Synoda dolaďuje návrh záverečného dokumentu, v sobotu bude hlasovať

Zuzana Klimanová – Vatikán

Synoda biskupov o Amazónii, ktorá prebieha vo Vatikáne do nedele 27. októbra na tému „Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu“ je už v záverečnej 

tretine. Návrh Záverečného dokumentu, ktorý na základe doterajších prác a diskusií účastníkov synody vypracovala trinásťčlenná komisia, predstavil v pondelok v pléne jej predseda a generálny relátor synody kardinál Cláudio Hummes OFM, emeritný arcibiskup São Paula.

Ako na novinárskom brífingu informoval prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini, návrh Záverečného dokumentu má štyri hlavné témy: 1. cesta ľudu Amazónie, 2. integrálna konverzia k plnosti a životu, 3. pastoračná, synodálna a misijná konverzia a 4. kultúrna a ekologická konverzia – sem patrí aj otázka inkulturácie.

Úpravy textu Záverečného dokumentu, ktoré vzídu z diskusie v 12 jazykových skupinách, následne v priebehu stredy a štvrtka zapracujú generálny relátor a osobitní sekretári s pomocou expertov. Po tom, ako text opätovne prezrie Redakčná komisia, bude prečítaný v aule v piatok popoludní. V sobotu popoludní bude text predmetom hlasovania synodálnych otcov.

Kardinál Schönborn: Stáli diakoni a spravodlivejšie prerozdelenie kňazov

Hosťom denného novinárskeho brífingu synody bol v pondelok aj kardinál Christoph Schönborn OP, viedenský arcibiskup. Ako povedal, v synodálnej aule sa podelil so svojou 

21-ročnou skúsenosťou v diecéze: „Vo Viedni máme 180 stálych diakonov, väčšina z nich je ženatých. ... Dnes naši stáli diakoni slúžia vo farnostiach, v spoločenstvách, v Charite a tiež vo väzniciach. Stály diakonát skutočne môže pomôcť pastorácii v Amazónii.“

Kardinál Schönborn zároveň uviedol: „My ako dediči koloniálnych mocností musíme byť veľmi pozorní a vedomí si toho, čo pre tieto národy znamená  byť v riziku vymiznutia. Pápež nás žiada, aby sme venovali pozornosť tomu, kto nemá hlas, zabudnutým a chudobným národom.“

Viedenský arcibiskup vyslovil aj názor, že pomocou pre Amazóniu môže byť aj spravodlivejšie „prerozdelenie kléru“. Uviedol, že napr. Kolumbia má 1200 kňazov v USA, v Kanade a v Španielsku. Ak by sa aspoň časť z nich mohla presunúť do Amazónie, boli by veľkou pomocou.“

Európa má podľa slov kard. Schönborna v porovnaní s inými kontinentmi „nadbytok kňazov, a to aj preto, že, musíme si to priznať, plat je tu lepší v porovnaní s chudobnými zónami. ... Celá Latinská Amerika, ba celá Cirkev je spoluzodpovedná za Amazóniu. Ak je potreba pomoci, Cirkev musí vynaložiť úsilie, aby poslala misionárov, ako to už urobila v minulosti.“

Podľa rakúskeho kardinála Cirkev tiež musí byť sebakritická a mala by si položiť otázku: „Mali sme dôveru hľadať či spoľahnúť sa skutočne na povolania z radov domorodcov?“

Christoph Schönborn sa dotkol aj otázky ekológie a spoluzodpovednosti ohľadom ekologického problému Amazónie: „Amazónia je rozhodujúca pre klímu sveta a my by sme si mali položiť otázku, aký je náš príspevok k nárastu ohrození Amazónie. Napríklad, keď používame mobilné telefóny vyrobené z minerálov ťažených v Amazonskom pralese.“

Ako uviedol vedúci informačnej komisie synody Paolo Ruffini, na pondelňajšom zasadaní synody vystúpil aj nemecký klimatológ Hans J. Schellnhuber, niekdajší riaditeľ Postdam Institute for Climate Impact Research.

