Zamestnancom Vatikánu Svätý Otec želal radosť, ktorú cítiť aj na pracovisku

Miroslava Holubíková - Vatikán

Pracovníkom, z ktorých mnohí prišli do Auly Pavla VI. aj s rodinami, Svätý Otec zaželal najmä tú radosť, ktorá vyžaruje z postáv betlehemskej scény. Najprv spomenul slová francúzskeho spisovateľa Leona Bloya: „Je len jediný smútok – smútok z toho, že nie sme svätí“. Potom položil otázku:

„Takže, kto je šťastný v betlehemskej scéne? Poviete mi: samozrejme sú to Panna Mária a svätý Jozef! Áno, ale nemyslime si, že to bolo pre nich ľahké: svätí sa takými nerodia, stávajú sa nimi, a to platí aj pre nich.“

Radostnými postavami sú tí pastieri, ktorí prejavili svätosť svojou odpoveďou na anjelovu správu, nadviazal ďalej Svätý Otec:

„V betlehemskej scéne je často mladý pastierik, ktorý upiera pohľad k jaskynke v zasnívanej a fascinujúcej atmosfére: pastier tak vyjadruje žasnúcu radosť toho, kto prijíma tajomstvo Ježiša s dušou dieťaťa. Toto je znak svätosti: zachovať si schopnosť žasnúť, zadiviť sa nad Božími darmi, jeho „prekvapeniami“. A tým najväčším darom a prekvapením, ktoré je vždy nové je Ježiš.“

V betlehemoch často nachádzame aj remeselníkov, pokračoval výpočtom radostných postáv pápež František: napr. obuvník, kováč, pekár, ktorí sú ako „infikovaní“ radosťou celej udalosti, teda narodením Ježiša. Takže aj ich práca je posvätená prítomnosťou Ježiša, jeho príchodom medzi nás. A tu Svätý Otec vyzval premýšľať o našej práci:

„Práca má samozrejme vždy podiel námahy, je to normálne. ... Ale ak každý v nej odrazí trochu svätosti Ježiša, stačí trošku, malý záblesk - úsmev, pozornosť, láskavosť ospravedlnenie - potom sa celé pracovné prostredie stáva „dýchateľnejším“, nie je tak? Zjemní sa ťaživá klíma, ktorú niekedy my muži a ženy vytvárame našou aroganciou, uzatváraním sa, predsudkami, a aj sa pracuje lepšie, plodnejšie.“

Pracovnú atmosféru naopak dokáže poškodiť klebetenie, pred ktorým Svätý Otec František ani pri tejto príležitosti nezabudol varovať. 

Pápež dosvedčil svoju skúsenosť, že aj vo Vatikáne na pracovisku existuje povestná „svätosť od vedľajších dverí“. Nie sú to svätí z obrázka, ale „normálni svätí“:

„Tento rok sú to už moje šieste Vianoce ako Rímskeho biskupa, a musím povedať, že som spoznal som viacero svätcov a svätíc, ktorí tu pracujú. Zvyčajne sú to ľudia, ktorí sa nezdajú, jednoduchí, skromní, ale ktorí robia veľa dobra v práci a vo vzťahoch s ostatnými. A sú to ľudia radostní nie preto, že sa vždy smejú, ale preto, lebo majú v sebe pokoj a vedia ho prenášať iným. A kde pramení ten pokoj? Vždy v Ježišovi, Bohu s nami, ktorý je zdrojom našej radosti, osobnej aj rodinnej, aj tej v práci.“

Medzi rodinnými príslušníkmi vatikánskych zamestnancov Svätý Otec pozdravil aj 93-ročnú pani, ktorú oslovil „bisnonna“ (prababka) a rozosmial ju svojou typickou bezprostrednosťou.