Storočnica narodenia slovenského misionára Juraja Vojenčiaka SVD

Juraj Vojenčiak sa narodil 19. októbra 1921 v Detvianskej Hute. Ako 15-ročný vstúpil do malého seminára verbistov  v Misijnom dome Božského Srdca vo Vidinej v okrese Lučenec. Gymnaziálne štúdiá dokončil v Nitre, kde absolvoval aj rehoľný noviciát v Misijnom dome. Teológiu začal študovať na jezuitskom Teologickom inštitúte sv. Alojza v Ružomberku a od roku 1946 pokračoval v Ríme. Večné sľuby zložil roku 1948 a za kňaza ho vysvätili o rok neskôr, 2. apríla 1949 v Ríme.

Spolu s troma ďalšími novokňazmi verbistami 

ho predstavení určili na misie v Indonézii na ostrove Flores. Dva z nich boli už zakrátko poslaní ďalej na ostrov Timor a páter Juraj Vojenčiak zostal na Florese s pátrom Jozefom Kližanom. 

Práci na ostrove Flores zasvätil páter Juraj Vojenčiak takmer celý život, až do roku 1992. Najprv sa zaúčal do misionárskej práce pri staršom misionárovi vo farnosti Manus, osvojoval si reč kmeňa Manggarai a oboznamoval sa so životom obyvateľstva.

Po dvoch rokoch jeho dovtedajšieho predstaveného poverili správou inej misijnej stanice, takže páter Juraj ostal na správu misijného územia, z ktorého neskôr urobili samostatný dekanát s 10 farnosťami. Vymenovali ho za prvého dekana. Ako pomocníka mu pridelili ďalšieho slovenského misionára Jozefa Krčmára. Pri organizovaní práce sa opieral o skúsenosti starších misionárov, ale zavádzal aj novoty.

Páter Vojenčiak otvoril viacero škôl. Z detí, ktoré do nich prijímal, nebolo ani jedno pokrstené; až po dvoch rokoch mali také náboženské vedomosti, že ich mohol všetky pokrstiť. Zo starších chovancov si postupne vychovával domorodých katechétov, ktorí potom sami vyučovali po dedinách náboženstvo.

Pre roľníkov organizoval kurzy z poľnohospodárstva, zaobstarával osivá, nástroje a náradie na stavbu domov. Založil materskú školu, 56 základných škôl, dve stredné školy, gymnázium, hospodársku školu, dievčenskú školu, stolársku a murársku učňovskú školu, z ktorej vyšlo 360 majstrov. Vybavil ich aj potrebným pracovným náradím.

Páter Vojenčiak pritom nezabúdal ani na stavbu cirkevných objektov. Postavil desiatky kaplniek, dva farské kostoly, 13 železobetónových kostolíkov. Vyšiel s iniciatívou na postavenie seminára na výchovu domorodého kňazstva.

Financie získal od dobrodincov v zahraničí, najmä od Slovákov v Amerike. V apríli 1987 sa začalo stavať a v auguste už bola posviacka Seminára Jána Pavla II. v Labuan Bajo. Za 42-ročného pôsobenia na ostrove Flores pokrstil 30-tisíc ľudí, z toho 20-tisíc detí. Zosobášil približne 3600 novomanželov. Do manggarajskej reči preložil biblické liturgické čítania na nedele a sviatky.

Počas veľkého hladu v roku 1978 zaobstaral asi 150 ton ryže a kukurice pre hladujúce obyvateľstvo. Okrem toho dal vyhĺbiť asi 15 studní. V roku 1968 ho volili za správcu novoutvorenej oblasti Ruteng. Funkciu vykonával dve volebné obdobia, každé trvalo tri roky. Potom sa vrátil do pastorácie, kde musel čeliť šíreniu islamu na ostrove.

Po dlhoročnom pôsobení na ostrove Flores 

ho kardinál Jozef Tomko, vtedajší prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, povolal z misií k novej úlohe: oživiť Pápežské misijné diela na Slovensku.

Tejto úlohy sa ujal 24. apríla 1992. S obdivuhodným nadšením a húževnatosťou kládol nové základy tejto inštitúcie vo svojej rodnej vlasti. Pracoval až do roku 1998, keď odovzdal rozbehnuté dielo do rúk nasledovníkov. Potom sa stal duchovným v Kongregácii milosrdných sestier sv. Vincenta v Bošanoch.

Posledné mesiace života strávil v materskom dome slovenskej provincie Spoločnosti Božieho Slova v Nitre na Kalvárii. Páter Juraj Vojenčiak zomrel 15. októbra 2001, v deň, keď si spolu s ďalšími jubilantmi pripomenul svoje 80. narodeniny.

Sté výročie narodenia slovenského misionára je zhodou okolností aj predzvesťou blížiacej sa Misijnej nedele, ktorá pripadne tento rok na 24. október.

Svätý Otec František dal svojmu posolstvu k Svetovému dňu misií 2021 názov, ktorý je citátom zo Skutkov apoštolov: „My nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4,20).

(Použité zdroje: Lexikón kňazských osobností Slovenska, www.verbisti.sk)

-jb-