Kard. Jozef Tomko: Synoda biskupov – „Cirkev a mladí“

Mnohí sa ešte pamätáme na Druhý vatikánsky všeobecný snem či koncil. Bolo to zhromaždenie všetkých katolíckych biskupov sveta, ktorých je dnes vyše päť tisíc. Katolícka cirkev má asi jednu miliardu a tri sto miliónov členov. Spravuje ju biskupský zbor ako pokračovateľ zboru apoštolov, ktorých ustanovil Ježiš Kristus, zakladateľ Cirkvi. Dnešný početný zbor sa však nemôže v celosti ľahko schádzať. Preto aj všeobecné snemy či koncily sa konajú pomerne zriedka.

Z toho dôvodu pápež Pavol VI. zriadil ohybnejšiu ustanovizeň. Je ňou biskupská synoda, zložená zo zástupcov biskupských zborov jednotlivých krajín a zvolávaná ako poradný zbor pre ťažké a vážne otázky prítomnej doby. Také synody sa opakujú častejšie a trvajú kratšie, sú organizačne menej náročné ako koncily, lebo skladajú sa približne z dvesto biskupov.

Čo je synoda biskupov?

Je to organizmus, ktorý zriadil pápež Pavol VI. apoštolským listom zo dňa 15. septembra 1965. List nesie  názov „Apostolica sollicitudo“, čiže „Apoštolská starostlivosť“, a má približne jednostránkový úvod a dvanásť článkov. Sám Pavol VI. tvrdí, že s behom času môže sa aj synoda biskupov viac zdokonaliť. Niektorí nástupcovia Pavla VI. to neskôr aj spravili bez toho, aby pozmenili zásadné rysy tejto ustanovizne.

Pápež, dnes už svätý Ján Pavol II. si veľmi vážil synodu biskupov a nazýval ju „dielňou jednoty“ („laboratorio di comunione“). Považoval ju za „mimoriadne plodný obraz a veľmi platný nástroj biskupskej kolegiality“. Seba samého nazýval „synodálnym pápežom“. Počas 27 rokov jeho pontifikátu sa uskutočnilo 15 synodálnych zhromaždení. Veľmi užitočné cirkevné dokumenty, ktoré sa ešte dnes používajú, vznikli práve na synodách a majú veľký vplyv na život Katolíckej cirkvi.

Z vlastnej pomerne dlhej skúsenosti  môžem dosvedčiť, že zasadania na synodách boli často namáhavé, ale mali vysokú úroveň tak pastorálnu ako aj teologickú. Okrem toho boli to každodenné príležitosti byť v styku s pastiermi z celého sveta. Bola to taká cirkevná vyššia univerzita. Mňa pozvali na synodu ako jedného z piatich špeciálnych tajomníkov roku 1967; bol som prítomný aj na ďalších dvoch generálnych synodách. Roku 1979 ma pápež Ján Pavol II. menoval za biskupa a generálneho tajomníka  synody, takže som tieto zhromaždenia organizoval, až do menovania za kardinála roku 1985. Na generálne synody som potom už chodil povinne ako hlava misijnej kongregácie.

Generálnymi synodami sa volajú zhromaždenia týkajúce sa celej Katolíckej Cirkvi na svete. Špeciálnymi sa nazývajú zhromaždenia pre jednotlivé svetadiely. Obmedzím sa na tie generálne a spomeniem niektoré známejšie mená.

Prvým generálnym tajomníkom synody bol od roku 1967 do roku 1979 poľský arcibiskup Wladyslaw Rubin; potom ho nahradil  Slovák Jozef Tomko. Roku 1985 ho vymenil Belgičan Jan Pieter Schotte. Po ňom prišiel roku 2004 chorvátsky arcibiskup Nikola Eterovič a od roku 2013 je to terajší kardinál Lorenzo Baldisseri. Medzi personálom sekretariátu synody nateraz nemáme Slováka. Tým cennejšie budú správy vatikánskeho rádia zo zasadaní synody.

Synoda o mladých             

Dňa 3. októbra 2018 sa začína zasadanie generálnej biskupskej synody, ktorá má za tému „Mladí: viera a voľba povolania“. Rímsky sekretariát biskupskej synody už pripravil a rozoslal prípravný dokument, aby pomohol diskusii o tejto vážnej otázke v jednotlivých diecézach po svete a tak pripraviť užitočné zasadanie na biskupskej synode v októbri 2018. Tak sa celá Cirkev môže zapojiť do synodálnej diskusie.  

Prípravný dokument má tri časti: 1. rozpoznať (situácia mladých); 2. interpretovať (jej hodnotenie očami viery); 3. vybrať si (vhodná pastoračná akcia).

1. Prvá z troch častí má tému: Mladí v dnešnom svete

Popri spoločných znakoch situácie mladých vo svete jestvujú aj rôznorodé tendencie medzi mladými v jednotlivých oblastiach a krajinách. Medzi spoločnými tendenciami téma voľby životného povolania mladých členov rodiny sa priam núka na úvahu (najmä po synode o rodine). Mladí, to je ľudia od šestnásť do tridsať rokov, ťažko nachádzajú celoživotné povolanie a svoje poslanie v ľudskej spoločnosti, nech je duchovné alebo civilné, laické. Pápež František povzbudzuje mladých, aby neostávali v stálej neistote pri rozhodovaní, ale sa odvážili zvoliť si životnú cestu a vykročiť na ňu.

2. časť: Viera ako rozlíšenie a ako povolanie

Pri tomto raste mladí cítia príťažlivosť Ježiša Krista a Márie, Panny a Matky. Hľadajú a zakúšajú pomoc viery predovšetkým keď ide o základné životné voľby. Podľa pekných výrazov Dokumentu, viera je „dar zhora a zároveň odpoveď na to, že sme vybraní a milovaní...“

3. časť: Pastoračná činnosť

Biskupi na synode majú predložiť všetkým spolubratom aj hlbšie návrhy ako osviežiť a umocniť pastoračnú činnosť pre  mládež, ktorá žije v situácii neistoty a nestálosti. Prvá výzva pre tento apoštolát je veľmi jednoduchá: treba kráčať s mladými, prispôsobiť sa ich rytmu a krokom. Treba „byť tvoriví a odvážni, vedieť zmeniť spôsoby a metódy evanjelizácie našich spoločenstiev“. To sú slová pápeža Františka, ku ktorým pridáva ešte tri úderné povzbudenia, a to: vyjsť – vidieť – vyzvať.

Tento bohatý dokument končí dotazníkom: kladie pätnásť všeobecných otázok o spoločnej problematike mladých a tri špeciálne otázky pre príslušný svetadiel z ktorého jednotliví biskupi členovia synody pochádzajú. Tým sa zachytia aj hlavné zvláštnosti vo výchove na jednotlivých kontinentoch. Každý biskup môže pripojiť jednostranový popis konkrétnej výchovnej skúsenosti a jej výsledkov.

V Sprievodnom liste mladým, ktorý pripája k Prípravnému dokumentu pápež František nazýva dokument kompasom na cestu a povzbudzuje: „Nebojte sa počúvať Ducha, ktorý vás povzbudzuje mať odvahu vykročiť.“ Prvý krok je zaobstarať si dokument a začať si ho preberať.

Jozef kard. Tomko