii, ktorá sa vyhla priamej koloniálnej nadvláde, aj keď rozvíjala obchodné vzťahy s Holandskom a Anglickom. Konštitučnou monarchiou sa Thajsko stalo v roku 1932. Vojenskí predstavitelia historicky spätí s kráľovskou dynastiou však mali aj naďalej veľký vplyv na politický život krajiny, v časoch krízy doň výrazne zasahovali a podieľali sa na štátnych prevratoch.

Naposledy došlo k  vojenskému štátnemu prevratu v roku 2014, po ktorom sa dostal k moci generál armády. Posledné voľby sa uskutočnili v marci tohto roku, premiérom aj naďalej zostal generál Prayuth Chan-ocha.

K nestabilite krajiny prispieva aj činnosť islamskej separatistickej skupiny v južných regiónoch obývaných prevažne moslimami a Malajzanmi. Veľký konflikt tu pretrvával najmä v období rokov 2001-2005.

Tienisté stránky: sexuálny turizmus a detská prostitúcia

Thajsko sa rýchlo rozvíja vďaka investíciám zo zahraničia a svojej lacnej pracovnej sile, ktorú tvoria i početní imigranti. Silnou zložkou ekonomiky je turizmus, s ktorým je však žiaľ spätá i neslávne známa detská prostitúcia.

Krajina sa v čase krízy ázijských trhov v rokoch 1997-1998 dostala až na pokraj bankrotu a v roku 2004 Thajsko zasiahlo ničivé cunami. Aj napriek rozvoju krajiny tu pretrvávajú obrovské rozdiely, spoločenské i teritoriálne. Okrem vzrastajúceho rozdielu medzi bohatými a chudobnými vrstvami tu vidieť priepastné rozdiely medzi bohatými časťami hlavného mesta či turistickými oblasťami a zónami biedy spolu s vidiekom.

V poslednom období v Thajsku vzrastá i počet cudzincov a migrantov, zväčša z Mjanmarska, Kambodže, Laosu a Vietnamu. Dnes je ich tu takmer päť miliónov a predstavujú 10% pracovnej sily krajiny. Mnohí z nich sú utečenci.

Vzrastajúcim problémom Thajska je aj obchodovanie s ľuďmi a zotročovanie, osobitne v oblasti rybárstva a v obchode so sexom. V roku 2019 tu bol rekordný počet zaznamenaných obetí obchodovania s ľuďmi.

Dejiny miestnej Cirkvi od polovice 16. storočia

Kresťanstvo sa do Siamského kráľovstva dostalo v období 16. a 17. storočia. Prvými misionármi tu boli dvaja dominikáni (Jeronimo da Cruz a Sebastiâo da Canto), obaja boli zabití v roku 1569. Po nich sem postupne prichádzali františkáni, jezuiti a Parížske zahraničné misie, ktorým bola nakoniec zverená Siamská misia. Tá bola v roku 1673 povýšená na apoštolský vikariát s jurisdikciou aj pre Malajziu, Sumatru a Južnú Barmu.

Po období slobodnej činnosti misionárov v druhej polovici 17. storočia sa situácia zmenila a nasledovalo takmer sto rokov trvajúce prenasledovanie (1688-1782). Na konci 19. storočia už bola katolícka viera rozšírená takmer do každej časti Siamu.

Nové obdobie prenasledovania spojené so zatýkaním kňazov a ničením misií nastalo počas japonskej okupácie v čase Druhej svetovej vojny (1941-1945). Po nej sem dorazili i protestantskí misionári.

V roku 1968 Thajsko oficiálne nadviazalo diplomatické vzťahy so Svätou stolicou a vznikla tu apoštolská nunciatúra.

Sedem thajských mučeníkov blahorečil sv. Ján Pavol II.

Ako vôbec prvý pápež vkročil na pôdu Thajska v roku 1984 sv. Ján Pavol II. On zároveň v roku 1989 blahorečil sedem thajských mučeníkov. Katechétu Filipa Siphonga Onphitaka spolu s dvoma rehoľníčkami a štyrmi laičkami zavraždili z nenávisti k viere v roku 1940 v dedine Songkhon, na hranici s Laosom.

Kresťania dnes v Thajsku tvoria drobnú menšinu – je ich okolo 1%, z čoho polovica je katolíkov. Aj keď budhizmus nie je oficiálnym náboženstvom krajiny, vždy malo chránený status. Obavy iných náboženských menšín vyvolala konštitučná reforma z roku 2017, ktorá nariaďuje prijatie opatrení „na predídenie profanácie budhizmu v akejkoľvek forme“ – čo znamená trestanie akéhokoľvek činu, ktorý by si autority vysvetlili ako hrozbu pre budhizmus.

Cirkev vzdeláva, pomáha utečencom i obetiam obchodovania

V Thajsku má Cirkev dve arcidiecézy a deväť sufragánnych diecéz. Pôsobí tu celkovo 16 biskupov, 835 kňazov, vyše 1400 rehoľníčok, 1900 katechétov a 221 laických misionárov. Na kňazstvo sa pripravuje 306 seminaristov. Cirkev v Thajsku pomáha aj prostredníctvom 190 charitatívnych a sociálnych centier.

Katolícka cirkev je v krajne činná najmä v  zdravotnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti. Funguje tu 426 katolíckych škôl s viac než 450-tisíc študentmi, medzi ktorými je mnoho nekresťanov. Katolícke školy sú známe vysokou kvalitou vzdelávania.

Cirkev sa stará aj o chudobných a migrantov a utečencov. Krajina sa stala jedným z hlavných migračných cieľov Juhovýchodnej Ázie. Osobitne treba spomenúť humanitárnu pomoc moslimským utečencom z Mjanmarska  z etnika Rohinga či pomoc pakistanským kresťanom, ktorí kvôli prenasledovaniu islamskými radikálmi vo vlasti žiadajú o azyl v Thajsku. Cirkev pomáha aj ženám a deťom – obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré žiaľ v krajine prekvitá.

V minulosti (v 80. rokoch minulého storočia) sa vyskytli napätia s budhistickými mníchmi, ktorých znepokojovala misionárska činnosť. Napätia však boli prekonané a v súčasnosti Cirkev dokázala vytvoriť oblasti vzájomnej spolupráce, ako napríklad v boji proti umelým potratom i proti komercializácii materstva praktikami prenájmu maternice, čiže tzv. surogátneho materstva.