Editoriál Andreu Tornielliho: Gesto Sluhu sluhov Božích

Andrea Tornielli

Prekvapujúce a dojemné gesto pápeža Františka na záver dvojdňovej duchovnej obnovy pre mier v Južnom Sudáne, ktoré Svätý Otec hostil vo svojom dome, má chuť evanjelia. A udialo sa presne týždeň predtým, ako sa to isté gesto zopakuje v kostoloch celého sveta na pamiatku Poslednej večere, keď Ježiš v predvečer svojho umučenia umývajúc nohy apoštolom, ukázal im cestu služby.

V Dome sv. Marty, po tom, čo „ako brat“ požiadal vodcov Južného Sudánu, aby „zotrvali v mieri“, František sa napriek viditeľnej bolestivosti rozhodol pred nimi skloniť, aby im pobozkal nohy. Takto sa sklonil celkom k zemi pred prezidentom Juhosudánskej republiky Salvom Kiirom Mayarditom a prítomnými viceprezidentmi, medzi ktorými boli aj Riek Machar a Rebecca Nyandeng De Mabiová.

Je to silný obraz, ktorý sa nedá pochopiť bez atmosféry vzájomného odpustenia, ktorá charakterizovala dvojdňové duchovné sústredenie. Nie politicko-diplomatický samit, ale spoločná skúsenosť modlitby a reflexie medzi vodcami, ktorí hoci podpísali mierovú dohodu, majú ťažkosti zaistiť, aby bola rešpektovaná.

Veriaci človek si pokoj vyprosuje pred Bohom. A vyprosuje si ho modlitbou tým viac, keď stojí pred žertvou toľkých nevinných obetí nenávisti a vojny. Niečo sa muselo udiať v tých hodinách v Dome sv. Marty, predovšetkým medzi vodcami Južného Sudánu, ktorí prijali pozvanie Rímskeho biskupa, ktorý má titul „Sluha sluhov Božích“. Namáhavým pokľaknutím a pobozkaním ich nôh sa pápež sklonil pred tým, čo Boh vzbudil počas tohto modlitbového stretnutia.

Podobné gestá, evanjeliová ikona služby, nie sú v nedávnej histórii pápežstva niečím novým. Dňa 14. decembra 1975 sv. Pavol VI. v Sixtínskej kaplnke, pri slávení desiateho výročia zrušenia vzájomných exkomunikácií medzi cirkvami Ríma a Konštantínopolu, na konci svätej omše zostúpil od oltára a ešte oblečený v posvätnom rúchu sa vrhol k nohám chalcedónskeho metropolitu Melitona, reprezentanta patriarchu Dimitria. To gesto odkazovalo na umývanie nôh vykonané Ježišom, ale aj na udalosti Florentského koncilu, keď v roku 1439 ortodoxní patriarchovia odmietli pobozkať nohy pápeža Eugena IV.

Vo vzťahu s inými kresťanskými bratmi, ako pred niekým, kto si nechá dotknúť sa srdca a prijme gestá zmierenia a pokoja, sa pápeži, Sluhovia sluhov Božích, neboja ponížiť, aby napodobnili svojho Učiteľa.

-mh-