Kardinál Parolin: V Ázii pápež zdôrazní misijné povolanie, ochranu života a mier

V rozhovore s Massimilianom Menichettim z Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News kardinál Pietro Parolin najprv hovorí o súčasnom kontexte globalizácie, ktorý sa výrazne zmenil od doby predchádzajúcich návštev pápeža sv. Jána Pavla II. v Thajsku i Japonsku pred vyše 30 rokmi. Prinášame jeho odpovede, v ktorých približuje hlavné ciele oboch etáp cesty, ako aj motívy a očakávania pápeža Františka.

„Kristovi učeníci, misionárski učeníci“ - tak znie motto prvej etapy apoštolskej cesty v Thajsku. Čo pápež prináša do tejto krajiny?

Kard. Parolin: „Myslím, že pápež tam pôjde s osobitným záujmom, pretože prvé ohlasovanie Evanjelia sem priniesli jezuitskí misionári v polovici 16. storočia, a ide teda v línii týchto veľkých misionárov, týchto veľkých evanjelizátorov, ktorí ohlasovali Evanjelium a zasievali vieru v tejto zemi. Neskôr prišli aj františkáni a dominikáni. Je to Cirkev, ktorá veľmi trpela a ktorá potrebovala viackrát nanovo začínať. Dnes je to prekvitajúca komunita: približne 400-tisíc katolíkov Thajska je rozčlenených do 11 cirkevnosprávnych oblastí.

Je významné to, čo pápež zdôrazňuje, že témou cesty do Thajska je práve byť misionárskymi učeníkmi. Netreba vysvetľovať túto dvojicu slov, ktorú mal František príležitosť hlbšie objasniť pri mnohých príležitostiach, počínajúc účasťou na konferencii v Aparecide a potom aj v Evangelii gaudium. Chcel by som však prepojiť túto tému – tému misionárskeho učeníka – s nedávnymi skutočnosťami, teda s Mimoriadnym misijným mesiacom, ktorý sme nedávno prežívali, a s Osobitnou synodou o Amazónii, kde sa hľadali nové cesty evanjelizácie aj pre Amazóniu, pre jej obyvateľov.

Pápež sa na túto tému odvoláva aj v najnovšej knihe rozhovorov s ním „Bez neho nemôžeme nič urobiť“, ktorá je práve celá o misii a v ktorej sú neustále zdôrazňované tieto pojmy: že protagonistom misie je Duch Svätý, že misia nie je prozelytizmom, ale že misia sa koná vďaka istej vnútornej plnosti, ktorá sa prejavuje v príťažlivosti a svedectve.

Verím, že táto cesta do Thajska, práve i v tomto kontexte – nazvime to nepatrnou menšinovou prítomnosťou katolíkov – má byť práve ďalším zdôraznením tohto rozmeru evanjelizačnej misie, ktorý musí byť a je tým podstatným, konštitutívnym, a musí sa takým stávať čoraz viac, v povedomí každého pokrsteného, celej Cirkvi.“

Svätý Otec pôjde aj do Japonska, krajiny, ktorá zažila hrôzy atómových bômb i pohromu Fukušimy. A je to prekvitajúca spoločnosť, samozrejme, nie bez problémov. Mottom cesty je: „Chrániť každý život“. Očakáva sa silný apel za odzbrojenie...

Kard. Parolin: „Áno, myslím, že je to tak. Japonská etapa cesty bude osobitne dôležitá práve pre zdôraznenie týchto tém. Japonsko je komplexnou krajinou, krajinou predstavujúcou symbol; môžeme povedať, že táto krajina veľa trpela – to je téma prvých atómových bombardovaní Hirošimy a Nagasaki – avšak dokázala sa znovuzrodiť zo situácií vojny a konfliktu a uskutočniť ohromný rozvoj.

Je to krajina, ktorá sa nachádza medzi tradíciou a inováciou a ktorá musí čeliť, tak, ako všetci, týmto globálnym výzvam, ktoré si vyžadujú aj globálne odpovede. Takže témy ochrany stvorenstva, spoločného domu, témy mierového úsilia, téma odzbrojenia ako podmienky pokoja budú istotne niektorými z tém, ktoré Svätý Otec rozvinie osobitne v tejto krajine.“

Aké sú očakávania pápeža od tejto cesty do Thajska a Japonska, čo Vám k tomu povedal?

Kard. Parolin: „Svätý Otec predovšetkým dúfa, v duchu tej predstavy, akú má o duchovnom pastierovi, že bude nablízku ľuďom, ktorí mu boli zverení a s ktorými má zdieľať v istom zmysle všetky aspekty života: radosti, očakávania, nádeje, ale aj smútky, utrpenia, protirečenia...

Verím, že pápež ide s týmto očakávaním, že je pastier, ktorý sprevádza, a niekedy, ako hovorí, kráča vpredu alebo i vzadu, no ktorý každopádne sprevádza svoje stádo a aj prostredníctvom týchto stretnutí s partikulárnymi cirkvami vysiela posolstvá, ktoré sú platné pre celý svet a pre celú Cirkev.

Je to posolstvo misie ako konštitutívneho prvku kresťanskej skúsenosti, téma stvorenstva, ktorá mu veľmi leží na srdci – spomeňme si na Laudato si´ – a téma pokoja, predovšetkým v tak veľmi rozdelenom svete, ktorý je tak roztrieštený a tak konfliktný.“

-zk-