Dario Bossi: Devastujúca ťažba minerálov, problémy spojené s urbanizáciou

Taliansky kňaz Dario Bossi, ktorý pôsobí ako provinciál Misionárov komboniánov v Brazílii a je členom REPAM-u i siete Iglesias y Minería brífingu na hovoril o negatívnom vplyve ťažobného priemyslu na domorodé obyvateľstvo Amazónie:

„Paktovanie vlády s veľkými spoločnosťami je veľmi nebezpečné, upravia sa zákony a znížia sa kontroly. ... Minerálna ťažba je spoločným zlom Amazónie a v 25 % amazonského teritória boli už označené nové body vhodné na ťažbu. ... V našej oblasti Piquia de Baixo je najväčšia povrchová baňa na ťažbu železa s procesom exportu dlhým 900 kilometrov, ktorý prechádza viac než 100 komunitami“.

V súvislosti s tým, že pri ťažbe zlata sa znečisťujú rieky ortuťou a kyanidom, páter Bossi v odpovedi na jednu z otázok novinárov uviedol, že „by bolo silným znamením, keby Cirkev dokázala eliminovať používanie zlata pri svojich liturgiách a sviatostiach“.

O probléme urbanizácie a ohrozeniach pre domorodcov odchádzajúcich žiť do miest hovorila na brífingu Marcivana Rodrigues Paiva z pôvodného etnika Sateré Mawé.

Krádež symbolu plodnosti amazonských domorodcov

V Ríme v pondelok ráno neznámi páchatelia ukradli z kostola Santa Maria in Traspontina neďaleko Vatikánu tri drevené sošky zobrazujúce amazónsku ženu v požehnanom stave – tradičný symbol plodnosti a spätosti s „Matkou zemou“. Symboly vlastné domorodým kultúram Amazónie boli súčasťou ceremónie otvorenia Synody za účasti pápeža Františka a po skončení sobotňajšej procesie a krížovej cesty za Amazóniu boli uložené v kostole. Páchatelia ich hodili do rieky Tiber a videozáznam svojho činu prezentovali na sociálnych sieťach ako „vykonanie spravodlivosti“.

Prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini tento čin komentoval na novinárskom brífingu nasledovne:

„Už viackrát sme na tomto mieste zopakovali, že spomínané sošky predstavovali život, plodnosť, Matku zem. Zdá sa mi, že je to gesto, ktoré protirečí duchu dialógu, ktorý by mal vždy viesť všetkých. Neviem čo iné povedať, okrem toho, že išlo o krádež a že tá snáď hovorí sama za seba.“

Na zločin reagovali vo svojom vyhlásení aj členovia Celoamazonskej cirkevnej siete REPAM. Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli v tejto súvislosti vo svojom komentári okrem iného uvádza:

„V mene tradície a náuky bolo s neúctou odhodené zobrazenie plodnosti a posvätnosti života - tradičný symbol domorodých národov, ktorý predstavuje puto s našou „Matkou zemou“, ako ju definoval František z Assisi vo svojom Chválospeve stvorenia.“

Svoju kritiku pohŕdavého gesta násilia a netoleracie Tornielli doložil citovaním slov sv. Johna Henryho Newmana, že Cirkev vo svojich dejinách vedela mnoho pôvodne pohanských prvkov prijať s tým, že im najprv dala kresťanský význam.

Synodálni otcovia v Domitilliných katakombách

Niektorí účastníci synody obnovili Pakt z katakomb

Nasledujúc gesto koncilových otcov z roku 1965, skupina biskupov – účastníkov Synody o Amazónii v nedeľu 20. októbra v Domitilliných katakombách v Ríme obnovila svoju „preferenčnú voľbu chudobných“. Dve desiatky synodálnych otcov na čele s brazílskym kardinálom Cláudiom Hummesom, generálnym relátorom synody o Amazónii, tu v nedeľu dopoludnia slávili svätú omšu a podpísali dokument s názvom: „Pakt z katakomb za spoločný domov. Za Cirkev s amazonskou tvárou, chudobnú a slúžiacu, prorockú a samaritánsku“.

Pripomeňme, že v roku 1965, tesne pred skončením Druhého vatikánskeho koncilu, v Domitilliných katakombách slávilo 42 koncilových otcov Eucharistiu a podpísalo dokument s názvom: „Pakt z katakomb za slúžiacu a chudobnú Cirkev“. Medzi iniciátormi vyhlásenia, ktorým sa biskupi zaviazali aj vyhýbať sa používaniu symbolov osobného bohatstva a luxusu, bol brazílsky arcibiskup Hélder Câmara. K paktu sa vtedy prihlásilo viac než 500 koncilových otcov.