Africkí náboženskí vodcovia sa pripájajú k prosbám o odpustenie dlhov

Lisa Zengarini – Vatican News

S blížiacim sa Jubilejným rokom 2025 sa africkí náboženskí vodcovia pridali k rastúcim výzvam na nové úsilie o odpustenie dlhov pre Afriku. Zástupcovia kresťanských cirkví, moslimskej komunity, národných rád cirkví a medzináboženských rád z 13 krajín Afriky sa minulý týždeň stretli vo rwandskom Kigali, aby diskutovali o tejto zásadnej problematike, na ktorú viackrát upozornil aj pápež František. V spoločnom vyhlásení adresovanom skupinám G20, G7, OSN, MMF a Svetovej banke vyzvali na zásadné zmeny v globálnom hospodárskom systéme, ktoré umožnia rozvoj týchto krajín a investovanie do sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb pre ich obyvateľstvo.

„Naše krajiny opäť čelia ťaživým voľbám medzi výdavkami a investíciami do svojich ľudí a splácaním dlhov veriteľom,“ uviedli vo vyhlásení, v ktorom čítame, že „len v tomto roku Afrika vynaloží 90 miliárd amerických dolárov na obsluhu verejného dlhu“, pričom „priemerné výdavky africkej krajiny na zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálnu ochranu predstavujú dve tretiny ich splátok dlhu“.

Úspešná iniciatíva Jubileum 2000 na odpustenie dlhov

Náboženskí vodcovia pripomenuli úspešnú kampaň náboženských spoločenstiev a aktivistov pred Veľkým Jubileom v roku 2000, ktorá viedla k najväčšej kolektívnej iniciatíve na odpustenie dlhov v histórii. Myšlienka bola inšpirovaná biblickým 50-ročným Jubileom starovekého Izraela, ktoré katolícka cirkev slávi každých 25 rokov ako čas duchovnej obnovy venovanej odpusteniu a zmiereniu s Bohom a ostatnými. Iniciatíva Jubileum 2000 zmobilizovala 130 miliárd amerických dolárov na odpustenie dlhov, čo poskytlo možnosť využitia investícií na zníženie chudoby vo viacerých krajinách.

Ako sa uvádza vo vyhlásení, „žiaľ, nerovnosti v medzinárodných daňových, finančných a obchodných systémoch spolu s nedostatkami v domácej správe naďalej podporovali neudržateľný dlh“. Náboženskí vodcovia poznamenali, že tieto finančné problémy pretrvávajú:

„V dôsledku vojen a konfliktov, krehkých zdravotníckych systémov, zmeny klímy, nedostatku potravín a prudko rastúcich životných nákladov pretrvávajú viaceré šoky.“

Uprednostňovanie ľudí a Zeme pred dlhmi

Duchovní lídri preto vyzvali globálnych veriteľov, aby v nadchádzajúcich mesiacoch zosúladili svoje kroky a rozhodnutia s hodnotami Jubilea 2025, „ktoré stavajú ľudí a Zem pred dlhy“. Vo vyhlásení predovšetkým apelovali na „odpustenie nesplatiteľných dlhov, bez toho, aby bolo dotknuté dosiahnutie rozvojových a klimatických cieľov OSN do roku 2030“. Podľa náboženských vodcov by rozvojové krajiny mali mať prístup k trvalým, na pravidlách založeným a predvídateľným procesom, ktoré by zaväzovali všetkých veriteľov k zníženiu dlhu, „aby sa obmedzilo zbytočné utrpenie a znížili náklady na krízy pre všetkých“.

Ďalej vyslovili výzvu na uplatňovanie zásad zodpovedného poskytovania a prijímania úverov: „Úlohou veriteľov a dlžníkov je prostredníctvom zákonov, predpisov a osvedčených postupov zabrániť vzniku nových cyklov nehospodárnych a neúnosných dlhov, a to aj prostredníctvom režimov schvaľovania a zverejňovania dlhových zmlúv.“

V týchto zmluvách je tiež potrebné začleniť rozdelenie rizika medzi veriteľov a dlžníkov:

„Vo svete, ktorý je náchylnejší na šoky, by zadlžené rozvojové krajiny nemali byť ponechané samé na znášanie nákladov súvisiacich s klimatickými katastrofami, pandémiami a inými udalosťami, ktoré sú mimo ich kontroly,“

Napokon sa vo vyhlásení uvádza výzva na rozšírenie prístupu k zdrojom na rozvoj v podmienkach, ktoré nevytvárajú dlhy a sú cenovo dostupné. Na záver náboženskí vodcovia pripomenuli medzinárodnému spoločenstvu, že sa nachádzajú na križovatke: „Máte moc a zodpovednosť nasmerovať nás na cestu, ktorá vráti nádej a oživenie“.

(Preložila a spracovala Tímea Saboslajová)