„S Kristom a ženami na krížovej ceste“ – veľkopiatočná via crucis pri Koloseu

Talianska rehoľníčka z Kongregácie Missionarie della Consolata je vo svojej krajine známa prácou s obeťami nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi – je prezidentkou združenia „Slaves no more“. Tento rok pozýva kráčať Ježišovou krížovou cestou „spolu so všetkými chudobnými, osobami vylúčenými spoločnosťou a „novými ukrižovanými“ dnešných dejín, obeťami našej uzavretosti, moci, legislatív, sleposti a egoizmu, no predovšetkým nášho srdca zatvrdnutého kvôli ľahostajnosti“.

Zodpovedné osoby a „noví ukrižovaní“

Pri prvom zastavení, kontemplujúc scénu s Pilátom, autorka vedie k modlitbe za tých, ktorí majú zodpovedné postavenie, „aby počúvali volaniu chudobných“. V Ježišovi, ktorý na seba berie kríž, pozýva rozpoznať „nových ukrižovaných dneška: bezdomovcov, mladých ľudí bez nádeje, bez práce a perspektívy či emigrantov“ živoriacich na okraji spoločnosti. Príkladom nám je Kristus, ktorý svojím životom ukazoval „skutočnú a nezištnú lásku k blížnemu“.

Matky a „dobrí samaritáni“ dneška

Pri Ježišovom stretnutí so svojou Matkou sestra Eugenia pripomína „mnohé matky, ktoré nechali svoje mladé dcéry odcestovať do Európy s nádejou, že pomôžu svojim rodinám žijúcim v extrémnej chudobe“, no naopak, našli tu pokorovanie, pohŕdanie či smrť. Pozornosť obracia aj na „dobrých samaritánov“ dneška, ktorí sa s láskou a súcitom skláňajú k fyzickým či morálnym ranám našich vylúčených bratov a sestier. Žiaľ, mnohokrát si už viac nedokážeme povšimnúť osobu, ktorá je v núdzi či vidieť toho, kto je zranený a pokorený, píše talianska rehoľníčka. Preto pozýva vyprosovať si schopnosť milovať a nebyť necitlivými na plač, utrpenie a bolestné volanie druhých.

Detskí otroci, migranti a obete prostitúcie

Sestra Eugenia pri krížovej ceste upozorňuje aj na „deti v rôznych častiach sveta, ktoré nemôžu chodiť do školy“, ktoré sú „vykorisťované v baniach, na poliach, pri rybolove, sú predávané obchodníkmi s ľudským mäsom kvôli orgánom, sú využívané a zneužívané“ mnohými ľuďmi, „vrátane kresťanov“.

V centre tohtoročných meditácií však stoja migranti a obete nútenej prostitúcie, ako výsledok kultúry na spôsob „použi a zahoď“. Ako upozorňuje sestra Eugenia, všetci sme zodpovední za tento problém a všetci musíme byť súčasťou jeho riešenia.

Sahara a more - nové cintoríny dneška

Ježišov hrob autorke meditácií pripomína „nové cintoríny dneška“ – púšte a moria, kde dnes spočívajú telá „mužov, žien i detí, ktoré sme nemohli či nechceli zachrániť“. Sahara sa totiž napĺňa kostrami migrantov, ktorí pri putovaní podľahli únave, hladu a smädu a more sa premenilo na jeden „vodný hrob“.

Nech je zmŕtvychvstanie Pána „majákom nádeje, radosti, nového života, bratstva, prijatia a jednoty medzi národmi, náboženstvami a zákonmi“, prosí sr. Eugénia na záver pobožnosti krížovej cesty.

-zk-