Cyprus – dejisko prvej etapy pápeža Františka

Okrem Cyperskej republiky sa na ostrove nachádza aj Severocyperská turecká republika, ktorú však medzinárodne uznáva len Turecko. 

Zaberá približne tretinu ostrova. Vznikla odtrhnutím sa v roku 1974, za pomoci vojenského zásahu Turecka. Názov Severocyperská turecká republika nesie od roku 1983. Hranica medzi týmito dvoma oblasťami prechádza i cez hlavné mesto Nikózia, ktoré je dodnes rozdelené múrom a ostnatým drôtom.

Na Cypre sú aj dve britské vojenské základne, ktoré sú suverénnymi základňovými územiami.

V Cyperskej republike, krajine s 850-tisíc obyvateľmi, tvoria kresťania 80%, prevažuje pravoslávie. Katolíci sú menšinou, je ich 38-tisíc, čiže niečo vyše 4%. Moslimovia tvoria 2%. Z etnického hľadiska je 99% obyvateľstva Grékov. Katolícku komunitu tvoria veriaci východného maronitského rítu patriaci do Cyperskej maronitskej archieparchie. Na jej čele je arcibiskup Selim Jean Sfeir, vysvätený v júli tohto roku.

Väčšinu v katolíckej komunite tvoria veriaci latinského obradu, patriaci pod Vikariát Latinského patriarchátu pre Cyprus (vikárom je Jerzy Kraj OFM). Spadá pod správu  Latinského jeruzalemského patriarchátu. Na Cypre je okrem toho i maličká komunita arménskych katolíkov (tvoria 0,3%).

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa, ktorý je prítomný pri návšteve Svätého Otca, predstavil výzvy Cypru nasledovne:

„Cyprus v sebe sústreďuje mnoho kritických otázok: nielen územné rozdelenie, ktoré pretrváva od roku 1974, a nedávnu vlnu prisťahovalectva, ale aj skutočnosť, že je citlivým bodom v otázkach dodávok energie, a napokon geografickú blízkosť katastrofálnej situácie v Libanone.  Bohužiaľ, existencia deliaceho múru spája Cyprus s Jeruzalemom. Ako sme už povedali, je to malá menšinová cirkev, ale napriek tomu sú jej kostoly z 90 % preplnené prisťahovalcami z Filipín, juhovýchodnej Ázie, Blízkeho východu, Afriky a Latinskej Ameriky.“

Cyprus bol od nepamäti križovatkou dávnych kultúr a civilizácií. Už od čias Starovekého grécka udržiaval pevné vzťahy predovšetkým s helénskou kultúrou.

Cirkev na Cypre odvodzuje svoje korene od apoštolov sv. Pavla a Barnabáša, neskôr tu pôsobil aj evanjelista sv. Marek. Podľa východnej tradície na ostrove pôsobil (ako biskup dnešnej Larnaky) aj Lazár, Ježišov priateľ, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

Kresťania, ktorí tu kedysi tvorili 15-20% obyvateľstva, boli prenasledovaní najmä počas vyše 300-ročnej osmanskej nadvlády (1570-1878). Latinská katolícka cirkev bola vtedy zrušená, kostoly boli premenené na mešity, klérus bol masakrovaný. Katolíci boli nútení obrátiť sa buď na pravoslávie alebo na islam, prípadne emigrovať. Po páde osmanskej nadvlády koncom 19. storočia sa Cyprus stal britským protektorátom. Nezávislosť získal v roku 1959.  

Za zmienku stoja veľmi dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Cyperskou pravoslávnou cirkvou hľadajúce na ceste dialógu úplné zjednotenie. Dôležitým krokom v rámci dialógu bolo spoločné vyhlásenie v roku 2007 podpísané pápežom Benediktom XVI. a pravoslávnym arcibiskupom Cypru Chryzostomom II.

-zk-