Venujme pozornosť starobe, má v sebe česť, zmysel a dokonca i silu

Zuzana Klimanová - Vatikán

„Potrebujeme novú víziu, novú paradigmu, ktorá by dovolila spoločnosti postarať sa o seniorov“, píše sa v dokumente, ktorý 

Pápežská akadémia pre život predstavila verejnosti na tlačovej konferencii v utorok 9. februára vo Vatikáne. Zároveň avizovala, že sa chystá vydať aj ďalšie dva dokumenty zamerané na deti a hendikepované osoby.

Mons. Vincenzo Paglia ako predseda Pápežskej akadémie pre život pri prezentácii vyjadril vďaku pápežovi Františkovi za ustanovenie Svetového dňa starých rodičov a seniorov, ktorý sa bude každoročne sláviť vo štvrtú júlovú nedeľu. Ako uviedol, aj sv. Ján Pavol II. i Benedikt XVI. dali svoj príspevok k v súvislosti s témou dôstojnosti seniorov.

Poučme sa z obdobia pandémie

Dokument o senioroch nadväzuje na tri predošlé nóty vydané v súvislosti s pandémiou COVIDu-19 z roku 2020 („Pandémia a univerzálne bratstvo“ z 30. marca 2020, „Humana communitas v ére pandémie. Nadčasové úvahy o prerode života“ z 22. júla 2020 a „Vakcína s rovným prístupom pre všetkých. Dvadsať bodov pre spravodlivejší a zdravší svet“ z 28. decembra 2020).

Ako uviedol Mons. Paglia, urgentnosť venovať novú pozornosť seniorom zvyšujú demografické údaje svedčiace o rapídnom 

starnutí populácie v mnohých krajinách. Ide o kultúrnu, antropologickú i ekonomickú výzvu. Tento trend však podľa jeho slov nesprevádza vzrastajúca snaha spoločnosti byť seniorom nablízku. Naopak, pozorujeme „neschopnosť súčasnej spoločnosti adekvátne sa postarať o svojich seniorov“, s čím súvisí aj kultúra skartovania.

Mons. Paglia poukázal na smutné štatistiky spojené s pandémiou, podľa ktorých väčšina seniorov, ktorí zomreli na COVID-19, zomrela v zariadeniach pre dôchodcov. V Taliansku v až polovica obetí pandémie z radov seniorov zomrela v domovoch dôchodcov, zatiaľ čo seniori, ktorí zomreli v domácej starostlivosti, tvorili 24%.

Návrh novej paradigmy v prístupe k starobe

Nová paradigma, ktorú dokument navrhuje, má podnietiť k „novým múdrym politikám verejného zdravia a k originálnym návrhom sociálneho systému, ktorý by bol adekvátnejší starobe“, „účinnejší a ľudskejší“:

„Vyžaduje si ho  etika spoločného dobra a princíp rešpektovania dôstojnosti každého jednotlivca, bez akéhokoľvek rozdielu, aj bez rozdielu veku. Celá občianska spoločnosť, Cirkev a rozličné náboženské tradície, svet kultúry, školy, dobrovoľníctva, zábavy, ekonómie a sociálnej komunikácie by mali cítiť zodpovednosť navrhovať a podporovať (...) nové a rázne opatrenia, aby mohli byť seniori sprevádzaní a poskytovala sa im opatera viac doma než v nemocnici. Ide o kultúrny obrat, ktorý je treba uviesť do praxe.“

Dokument o senioroch  dáva veľký priestor zdôrazneniu dôstojnosti seniorského veku: „Byť seniorom je Božím darom a obrovským zdrojom, ktorý treba starostlivo chrániť, aj keď choroba zinvalidňuje a ukazuje sa potreba komplexnej a špecializovanej pomoci“. 

„Naučiť sa ctiť si starých ľudí je kľúčové pre budúcnosť našich spoločností, a nakoniec aj pre našu budúcnosť.“

„Postaviť do centra pozornosti ľudskú osobu, s jej potrebami a právami, je vyjadrením pokroku, civilizovanosti a autentického kresťanského svedomia. Ľudská osoba teda musí byť srdcom tejto novej paradigmy pomoci a starostlivosti o tých najkrehkejších seniorov.“

Dôležitosť domáceho prostredia

Dokument povzbudzuje vytvoriť nové modely starostlivosti o starých ľudí, viac personalizované, ktoré by im umožnili zostať pokiaľ možno v domácom prostredí alebo takom, ktoré sa mu podobá.

„Pozorné a kreatívne spojenectvo medzi rodinami, sociálno-zdravotným systémom, dobrovoľníckym sektorom i ďalšími, ktorí do tejto oblasti aktívne vstupujú, môže predísť tomu, že by starý človek musel opustiť vlastné bývanie.“

„Domovy pre dôchodcov by sa mali rekvalifikovať na sociálno-zdravotné kontinuum, čiže ponúkať niektoré svoje služby priamo v domácnostiach starých ľudí: hospitalizácia doma, starostlivosť o jednotlivca formami asistencie nižšej či vyššej intenzity, nastavenými podľa osobných potrieb, kde skĺbenie sociálno-zdravotnej asistencie s prostredím domácnosti predstavuje ústredný prvok novej a modernej paradigmy.“

Treba zároveň viac podporovať rodiny a vytvoriť širšiu sieť solidarity, založenú nielen na pokrvnom vzťahu, ale aj na priateľstve, vzájomnej veľkodušnosti v odpovedi na potreby druhých, aby starí ľudia neboli ponechaní osamote.

Obojstranná prospešnosť kontaktu generácií

V dokumente „Staroba: naša budúcnosť. Podmienky seniorov po pandémii“, vydanom Pápežskou akadémiou pre život, sa kladie dôraz aj na obojstrannú potrebu kontaktu starých ľudí a mladých generácií. Na seniorov treba pamätať aj pri pastorácii. Oni sú tiež povolaní byť misionármi, osobitne pre mladé generácie. Medzi podnetnými myšlienkami dokumentu sú aj nasledovné:

„Dbať o duchovný život starých ľudí, o ich potrebu dôvernosti s Kristom a delenia sa s vierou je jednou z úloh lásky v Cirkvi.“

„Skartovaním seniorov podrezávame korene, ktoré spoločnosti umožňujú rásť do výšky, a nie sa splošťovať v zameraní na chvíľkové potreby prítomnosti“.

„Spoločnosť, ktorá vie prijať slabosť starých ľudí, je schopná ponúknuť všetkým nádej pre budúcnosť“.

„Kresťanstvo nielenže nepotláča a ani neskrýva slabosť človeka, od jeho počatia až po prirodzenú smrť, ale jej pripisuje česť, zmysel a dokonca i silu.“